Neznalosť vestníka už neospravedlňuje
Nedávno sa zrútil na Slovensku ďalší stĺp právneho štátu – vláda schválila zásady vydávania svojho vestníka, čím rozmnožila doterajší právny (ne)poriadok.
Zákon o Zbierke zákonov totiž okrem iného tiež určuje, že „Zbierka zákonov je štátnym publikačným nástrojom Slovenskej republiky“, v ktorej sa uverejnením vyhlasujú právne predpisy. Taktiež ide o jediný či výlučný zákon, ktorý uvádza: „O všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka“. Inými slovami – neznalosť zákona neospravedlňuje. Nikoho. Aj preto, lebo každý kto chce a prejaví záujem, musí mať a aj má k Zbierke zákonov prístup.
Problém je, že štátne publikačné nástroje sú už dva – k Zbierke zákonov pribudol Vestník vlády SR. Do apríla 2021 platilo, že sa v ňom „uverejňujú“ vyhlášky okresných úradov a iných miestnych orgánov štátnej správy či oznámenia o vnútorných predpisoch, ktorými ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy riadia a kontrolujú výkon štátnej správy uskutočňovaný okresnými úradmi, inými miestnymi orgánmi štátnej správy, vyššími územnými celkami a obcami alebo ďalšie oznámenia a iné opatrenia, ak tak ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis. Od apríla 2021 platí, že sa v ňom „vyhlasujú“ nielen vyhlášky okresných úradov a iných miestnych orgánov štátnej správy, ale už aj iné „všeobecne záväzné právne predpisy“.
Vrátane vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva, ktoré stanovujú rôzne obmedzenia, opatrenia či výnimky z nich. Spôsobom komu ako a ako komu, prípadne kedy ako a ako kedy. V praxi to znamená, že už neplatí, že neznalosť zákona neospravedlňuje, ale tiež, že neospravedlňuje už ani neznalosť vestníka. Premietnuté do stručnej vety – neznalosť vestníka vlády a zákona neospravedlňuje.
Samozrejme:
