Kiskovci
Kiskovci
Je ich viac. Aj bude.
Slovensko začali zaplavovať nové bilbordy, médiá začali uverejňovať rozhovory s novými politikmi, agentúry vydávať nové správy o spoločenskej podpore neexistujúcej novej politickej strany. Zvláštne, ale dobre.
Nie je predsa žiadnym tajomstvom, že len čo zanikne prezidentský mandát A. Kisku, nikam neodíde, ale vrhne sa naplno do boja o mandát stranícky. Aj pod heslom Je nás viac. Na funkciu hlavy štátu už aj preto rezignoval a využíva len výhody, ktoré mu ešte stále poskytuje – napríklad aj na potulky po krajine, ktoré sú akoby rozlúčkové, ale v skutočnosti sú náborové.
Andrej Kiska pritom už rezignoval na funkciu hlavy štátu navonok aj dovnútra – v prvom prípade sa napríklad odmietol zúčastniť na oslavách výročia vylodenia v Normandii, v druhom, napríklad nepodal záverečnú správu o stave krajiny v parlamente. Nehovoriac o tom, že tento prezident chaosu necháva za sebou napríklad paralyzovaný Ústavný súd a ministra M. Lajčáka v demisii, keďže o nej ešte stále nerozhodol.
Snahu A. Kisku založiť politickú stranu treba vziať na vedomie. Nemožno ju oceniť ani pohaniť. Oceniť aj preto, lebo hlava štátu by po skončení mandátu naozaj nemala vstupovať do prízemných straníckych zápasov, plných podrazov, hlúpostí a švindľov, ale zachovať si nadstraníckosť a možnosť vplyvu na spoločenskú mienku takpovediac z nadhľadu. Haniť ju zase nemožno aj preto, lebo je len fajn, keď voliči majú v súťaži politických síl na výber čo možno najširšie partajné spektrum.
Prirodzene:
