O ústavnej hygiene
Porušenie listového tajomstva šéfom kancelárie parlamentu patrí do kategórie, ktorá hovorí, že také niečo sa nedá vymyslieť, ale môže sa iba stať. Nápad, s ktorým sa predviedol Daniel Guspan je jednoznačným a nehanebným porušením základných práv a slobôd ľudí.
Každý mal možnosť sledovať ho v priamom prenose. Bolo to očividné nielen v písomnom rozhodnutí D. Guspana, ktorým prikázal pracovníčkam čítať a posudzovať obsah pošty určenej poslancom, ale tiež ju zadržať a po troch mesiacoch skartovať. A pred poslancami takýto postup utajiť.
Dve podmienky
Porušenie Ústavy bolo však viditeľné aj v prípade, keď akýsi riaditeľ odboru obrany a ochrany Marko si chcel pred odovzdaním pošty poslancovi odfotiť jej obsah a pritom sa ani len nezačervenal. Akoby bol na to zvyknutý a vôbec mu to nepripadalo ani pred kamerami nevhodné či zvláštne. Skôr naopak, vyzeralo to tak, akoby sa domáhal svojho práva odfotiť si poštu určenú inému. Nič také, prirodzene, neexistuje.
Samozrejme, takéto správanie úradníkov nemá s bezpečnosťou zásielok ani čohokoľvek iného absolútne nič spoločného. Ústava hovorí, že s výnimkou vojny a vyhlásenia vojnového stavu „nikto nesmie porušiť listové tajomstvo,“ čo je nespochybniteľná a jednoznačná formulácia. Nikto sa nedá interpretovať inak, ako nikto a nesmie ako nesmie. Teda aj v prípade, keď uznáme, že D. Guspan je nikto(š), platí druhá ústavná podmienka – nesmie.
Reakcia politická
Rovnako je nepochybné, že takéto vulgárne porušenie práv občanov nemôže zostať bez politickej odpovede a tou nemôže byť nič iné ako návrh poslancov na odvolanie predsedu parlamentu. Pretože šéf kancelárie je jeho človek. Obzvlášť, keď je taktiež nepochybné, že páni Guspan a Marko sú vo funkciách už oveľa dlhšie ako mali byť, keďže sa z nich mali porúčať najneskôr potom, ako bolo porušenie Ústavy zverejnené. A ak sa obaja páni teraz tvária, že nevedia o čom je reč, potom sa do riaditeľských kresiel nemali ani nikdy posadiť.
Ani jeden z nich totiž nemôže konkrétne povedať či ukázať, ktorý paragraf a v ktorom zákone im dovolil postupovať tak, ako postupovali. Teda čítať a fotiť si poštu určenú iným. Nie preto, lebo by to povedať nechceli, ale preto, lebo nemôžu – taký jednoducho neexistuje.
Navyše – tu nejde o nejaké porušenie Ústavy, ale o porušenie základných práv a slobôd ľudí štátnym orgánom. Teda orgánom verejnej moci, ktorý má práva ľudí ochraňovať a posilňovať, a nie z nich uberať alebo tyranizovať. Vedie ho A. Danko a keď nie je schopný kancelára odvolať, treba mu dať jasne najavo, že ho odvolať mal. A to sa inak nedá, ako debatou o odvolaní A. Danka.
V tejto súvislosti – nespochybniteľného porušenia Ústavy – boli zaujímavé vyjadrenia činovníkov Mosta-Híd a Smeru-SD, teda koaličných partnerov Dankovej SNS. Je medzi nimi totiž priepastný rozdiel. Napriek tomu, že sa nedá nevnímať politická rovina ich vyjadrení – najmä Smeru-SD – súvisiaca s ich vzájomným zápasom, je nutné konštatovať, že napríklad minister kultúry problém vníma omnoho správnejšie ako ministerka spravodlivosti, ktorá nebola schopná v tomto prípade ani len použiť obvyklý alibistický výraz svojho znepokojenia. Rozdiel vo vyjadreniach išiel naprieč oboma stranami, takže na jednu stranu možno zaradiť vyjadrenia ministrov Richtera aj Kaliňáka a na druhú vyjadrenia poslancov Bugára a Hrnčiara.
Aj keď nad tým zostáva rozum stáť, nedá sa inak ako rešpektovať fakty a teda privítať vyjadrenia uvedených činovníkov strany Smer-SD (v danej veci to bolo maximum, akého sú schopní) a odmietnuť názory Bugára a Hrnčiara (maximum toho, akí sú neschopní, to však ešte nie je).
Reakcia hygienická
Porušenie listového tajomstva štátnym orgánom je mimoriadne a preto tiež vyžaduje mimoriadne riešenie. Tým nie je iba podanie trestného oznámenia, ktoré by v takomto prípade malo byť automatické. Na Slovensku sa však nedá vylúčiť, že aj napriek písomnému dokladu a množstvu svedkov o porušení listového tajomstva, na konci vyšetrovania bude oznámené, že skutok sa nestal. Preto by poškodení, ľudia aj poslanci, mali podať sťažnosti na porušenie ich práv a domáhať sa súdnej pečiatky, že k nemu prišlo.
Aj preto, lebo táto udalosť – hrubé a hromadné porušenie ústavných práv a slobôd štátnym orgánom – zostane už navždy zapísaná v dejinách. Patrí sa teda, aby bola aj oficiálne a súdne uzatvorená. Aj z dôvodu ústavnej hygieny.
