Keď Sulík o morálke káže
Je to obrovské morálne zlyhanie Bélu Bugára a Radoslava Procházku,“ vyhlásil Richard Sulík na margo rokovaní oboch uvedených o vládnej koalícii so Smerom-SD a SNS. Nie je, pretože iná možnosť zostavenia vlády jednoducho neexistovala a o to sa predseda SaS osobne pričinil.
Je v poriadku, že sa krátko po voľbách už videl v premiérskom kresle. Napokon, nebol sám, podporovali ho v tom okrem straníckych kolegov a partnerov aj viaceré médiá, podľa ktorých mal aspoň dostať šancu na vytvorenie koalície, ktorú však od prezidenta Andreja Kisku nedostal. Nebolo totiž prečo – vládnu koalíciu zložil víťaz volieb Robert Fico.
Mimochodom, množstvo ľudí dnes porušuje tajnosť volieb, keď verejne oznamujú, koho volili. Neverím im, pretože ak je niekto schopný oklamať tajnosť volieb, potom je schopný klamať už o čomkoľvek. Vrátane demokratických princípov. Takže im neverím ani to, že naozaj volili tú stranu, o ktorej tvrdia, že ju volili a kvôli ktorej sa vraj teraz cítia podvedení. Aj keď podvedených podvodníkov je viacero a doteraz princípy demokracie verejne obhajovali.
Jedna vec sú rôzne vyhlásenia, iná fakty. Faktom napríklad je, že Richard Sulík zápas o zloženie vlády vzdal ako prvý a ďaleko pred tým, ako Béla Bugár a Radoslav Procházka ukončili rokovania o vládnej koalícii a so Smerom-SD a SNS podpísali koaličnú zmluvu. Na rozdiel od médií pochopil, že jeho papierová šanca na koalíciu pod jeho vedením sa vyparila a tak sa aj on vyparil zo slovenského parlamentu. Vzdal sa mandátu poslanca NR SR a uprednostnil europarlament.
Na jednej strane je to pochopiteľné – situácia a rokovania v NR SR budú mimoriadne napäté a ak by v ňom tzv. líder opozície pôsobil, potom by sa aj musel okamžite buď vymedzovať alebo schvaľovať spôsoby svojho „koaličného“ partnera pod vedením Igora Matoviča a spol., ktorí budú atmosféru v parlamente vytvárať a poslancov Mosta-Híd a Siete zrejme neustále napádať. Alebo nápady Igora Matoviča ešte prebíjať. Inými slovami, s hustou atmosférou, ktorá bude v slovenskom parlamente nepochybne vládnuť, nebude mať Richard Sulík nič spoločné, veď v ňom nebude. Naopak, na slovenskú scénu bude prichádzať vtedy, keď sa mu to bude hodiť – ako záchranca pravice a s čistými rukami.
Na strane druhej, ak vôbec možno hovoriť o zrade voličov – pretože voľby boli naozaj tajné – potom najhlasnejšie o nej, o podvode na voličoch a morálnom zlyhaní kričí ten, kto sa o ne pričinil najviac – Richard Sulík. To je ďalší fakt, keďže pri ňom je totiž preukázateľné nielen koľko voličov ho volilo, ale aj to, že ho nevolili preto, aby zostal v europarlamente, ale že ho chceli dostať do slovenského parlamentu. Tam ho predsa volili.
Ak teda niekto preukázateľne zradil svojich voličov, potom to nebol nikto iný ako Richard Sulík. O iných si to môžeme myslieť, ale iba jemu to možno aj dokázať. Je to jeho obrovské morálne zlyhanie.
