O stratených médiách
Najskôr odpoveď – ani nižšie uvedené nebude rešerš či analýza, takže na margo predchádzajúceho článku /O dôveryhodnosti médií/ beriem iba výhradu, ktorá sa týka spresnenia, konkretizovania či spojenia názvov článkov s dotknutým médiom. Vraj – aby sa vedelo. Akceptujem, hoci väzbu na základný problém v tom naozaj nevidím.
Kampaň o post generálneho riaditeľa RTVS, ktorú viedol Václav Mika za výdatnej pomoci viacerých médií, ako aj politikov – mimovládnych poslancov a ministra kultúry – priniesla zaujímavý poznatok: viaceré médiá s puncom dôveryhodnosti, sily či výtlaku už nemožno brať vôbec vážne aj preto, lebo sa tak už ani netvária. Nie sú ani dôveryhodné, ani nezávislé ani silné v tom zmysle, že dokážu pohnúť veci verejné. Stratili sa. To, čo dnes dokážu je iba poukazovať na rôzne kauzy – na iné však zase nie – čo je síce fajn, ale to je zároveň aj všetko. Suma summárum, veľmi málo.
Čítanie s porozumením
Práve skončená kampaň v ktorej výsledkom je prehra V. Miku, M. Maďariča, mimovládnych strán aj viacerých médií, podporujúcich menovaných, na to otvorene poukazuje. Tu sú niektoré titulky:
Denník SME: Ešte jedna perióda s terajším riaditeľom vyzerá najbezpečnejšie, Na akú tradíciu nadviaže Rezník, si povedať trúfam, Rezníka iba ťažko možno Mostu odpustiť, Mrzačenie demokracie, Bugár klame telom.
Denník N: Václav Mika nie je v beznádejnej pozícii a napriek odporu premiéra si počína dobre, Rezník vyhrá, ak ho podporia kotlebovci, Voľba šéfa RTVS ako kšeft: Koalícia hľadá sluhu ochotného klamať, Vládny zlepenec neváha použiť na voľbu fašistov.
.týždeň: Odkaz Ficovi – Dajte ruky preč od RTVS!, Rezník nie je dobrou voľbou, Pripravuje sa „únos“ RTVS do rúk SNS a Smeru?, Rezník je ruská voľba, Kotlebovi fašisti podporili Rezníka.
Ak po po takejto angažovanosti, s podporou ministra kultúry, mimovládnych poslancov a RTVS, ktorá robila riaditeľovi Mikovi vlastnú kampaň tak v spravodajstve, ako aj v publicistických reláciách je výsledkom to, že generálnym riaditeľom RTVS sa stal J. Rezník, možno iba konštatovať staré známe – také niečo sa nedá vymyslieť, ale môže sa iba stať.
Čo sa týka samotnej voľby riaditeľa RTVS v parlamente, netreba žiadnu veľkú analýzu na to, aby z nej ako víťaz vyšiel pragmatik Bugár, ktorý v prvom kole voľby robil politiku a ako porazené mimovládne strany, ktoré politikárčili a poslaním V. Miku do druhého kola sadli koalícii na lep. Vytvorili totiž presne takú dvojicu, ktorú koalícia chcela a potrebovala.
Čo sa týka nového riaditeľa, je len fajn , keď médiá nezabudli na jeho návštevu V. Mečiara v sídle HZDS pred takmer 20. rokmi, zároveň je však falošné, keď „zabudli“ na jeho pozvanie V. Mikom a vyčlenenie lukratívneho samostatného priestoru v oboch zložkách RTVS (SRo a STV) bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Aby nám, ako znelo avízo, vysvetlil, čo je to spravodlivosť. Inými slovami, V. Mečiara tu neoživuje J. Rezník, ale V. Mika. To je jednoducho fakt. A to, že citované médiá v boji za V. Miku stratili kritické myslenie, je hneď fakt druhý.
Mimochodom a odľahčene: keďže sa vraví, že RTVS pod vedením nového riaditeľa si A. Danko vydobyje v STV väčší priestor ako má v súčasnosti, bolo by to treba skôr privítať ako odmietnuť – nikto nedokáže znemožniť Andreja Danka a jeho SNS tak, ako ich dokáže znemožniť Andrej Danko.
Jednoducho smerák
Späť. Veci sa vo všeobecnosti majú tak, že bez podpory ministra kultúry – rozumej financií z neho – by ani V. Mika nedokázal vo funkcii riaditeľa RTVS prežiť celé svoje volebné obdobie. Zvykne sa vravieť, že riaditeľ RTVS potrebuje tri základné veci – peniaze, peniaze a peniaze. Nesúhlasím, myslím si, že potrebuje peniaze, peniaze a neodvolateľnosť. S výnimkou, že neplatí, keď sa dopustí trestného činu.
Aj V. Mika mal iba peniaze. Smeru-SD poslúžil a snažil sa poslúžiť oveľa viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Isto, urobil pritom aj viacero dobrých a zaujímavých vecí, ale toto z jeho pôsobenia, spravodajstva a publicistiky aj napriek tomu vytŕča.
Zároveň si nemyslím, že V. Mika konal na nejaké príkazy „zhora“. Z politického hľadiska je smerákom telom, dušou aj spôsobmi, takže to nebolo ani potrebné. Napokon, keby to tak nebolo, riaditeľom RTVS by sa ani nemohol stať – o tom, kto ním bude pred piatimi rokmi rozhodovala strana a vláda pod vedením R. Fica. Ktorá sa predtým a preto mocenským spôsobom zbavila M. Zemkovej. Inými slovami, vôbec nemyslím si, že V. Mika bol zlý riaditeľ, bol iba jednoducho smerácky riaditeľ.
Mimochodom a vážne: spochybňujúce reči o tom, ako nového riaditeľa zvolili fašisti a ako parlament rozhodoval politicky a nie odborne, sú úplne mimo misu. Parlament rozhoduje vždy politicky, veď je to politický, nie odborný orgán. Jediné, čo je v ňom odborné sú jeho zamestnanci, aj to nie všetci a kancelár určite nie.
No a teraz budem aj osobný, keďže so všetkými tromi vyššie uvedenými riaditeľmi mám aj osobné skúsenosti.
