Koniec stability
Robertovi Ficovi vždy veľmi a zásadne záležalo na stabilite vlády. Bol to pre neho argument, ktorým dokázal odpinkať čokoľvek, vrátane podozrení z korupcie, aj kohokoľvek, či už mimovládnych politikov alebo médiá. Hoci nikto a nikdy nepochyboval o tom, že stabilita vlády je naozaj dôležitá vec. Tomuto argumentu a súvisiacim rečiam je však po vyjadrení predsedu koaličnej SNS A. Danka koniec. Inými slovami, A. Danko vypovedaním Koaličnej dohody zasadil R. Ficovi a jeho Smeru-SD veľmi ťažkú a zásadnú ranu, z ktorej sa už nespamätá.
Samozrejme, že aj napriek vypovedaniu Koaličnej dohody predsedom SNS nejde o koniec koalície. Sú to iba politické mimikry, navyše v nesúlade so znením Koaličnej dohody. Podľa nej totiž ju nejde vypovedať takým spôsobom, akým to predseda SNS a právnik A. Danko urobil. Teda aspoň pokiaľ si ctí zmluvy, právo a vlastný podpis. Zreteľne je v nej totiž napísané, že „všetky zmeny, doplnky, dodatky alebo prípadné zrušenie tejto dohody musia byť vyhotovené písomne a podpísané predsedami koaličných strán“.
Viem – A. Danko v živote nepoužíva papier keď číta. Ale aj keď je to „iba“ technická záležitosť, vytŕča z nej neúcta a nedôvera k ešte stále – aspoň podľa dohody – jeho stávajúcim koaličným partnerom. A politicky sa nedá čítať inak, ako koniec stability tretej vlády R. Fica. Hoci sa s pravdepodobnosťou, hraničiacu s istotou nič podstatného v koalícii nezmení. Nanajvýš sa pohýbe zopár „škatúľ“. V opačnom prípade by totiž s oznámením A. Danka o vypovedaní Koaličnej dohody zároveň prišlo aj oznámenie o vzdaní sa funkcie predsedu parlamentu, odchode ministrov a ďalších úradníkov, ktorých má SNS vďaka Koaličnej dohode vo funkciách. Tak, ako to kedysi urobilo KDH.
Na takýto jasný, férový aj správny krok však A. Danko ani jeho SNS nemajú.
