Medzi Richardom a Sulíkom
Zvolanie predsedu SaS Richarda Sulíka, že potrebuje mimoriadny kongres, aby udelil jasný a silný mandát predsedovi strany a volebnému lídrovi v jednej osobe – teda jemu, hoci to už tak explicitne nepovedal – mierne ochladil politickú scénu.
Ide síce o nečakaný krok, ktorý ostatných činovníkov strany poriadne prekvapil, ukazuje však hlavne na dve veci: jednou je, že Richard Sulík aspoň do nadchádzajúcich volieb ešte stále nepatrí do starého železa. Druhou, že sa v politike predsa len za tie roky aj niečomu naučil.
Najskôr však treba povedať, že argumentácia Richarda Sulíka, prečo sa rozhodol zvolať mimoriadny kongres pár týždňov po riadnom kongrese a pár mesiacov pred parlamentnými voľbami, je – slušne povedané – nepresná a zavádzajúca. Nesie sa v duchu, že predseda strany a volebný líder potrebuje pred voľbami jasný a silný mandát. Lenže ten predsa Richard Sulík má – ak by ho členovia strany za predsedu nechceli, tak ho jednoducho zvrhnú a je jedno, či na riadne alebo mimoriadne zvolanom kongrese.
Mimochodom, politicky je úžasné, že jediný, kto istým spôsobom a verejne spochybňuje mandát predsedu a volebného lídra je Richard Sulík, ktorý svoju stoličku – zveličene povedané – núka kade chodí: najskôr A. Kiskovi a po ňom aj R. Mistríkovi. Mimochodom po druhé, bez ohľadu na názor členov SaS, na ktorom mu teraz tak veľmi záleží. Mimochodom po tretie, zbaviť sa stoličky predsedu SaS a volebného lídra sa mu nejako nedarí, uznať mu však možno, že sa aspoň snaží.
Lenže:
