Keď traja robia to isté, je to to isté
Rozhodnutie prezidenta Kisku o vymenovaní troch sudcov Ústavného súdu definitívne ukončilo spory o možnostiach a kompetenciách jednotlivých účinkujúcich. V situácii, kedy sú namaľované staronové pravidlá – prezident je povinný vybrať sudcov z dvojnásobného počtu kandidátov zvolených parlamentom a to bez ohľadu aj na vlastné závažné pochybnosti o kandidátoch, ktoré dôvodne spochybňujú ich schopnosť vykonávať funkciu – prichádzajú politickí aktéri s novými návrhmi ako budúcu najbližšiu voľbu a vymenovanie deviatich sudcov súdu vykonať.
Napríklad podľa ministerky spravodlivosti L. Žitňanskej (Most-Híd) je správne, aby na kreovaní Ústavného súdu participovalo viacero zložiek moci, ale jedným dychom hovorí aj o súčasnom zvýšení počtu sudcov o ďalších troch. Podľa predsedu parlamentu A. Danka (SNS) možno diskutovať o tom, „aký vek má mať ústavný sudca pri svojom výkone funkcie a akú kvalitu vzdelania má dosahovať,“ ale jedným dychom hovorí aj o tom, že je proti strate kompetencií parlamentu. Ani premiér R. Fico (Smer-SD) sa nebráni tomu, „aby sme sprísnili kritériá pri výbere sudcov súdu, pokiaľ ide o vek, kvalifikačné predpoklady,“ ale jedným dychom odkazuje: „Ak si niekto myslí, že môže dôjsť k dohode na voľbe kandidátov Ústavného súdu medzi opozíciou a vládnou koalíciou, tak je to úplný nezmysel.“
Akákoľvek zmysluplná debata sa tak skončila skôr, ako sa vôbec začala. Na základe uvedených vyjadrení totiž možno predpokladať, že ak k nejakej dohode medzi koaličnými stranami príde, potom pôjde skôr o kozmetické zmeny. Azda s výnimkou stanovenia maximálneho veku, ale to súvisí viac s porovnaním s ostatnými sudcami:
