Nežná
Sedemnásty november je už niekoľko rokov štátnym sviatkom. To neznamená nič iné ako to, že sa udalostiam spojeným s týmto dňom majú – obrazne povedané – pokloniť aj aktuálni predstavitelia a politická reprezentácia štátu. Napokon, nebyť týchto udalostí, neboli by tam, kde sú dnes. A ak by pôsobili vo funkciách v predchádzajúcom politickom režime – komunistickom – nemohli by robiť to, čo môžu robiť dnes.
Dvadsaťdeväť rokov „po“ sú už všetky udalosti spojené s týmto dňom zaznamenané, popísané aj historicky spracované. Aj keď aktéri tých dní môžu nájsť ešte v dobových popisoch udalostí ešte nejaké dierky či nedorozumenia, to hlavné je dané, uzatvorené, nezvratné. A prístupné, takže každý zvedavec si na ich základe môže vytvoriť na ne vlastný názor. Nie z vtedajšieho, ale z dnešného uhla pohľadu. Pretože dnes už každý, vrátane aktérov a pohlavárov Nežnej revolúcie vie, kde sa veci zvrtli, zvrhli, čo sa malo urobiť lepšie či kto, koho a kam mal pozatvárať, aby vraj bolo lepšie, ako je teraz.
Samozrejme, každý má právo na vlastný názor, hodnotenie či zhodnotenie vtedajších udalostí. Aj preto sme dnes svedkami rôznych interpretácií, vrátane ľudí, ktorí pritom od rána do noci boli, ako aj toho, čo sa vlastne stalo – a to nielen počas a po novembri 89, ale aj obdobia neslobody. Je to ľudské.
Jedným z očividných príkladov môže byť pochod študentov 16. novembra 1989. Dnes sa už takmer vydáva za akýsi oficiálny začiatok Nežnej revolúcie, čo je, samozrejme, hlúposť na entú. Nikto nespochybňuje, že ich pochod v Bratislave bol, že chceli a žiadali, aby ich život a podmienky na štúdium boli lepšie, že isté obavy z perzekúcii boli aj namieste, ale dávať to do súvislostí s Nežnou je absolútne mylné a nesprávne. Hoci slovenské.
Nežná nezačala na Slovensku, ale v Prahe, dôvodom bolo zbitie prevažne mladých ľudí na povolenom pochode, a nie konverzácia s tajomníkom ÚV KSS Gejzom Šlapkom v Bratislave: to je neodškriepiteľný fakt a akákoľvek iná interpretácia je – slušne povedané – zavádzajúca. Kto neverí, nech si porovná atmosféru: hopkajúcich veselých študentov v Bratislave a zakrvavených študentov od policajných obuškov v Prahe.
Inými slovami, každý – a bez ohľadu na dôvody – kto nielen dnes, ale tiež v budúcnosti bude s vážnou tvárou tvrdiť, že Nežná začala v 16. novembra 1989 v Bratislave, dáva iba ďalší kopanec či ranu obuškom tým, ktorí ich 17. novembra 1989 v Prahe od policajtov a ich prisluhovačov dostali. Je jedno, či je to študent z tých čias, súčasný rektor alebo pracovník Ústavu pamäti národa, nehovoriac o politikoch všetkých straníckych tričiek.
Povedané na rovinu, sú to takí hajzlíci Nežnej: na ten brutálny útok v Prahe si totiž treba pamätať, nie zabúdať. Je pritom jasné, že postupom času sa čím ďalej tým viac budú presadzovať v súvislosti s Nežnou revolúciou viaceré fámy a mýty. Čím ďalej tým viac o nej budú hovoriť hlavne tí, ktorí pri „odklínaní“ spoločnosti neboli a priami aktéri sa budú čím ďalej tým viac čudovať, kde a pričom to vlastne boli. Je to pochopiteľné, fakty však zostanú faktami.
Tak či onak, jedným z hlavných hesiel Nežnej revolúcie a najmä výsledkov bolo to, že sa narodil občan. Vztiahnuté do prítomnosti:
