O troch faktoch
Prvým faktom po rokovaní parlamentu o návrhu na odvolanie premiéra je, že I. Matovič ostáva v tejto funkcii, keďže parlament mu nevyslovil nedôveru. Prirodzene, iný výsledok nikto ani neočakával, lebo ho reálne očakávať možné nebolo. A to aj napriek opätovnej prítomnosti SaS v parlamente, ktorá kedysi skutočne dokázala povaliť vlastnú vládu – dnes to síce urobiť nedokáže, ale urobiť to ani nechce. Dôvod je prostý: v nastávajúcich časoch čakajú svetlé zajtrajšky výlučne vládne strany a ich predstaviteľov, nikoho iného.
(Mimochodom, SaS aj tak musela prehltnúť horkú pilulku, keď jej premiér I. Matovič odkázal, že hrá len divadielko a pri hlasovaní o B. Kollárovi spolu so Za ľudí, stiahnu chvost. I naozaj sa stalo.)
Druhým faktom je, že vzhľadom na krátkosť času si každý môže porovnať vyhlásenia vládnych strán k rovnakým kauzám. Presnejšie, k takpovediac neoriginálnym diplomovým prácam poslancov (P. Krištúfková, B. Kollár) a členov vlády (B. Gröhling, I. Matovič). V krátkosti: boli od nezáujmu, cez rôzne silácke vyhlásenia až po stranícku a politickú realitu. A, isteže, každý má možnosť porovnať si tieto vyhlásenia aj s tzv. zásadnými stanoviskami uvedených osôb v prípade rovnakej kauzy bývalého predsedu parlamentu A. Danka. Pretože to, čo sa odvtedy zmenilo, nie je vecná stránka, ale iba politické pomery. Teda to, že vtedajší kritici A. Danka neboli pri moci, ale dnes ju už ovládajú a čo je horšie, moc ovláda ich. Opätovne to teda potvrdzuje poučku, podľa ktorej je výrazný rozdiel medzi pohľadom na vládne BMW a z vládneho BMW.
(Mimochodom, poučení odvolávaním B. Kollára ani SaS ani Za ľudí už nevyzývali I. Matoviča na odchod z funkcie, ktorej robí hanbu. Mysliteľ a podpredseda Za ľudí J. Šeliga síce vyhlásil, že nepovalí vládu, ale povaliť ju ani sám a ani s ostatnými poslancami Za ľudí nedokáže ani keby chcel. A ani keby veľmi chcel.)
Tretím faktom je:
