Občania dospeli, straníci nie
Kým občianska spoločnosť už dospela, straníci to akosi nestíhajú.
Nech už závery z Bezpečnostnej rady rozkreslíme všetkými možnými aj nemožnými spôsobmi, z politického uhla pohľadu sa napokon vždy pretnú v jednom bode – v príprave na predčasné voľby. Inak nedávajú žiadny politický ani vecný zmysel.
O tom, ako veľmi je rozbabrané Slovensko bolo na tomto mieste napísané už dosť a nie je potrebné to neustále opakovať. Naopak, po rokovaní, záveroch a vystúpení prezidenta P. Pellegriniho po Bezpečnostnej rade zopakovať treba, že by mal vystúpiť na pôde parlamentu so Správou o stave republiky. Aj s dôvetkom, že kto ak nie on a kedy ak nie teraz, keďže situáciu sám považuje za vážnu. Až tak, že osobne požiadal o zvolanie Bezpečnostnej rady. A rovnako možno zopakovať tiež to, že ak v parlamente nevystúpi, bude to znamenať, že hrozba destabilizácie a štátneho prevratu je neveľká alebo žiadna. Dodať k tomu dnes možno to, že prezident P. Pellegrini povie či prezradí, aká je skutočná situácia aj vtedy, ak sa rozhodne mlčať a v parlamente nevystúpiť.
Dôležitejšie je iné a síce, že premiér R. Fico sa opäť pustil do otvoreného zápasu s občianskou spoločnosťou. Teda do zápasu, ktorý už raz prehral, hoci to, že ho vraj k demisii prinútili a donútili vtedajšie protivládne verejné protesty, je len obyčajný mýtus – bolo to totiž celkom inak. Je zrejmé, že takýto zápas nemôže a nedokáže vyhrať, ba ani remizovať, na to je už neskoro. Vie to a predsa ho začal. A hoci aj v uznesení Bezpečnostnej rady je napísané, že má niekto útočiť na ústavné zriadenie, zmeniť politické pomery a odstaviť súčasnú vládu od výkonu vládnej moci, je naozaj ťažké si čo len predstaviť ako by to malo vyzerať v praxi. Násilím to nepôjde a nenásilie – napríklad vyvolanie referenda o predčasných voľbách a ich následné konanie nie je možné, to zariadila svojim návrhom v minulom volebnom období M. Kolíková a parlament jej návrh schválil. Táto cesta je tak jednoducho zarúbaná.
Po 17. novembri 1989 znelo jedno z ústredných hesiel
