Hra o referendum
Iniciátori referenda hrajú viac na city ako na fakty.
Začiatkom tohto mesiaca dostal prezident P. Pellegrini petíciu na vyhlásenie referenda s nasledujúcou otázkou: „Súhlasíte s tým, aby SR neuplatňovala sankcie voči Ruskej federácii, ktoré škodia slovenským občanom, živnostníkom a aj podnikateľom?“ Podľa iniciátorov ju podpísalo cca 400 tisíc oprávnených osôb, čo je postačujúce na to, aby prezident referendum vyhlásil. Samozrejme, po splnení ďalších podmienok, keďže počet podpisov pod petíciou je iba jednou z nich.
O tej ďalšej – či je alebo nie je otázka v súlade s Ústavou – sa už sporia právnici. A treba ich nechať. Je to zaujímavá dišputa, ktorá však osloví iba zainteresovaných či fajnšmekrov. Teda nie aj bežných ľudí, a obzvlášť nie tých, ktorí sa pod petíciu podpísali a teraz čakajú na rozhodnutie prezidenta. Povinný je im ho oznámiť do 30 dní od prijatia petície takže ide iba o to, ako sa hlava štátu rozhodne.
Prvou podmienkou je, že petícia obsahuje naozaj najmenej 350 tisíc podpisov. Ak ich kancelária napočíta menej, prezident sa ďalej petíciou zaoberať nebude. Oznámi výsledok s tým, že referendum nemôže vyhlásiť, lebo ho vyhlásiť nemôže a nesmie. Ak však bude podpisov dostatok, potom už treba vidieť veci takpovediac alternatívne. Možností je totiž viac. Prezident má v takom prípade tri – referendum vyhlási, referendum nevyhlási alebo požiada Ústavný súd o rozhodnutie, či je otázka v súlade s Ústavou alebo nie. Ak súd povie, že v súlade s Ústavou nie je, prezident referendum nesmie vyhlásiť. Ak povie, že v súlade s Ústavou je, potom ho prezident vyhlásiť musí. A ak ho vyhlási, potom sa aj uskutoční a ľudia rozhodnú. To, ako sa rozhodnú, možno na základe výsledkov doterajších referend iba predpokladať. Alebo aj tvrdiť, záleží skôr na vkuse ako analýze.
Taký by mal byť v skratke úradný postup. Možno sa preto venovať aj vecnej, nie úradnej, politickej či ústavnej správnosti položenej otázky. A z tohto uhla pohľadu ide jednoducho o otázku zákernú. Bianko šek. Azda niet pochybnosti o tom:
