HORE

Pamätaj II

Uverejnené dňa 9.9.2017

(Pokračovanie)

HLAVA III.

Vylúčenie z lekárskej praxe a z oprávnenia civilných inžinierov.

§ 101.

(1) Oprávnenia Židov-lekárov a zverolekárov k výkonu lekárskej, poťažne zverolekárskej praxe zaniknú najneskôr do 3 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

(2) Ustanovenia ods. 1 platia aj o civilných inžinieroch.

(3) Lehotu podľa ods. 1 a 2 môže na čas nevyhnutnej potreby predĺžiť´vláda, a to všeobecne pre jednotlivé povolania alebo v jednotlivých prípadoch.

 

HLAVA IV.

Zánik lekárnických koncesií a prevod lekární.

§ 102.

(1) Práva alebo koncesie na verejnú lekáreň s právom reálnym, radikovaným alebo osobným, ktorých majiteľom (spolumajiteľom) alebo koncesionárom (spolukoncesionárom) je Žid, sa odnímajú dňom, kedy príslušnú lekáreň prevezme Ministerstvom vnútra ustanovený vládny komisár. Ustanovenie vládneho komisára sa uverejní v Úradných novinách.

(2) Práva alebo koncesie na verejnú lekáreň s právom reálnym, radikovaným alebo osobným, ktorých majiteľom (spolumajiteľom) alebo koncesionárom (spolukoncesionárom) nie je síce Žid, ale pri obchodnom vedení príslušnej lekárne je v akomkoľvek spoločníckom pomere so Židom, podliehajú tiež ustanoveniam §§ 102 až 109.

(3) Taktiež podliehajú ustanoveniam §§ 102 až 109 verejné lekárne s právom reálnym, radikovaným alebo osobným,  ktoré sú spravované  sirotským, vdovským alebo akýmkoľvek iným právom, nakoľko nositelia týchto práv sú Židia.

§ 103.

(1) Kým Ministerstvom vnútra ustanovený vládny komisár neprevezme lekárňu, ktorá podlieha ustanoveniam § 102, musí doterajší nositeľ práv k príslušnej lekárni zaobstarávať potrebné zásoby liekov, liečiv a vôbec materiálu všetkého druhu a postarať sa o nerušený chod príslušnej lekárne.

(2) Od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia môžu doterajší nositelia práv k lekárňam, ktorých sa toto nariadenie týka, s týmito právami disponovať len so súhlasom Ministerstva vnútra. Dispozície bez tohto súhlasu sú právne neúčinné.

(3) Vládny komisár povedie na účet doterajšieho nositeľa práv príslušnú lekáreň až do udelenia odňatého práva alebo koncesie novému koncesionárovi alebo až do jej likvidovania (§ 104, ods. 2).

§ 104.

(1) Na lekáreň, odňatú podľa § 102 (v ďalšom texte „odňatá lekáreň“), môže Ministerstvo vnútra podľa  voľného uváženia verejnou súťažou udeliť novému uchádzačovi koncesiu ako osobné právo na verejnú lekáreň. Ministerstvo vnútra vo výnimočných prípadoch môže udeliť takúto koncesiu aj uchádzačovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na klauzulovanie lekárnického diplomu.

(2) Odňaté lekárne, na ktoré Ministerstvo vnútra nemieni udeliť novému uchádzačovi koncesiu, sa zlikvidujú.

§ 105.

(1) Za odňaté právo k verejnej lekárni s právom reálnym alebo radikovaným prislúcha majiteľovi peňažná náhrada z Likvidačného lekárnického fondu (§ 108). Výška peňažnej náhrady sa určuje 10% ročného priemeru príslušným finančným úradom ustáleného obratu, docieleného v príslušnej lekárni v rokoch 1936, 1937 a 1938. Na prípadnú opravu priznania obratu prevedenú po 1. januári 1939 sa neberie zreteľ.

(2) Za odňatú koncesiu na verejnú lekáreň s právom osobným náhrada neprislúcha.

§ 106.

(1) Pri udelení koncesie na verejnú lekáreň s osobným právom novému koncesionárovi podľa § 104, ods. 1, je tento povinný zaplatiť do Likvidačného lekárnického fondu prídelový príspevok. Výška prídelového príspevku sa určuje 25% ročného priemeru obratu, určeného podľa § 105, ods. 1.

(2) Nový koncesionár môže prídelový príspevok uhradiť Likvidačnému lekárnickému fondu v splátkach tak, že prvú tretinu príspevku musí vyplatiť hneď pri udelení osobného práva na verejnú lekáreň, ďalšie dve tretiny uhradí v 12 rovnakých polročných splátkach bez zúročenia. Splátky sa majú odovzdať vždy do 15. dňa mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí polroku. Pri nezachovaní splátkového termínu sa predpisujú 5% úroky zo zameškania, ktoré sú spolu s neuhradenou splátkou vymáhateľné Likvidačným lekárnickým fondom exekúciou podľa časti druhej vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n. Vykonateľnosť výmeru potvrdzuje Ministerstvo vnútra.

(3) Ak koncesionár zomre pred vyplatením prídelového príspevku a lekáreň bude preto spravovaná sirotským alebo vdovským právom, neprechádza povinnosť ďalšieho platenia na siroty alebo vdovy, ale nedoplatok prídelového príspevku je povinný zaplatiť koncesionár, ktorý po zániku sirotského alebo vdovského práva nadobudne osobné právo na túto lekáreň. Úroky zo zameškania sa nepredpisujú.

§ 107.

(1) Nový koncesionár je povinný prevziať všetky zásoby oficiálnych a neoficiálnych liekov a liečiv, k prevádzaniu lekárne nevyhnutne potrebných a nepostrádateľné špeciálne liečivá, ako aj zariadenie odňatej lekárne, a to: zásoby v nákupnej cene a zariadenie v odhadnej cene. Prevzatie a určenie ceny zásob a zariadenia, ako aj určenie toho, ktoré lieky a liečivá sú k prevodzovaniu lekárne nevyhnutne potrebné, a ktoré špeciálne liečivá sú nepostrádateľné, vykoná Ministerstvom vnútra ustanovená komisia. Proti rozhodnutiam tejto komisie je prípustné odvolanie do 15 dní na Ministerstvo vnútra.

(2) Cenu zásob a zariadenia zaplatí nový koncesionár do Likvidačného lekárnického fondu  v 12  rovnakých polročných splátkach pri 5% zúročení. Pri nezachovaní splátkového termínu postupuje sa podľa ustanovenia § 106, ods. 2, predposledná veta.

§ 108.

(1) Cieľom jednotného prevedenia peňažných dispozícií ohľadom odňatých  lekární podľa tohto nariadenia slúži „Likvidačný lekárnický fond“, zriadený pri Ministerstve vnútra (§ 7 vl. nar. č. 145/1939 Sl.z.).

(2) Likvidačný lekárnický fond vedie o každej odňatej lekárni samostatné „likvidačné konto“ a o nových koncesiách, udelených namiesto odňatých lekární, spoločné „prídelové konto“.

(3) Do likvidačného konta príslušnej odňatej lekárne plynú tieto príjmy:

  1. a) cena za zásoby    a     zariadenia    odňatej    lekárne    od   nového koncesionára s príslušným úrokom, ako aj úroky zo zameškania,
  2. b) peňažná náhrada za odňaté právo na verejnú lekáreň s právom reálnym alebo radikovaným z prídelového

(4) Likvidačný lekárnický fond vyplatí z likvidačného konta príslušnej odňatej lekárne pohľadávky veriteľov oproti bývalému nositeľovi práva k nej, a to len do výšky príjmov v bodoch a) a b), ods. 3 uvedených. Prípadný zostatok príjmu na likvidačnom konte sa vyplatí bývalému nositeľovi práv k odňatej lekárni, ktorej sa likvidačné konto týka.

(5) Pri platení pohľadávok treba postupovať tak, že v prvom rade treba uhradiť dane a verejné dávky, pohľadávky penzijného ústavu a iných verejnoprávnych sociálne- poisťovacích ústavov, peňažné tresty podľa § 21, platy (mzdy) zamestnancov, prípadne pohľadávky prenájomníka, dodávateľov lekárnických zásob všetkého druhu a dlžoby, zaistené vo verejných knihách na lekárňach s právom reálnym alebo radikovaným.

(6) Nakoľko by do likvidačného konta v prospech bývalého nositeľa práv k odňatej lekárni zaplatené sumy nepostačily na plnú úhradu v ods. 5 uvedených pohľadávok, odkazujú sa tam uvedení veritelia, ako aj prípadní ďalší veritelia, na porad práva proti pôvodnému dlžníkovi. Štát, Likvidačný lekárnický fond a nový koncesionár nepreberajú nijaké ručenie za vymienky, dlhy a záväzky bývalých nositeľov práv k odňatým lekárňam.

(7) Do prídelového konta plynie prídelový príspevok od nového koncesionára za udelenú koncesiu na verejnú lekáreň s právom osobným a prípadné úroky zo zameškania.

(8) Z prídelového konta sa vyplatí:

  1. a) náhrada za odňaté právo na verejnú lekáreň s právom reálnym alebo radikovaným do likvidačného konta v prospech bývalého nositeľa práv k príslušnej odňatej lekárni;
  2. b) odmeny a režijné výdavky Likvidačného lekárnického

(9) Prebytok prídelového konta sa použije na výstavbu štátnych nemocníc.

§ 109.

Odňatím práv alebo koncesie na verejnú lekáreň s právom reálnym, radikovaným alebo osobným podľa § 102, zaniká automaticky i prípadný prenájomný pomer prenájomníka príslušnej odňatej lekárne. Nárok na odškodné titulom predčasného zrušenia smluvy smluvnej strane – Židovi neprislúcha.

 

ČASŤ ŠTVRTÁ.

Prevod majetku.

HLAVA I.

Súpis.

§ 110.

(1) Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia sú povinní vykázať všetok svoj majetok v tuzemsku a v cudzine, ako aj jeho hodnotu podľa stavu k začiatku dňa, kedy toto nariadenie nadobudne účinnosť.

(2) Židia cudzí štátni príslušníci, ktorí majú bydlisko v tuzemsku, sú povinní vykázať

len majetok (s udaním hodnoty), ktorý sa nachádza v tuzemsku.

(3) Každá osoba, ktorá podlieha vykazovacej povinnosti podľa ods. 1 a 2, vykáže svoj majetok osobitne. Majetok nesvojprávnych osôb sú povinní vykázať ich zákonní zástupci.

(4) Výkaz sa podáva štvormo na úradnom súpisovom hárku, ktorý vydá Štátny štatistický úrad. Toto tlačivo zakúpia si strany na obecných (obvodných) notárskych úradoch – v Bratislave na Policajnom riaditeľstve.

§ 111.

(1) Hodnota každej súčasti majetku sa má vo výkaze uviesť podľa bežnej ceny, ktorú má v deň, kedy toto nariadenie nadobudne účinnosť.

(2) Veci, ktoré slúžia osobnej potrebe a predmety zariadenia bytu a inventára, nakoľko ich bežná cena jednotlive nepresahuje sumu 3.000.- Ks, majú byť vo výkaze uvedené hromadne.

§ 112.

(1) Výkaz majetku má sa podať do 1. októbra 1941 u obecného (obvodného) notárskeho úradu príslušného podľa bydliska (sídla) a v Bratislave u Policajného riaditeľstva. Pre osobu, ktorá nemá bydlisko na území Slovenskej  republiky, je podacím miestom Policajné riaditeľstvo v Bratislave.

(2) Úrad príslušný podľa ods. 1 výkaz zrejme nesprávny alebo neúplný označí ako taký a oznámi to podateľovi. Do lehoty uvedenej v ods. 1 môže podateľ výkaz doplniť, opraviť alebo podať nový výkaz.

(3) Osobe, ktorá nesplní v lehote podľa ods. 1 vykazovaciu povinnosť, vymenuje Ústredný hospodársky úrad kurátora (§ 16 vl. nar. č. 8/1928 Sb.z. a n.), ktorý majetok zistí a vykáže. Odmenu kurátora určí Ústredný hospodársky úrad na ťarchu vykázaného majetku.

§ 113.

(1) Osoby (sdruženia osôb) povinné vykazovacou povinnosťou podľa § 110 ods. 1 a 2, poťažne kurátor (§ 112, ods. 3), majú príslušnému úradu (§ 112, ods. 1) do 15 dní hlásiť každú zmenu (prírastok alebo úbytok) majetku, ktorá nastane v deň alebo po dni, kedy toto nariadenie nadobudne účinnosť, ak táto zmenapresahuje  rámec  riadneho hospodárenia  alebo  pravidelnéhoobchodného styku, poťažne nadobudnutie majetku v hodnote nad 5000Ks, ak ku dňu uvedenému v § 110, ods. 1 nemaly nijaký majetok.

(2) Výkazy podľa ods. 1 sa podávajú štvormo na predpísanomúradnom tlačive.

§ 114.

(1) Zločinu sa dopúšťa a potresce sa žalárom do 5 rokov, ktonevykáže včas (§§ 112 a 113) svoj majetok, alebo kto podá výkaz svojho majetku v podstatných bodoch nepravdivý alebo neúplný.

(2) Zločinu sa dopúšťa a potresce sa žalárom do 5 rokov zodpovedný orgán židovského sdruženia (§ 110, ods. 1), ktorý nevykáže včas (§§ 112 a 113) majetok sdruženia, alebo ktorý podá výkaz v podstatných bodoch nepravdivý alebo neúplný.

(3) Prečinu sa dopúšťa a potresce sa väzením do 2 rokov, kto spácha z nedbanlivosti čin uvedený v ods. 1.

(4) Prečinu sa dopúšťa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, a potresce sa väzením do 1 roku, kto hocakým spôsobom osobe, ktorej majetok spadá pod vykazovaciu povinnosť, pomáha takýto majetok zatajiť alebo ukryť.

(5) Pri výmere trestu nemožno použiť ustanovení § 92 trestného zákona a nemožno uložiť trest podmienečne.

(6) Pri odsúdení pre zločin podľa ods. 1 súd vysloví, že majetok odsúdeného prepadá v prospech štátu. Rozsudok takýto súd doručí príslušnému okresnému úradu, ktorý zhabanie prevedie. Ináč všetky majetkové hodnoty, ktorých sa použilo na spáchanie alebo pri spáchaní činov podľa ods. 1 až 4, alebo ktoré boly poskytnuté ako odmena za pomoc pri ich alebo na ich spáchanie, súd má zhabať podľa § 61 trestného zákona.

(7) Pokračovanie pre činy podľa ods. 1, 2 a 4 patrí do pôsobnosti krajského súdu, pre činy podľa ods. 3 – do pôsobnosti okresného súdu.

 

HLAVA II.

Výkup nehnuteľností na exekučnej dražbe Židmi kúpených.

§ 115.

Nežid (fyzická i právna osoba) – v ďalšom texte „žiadateľ“ -, ktorého nehnuteľnosť na exekučnej dražbe kúpil Žid, je oprávnený túto nehnuteľnosť kúpiť nazpät za výkupnú cenu.

§ 116.

Ustanovenie § 115 neplatí, ak v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia

  1. a) je na nehnuteľnosť už vložené vlastnícke právo v prospech Nežida (fyzickej alebo právnej osoby),
  2. b) je žiadosť o vklad vlastníckeho práva na nehnuteľnosť v prospech Nežida (fyzickej alebo právnej osoby) na súde podaná a nebude neskôr zamietnutá,
  3. c) je mimoknihovným vlastníkom takejto nehnuteľnosti Nežid (fyzická alebo právna osoba).

§ 117.

(1) Výkupná cena (§ 115) rovná sa cene, za ktorú Žid nehnuteľnosť na dražbe kúpil.

(2) Ak Žid kúpil nehnuteľnosť na dražbe pred 30. októbrom 1918, výkupná cena podľa ods. 1 sa zvyšuje, ak a nakoľko to vyžaduje uspokojenie   pohľadávok nežidovských hypotekárnych veriteľov, najviac však na štvornásobok.

(3) Ak na nehnuteľnosti boli po dražbe prevedené investície, hodnota týchto sa pripočíta k výkupnej cene (ods. 1 a 2) v sume, ktorou sa objektívne zvýšila hodnota nehnuteľností ku dňu odhadu (§ 124, ods. 4), najviac však v sume na investície skutočne vynaloženej.

§ 118.

(1) Ak žiadateľ zomrel, alebo neuplatnil právo výkupu včas (§ 119), môžu toto v lehote ďalších troch mesiacov uplatniť osoby, ktoré by dedili nehnuteľnosť po žiadateľovi.

(2) Ak je osôb v ods. 1 uvedených viac, právo výkupu môžu uplatniť osobitne alebo spoločne.

§ 119.

(1) Právo výkupu treba uplatniť písomnou žiadosťou do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. V prípade, ak žiadosť o vklad vlastníckeho práva v prospech Nežida, v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia podaná, bola neskôr zamietnutá (§ 116, písm. b), odo dňa právoplatnosti zamietnutia.

(2) Žiadosť treba podať na okresnom súde, na ktorého území je nehnuteľnosť, a to v toľkých vyhotoveniach, koľko je pozemnoknižných záujemcov, a okrem toho po jednom vyhotovení: pre súd, pre daňový úrad a pre Štátny pozemkový úrad.

§ 120.

(1) Žiadosť má obsahovať:

  1. a) označenie súdu,
  2. b) označenie strán podľa   mena,    povolania    alebo    zamestnania, bydliska alebo pobytu,
  3. c) označenie nehnuteľnosti pozemnoknižnými dátami,
  4. d) označenie spisov o dražbe, ktorá    je podkladom   výkupu, a to podľa spisovej značky a súdu,
  5. e) označenie skutočností, rozhodných pre podmienky výkupu a označenie dôkazov na tieto skutočnosti,
  6. f) návrh na povolenie výkupu.

(2) So žiadosťou súčasne treba složiť do súdneho depozitu preddavok na výkupnú cenu vo výške štvrtiny ceny, za ktorú Žid – židovské sdruženie – nehnuteľnosť na dražbe kúpil, a potvrdenie o tom k žiadosti pripojiť.

§ 121.

Oneskorenú žiadosť alebo žiadosť, ku ktorej nie je pripojené potvrdenie o složení preddavku podľa § 120, ods. 2, treba z úradnej povinnosti odmietnuť.

§ 122.

(1) Žiadosť o výkup treba poznačiť v pozemkovej knihe.

(2) Ak súd žiadosť neodmietne, upovedomí o nej všetkých pozemnoknižných záujemcov, príslušný daňový úrad a Štátny pozemkový úrad doručením jedného exemplára žiadostí.

(3) Ak upovedomenie pozemnoknižnému záujemcovi nemohlo byť doručené, alebo ak do 30 dní od vypravenia nedošlo potvrdenie o doručení, súd mu ustanoví kurátora a upovedomenie, ako aj ďalšie usnesenia, doručí kurátorovi.

§ 123.

Právo na zvýšenie výkupnej ceny o hodnotu investícií môže uplatniť každý pozemnoknižný záujemca písomnou žiadosťou, ktorú treba podať do 30 dní od doručenia upovedomenia (§ 122).

§ 124.

(1) Po vypršaní 30-dňovej lehoty (§ 122, ods. 3) súd určí termín, na ktorý predvolá žiadateľa a všetkých pozemnoknižných záujemcov na zistenie skutkových okolností, či sú dané podmienky výkupu, a na ustálenie výkupnej ceny.

(2) Ak na termín nepríde žiadateľ alebo pozemnoknižný záujemca, ktorý podal žiadosť o zvýšenie výkupnej ceny (§ 122), treba mať zato, že od svojej žiadosti odstúpil. Ináč neprítomnosť pozemnoknižného záujemcu neprekáža rokovaniu.

(3) Pomery a skutkové okolnosti, či sú dané podmienky výkupu, ako aj jestvovanie investícií, treba dokázať podľa predpisov nesporného pokračovania.

(4) Hodnotu investícií a hodnotu bremien, uvedených v § 191 exekučného zákona, vložených po  dražbe, treba zistiť podľa predpisov odhadného poriadku (vl. nar. č.100/1933 Sb.z. a n.).

§ 125.

(1) Súd podľa výsledkov dokazovania žiadosť o výkup usnesením alebo zamietne, alebo výkup povolí a usnesenie doručí žiadateľovi, všetkým pozemnoknižným záujemcom, príslušnému daňovému úradu a Štátnemu pozemnoknižnému úradu.

(2) Usnesenie, ktorým sa výkup povoľuje, má obsahovať:

  1. a) označenie súdu,
  2. b) označenie žiadateľa a pozemnoknižného vlastníka       a ich zástupcov     podľa mena, povolania (zamestnania), bydliska (pobytu),
  3. c) označenie vykupovanej nehnuteľnosti pozemnoknižnými dátami, d) výrok, že sa výkup povoľuje,
  4. e) výkupnú cenu (§ 117, ods. 1 a 3),
  5. f) rozhodnutie o útratách pokračovania, g) odôvodnenie,
  6. h) deň vynesenia

(3) Proti usneseniu, vynesenému podľa ods. 1, je prípustný rekurz. Ak súd druhej stolice zmenil usnesenie súdu prvej stolice, je prípustný ďalší rekurz na súd tretej stolice.

§ 126.

(1) Usnesenie, ktorým sa výkup povoľuje, má dňom vynesenia účinok exekučnej dražby bez zachovania služobností, vložených po dražbe; preto ustanovenia §§ 180 až 184 exekučného zákona treba použiť obdobne.

(2) Po právoplatnosti usnesenia, ktorým sa výkup povolil, rokuje sa o poradí podľa ustanovení §§ 188 až 199 exekučného zákona.

(3) V usnesení o poradí určí súd zvýšenie výkupnej ceny podľa § 117, ods. 2.

§ 127.

Zbytok výkupnej ceny s 5% úrokmi odo dňa vynesenia usnesenia podľa § 125 má žiadateľ složiť do súdneho depozitu do piatich rokov odo dňa vynesenia tohto usnesenia.

§ 128.

Po složení celej výkupnej ceny súd nariadi jej výplatu podľa rozvrhového usnesenia.

§ 129.

(1) Ak žiadateľ v päťročnej lehote výkupnú cenu nezaplatil, alebo odstúpil od výkupu, súd o tom upovedomí Štátny pozemkový úrad.

(2) Štátny pozemkový úrad má právo prevziať nehnuteľnosť v 30-dňovej lehote od doručenia upovedomenia podľa stavu pokračovania v čase uplatnenia tohto práva.

(3) Toto právo na prevzatie uplatní Štátny pozemkový úrad tým, že výkupnú cenu složí do súdneho depozitu a o tom upovedomí súd, ktorý výkup povolil.

§ 130.

Ak ani Štátny pozemkový úrad nehnuteľnosť neprevzal, súd z úradnej povinnosti zruší pokračovanie a nariadi výmaz poznámky výkupu v pozemkovej knihe.

§ 131.

(1) Ak sa pokračovanie zrušilo, alebo ak nehnuteľnosť prevzal Štátny pozemkový úrad, žiadateľ musí hneď odovzdať nehnuteľnosť pozemnoknižnému vlastníkovi, poťažne Štátnemu pozemkovému úradu.

(2) Za obdobie, pokiaľ mal žiadateľ nehnuteľnosť v držbe, musí pozemnoknižnému vlastníkovi, poťažne Štátnemu pozemkovému úradu vydať čistý výnos nehnuteľnosti.

§ 132.

Preddavok na výkupnú cenu (§ 120, ods. 2) je súčasne i zálohou na útraty, ktoré obťažujú žiadateľa, na výnos, ktorý je žiadateľ povinný vydať (§ 131, ods. 2) a na dane a verejné dávky viaznúce na nehnuteľnosti, splatné po dni vynesenia usnesenia povoľujúceho výkup, ktoré podľa § 184 exekučného zákona znáša žiadateľ.

§ 133.

(1) Ak žiadateľ výkupnú cenu zaplatil, alebo ak v prípade nezaplatenia Štátny pozemkový úrad nehnuteľnosť prevzal, útraty pokračovania spolu s útratami kurátora, okrem vlastných útrat strán (žiadateľa a pozemnoknižných záujemcov) a útrat ich právnych zástupcov, sú prednostnými položkami pri rozvrhu výkupnej ceny.

(2) Ak žiadateľ výkupnú cenu nezaplatil, alebo ak od svojej žiadosti odstúpil a Štátny pozemkový úrad nehnuteľnosť neprevzal, všetky útraty pokračovania znáša žiadateľ.

§ 134.

(1) Ak žiadosť podala osoba, uvedená v § 118 a nedokázala, že je jedinou na výkup oprávnenou osobou, súd zavedie pokračovanie len po vypršaní lehoty podľa § 118, ods. 1.

(2) Ak žiadosti podaly viaceré osoby osobitne, treba pokračovanie spojiť.

(3) Ak viac osôb splnilo podmienky výkupu a nedošlo medzi nimi k dohode o podieloch, pripadá im vykúpená nehnuteľnosť rovným dielom.

(4) Ak niektorý zo žiadateľov od žiadosti odstúpil alebo ak nesplnil podmienky výkupu, prechádzajú jeho práva a povinnosti na ostatné osoby, pričom súd na splnenie povinností dá ostatným osobám primeranú lehotu.

§ 135.

Ak žiadateľ od žiadosti odstúpil, alebo výkupnú cenu včas nezaplatil, sumu, ktorú složil na výkupnú cenu, po zaplatení výnosu, útrat, daní a verejných dávok, uvedených v § 132, treba mu vrátiť.

§ 136.

(1) Ak osoby uvedené v §§ 115 a 118 v lehote podľa § 119, ods. 1, neuplatnia právo na výkup, prechádza toto na Štátny pozemkový úrad, ktorý ho môže uplatniť alebo podľa tejto hlavy (§§ 115 až 140) v ďalších troch mesiacoch, alebo podľa § 150.

(2) Nadobudnutie nehnuteľnosti Štátnym pozemkovým úradom podľa tejto hlavy má právny účinok nadobudnutia podľa § 150.

§ 137.

Uplatnenie práva výkupu podľa §§ 115 až 136 a § 150 vylučuje uplatňovanie práva exekučného a každého iného práva na výkup.

§ 138.

Ak v tejto hlave (§§ 115 až 140) nie je ustanovené inak, platia v pokračovaní podľa nej obdobné ustanovenia exekučného zákona.

§ 139.

Právo výkupu podľa §§ 115 a 118 prislúcha len štátnym občanom Slovenskej republiky.

§ 140.

(1) Hodnotou predmetu pokračovania podľa §§ 115 až 139 je cena, za ktorú Žid kúpil nehnuteľnosť na dražbe.

(2) Ak výkup bol povolený na základe práva výkupu podľa § 115:

  1. a) sadzba prevodného poplatku sa snižuje pri hodnote do 000.- Ks na 1% a pri hodnote do 20.000.- Ks na 2%,
  2. b) žiadateľ je oslobodený od ručenia za obecnú dávku z prírastku hodnoty nehnuteľnosti.

 

HLAVA III.

Povinnosť vrátiť zisk, nadobudnutý odpredajom nehnuteľností, kúpených na exekučnej dražbe.

§ 141.

(1) Žid je povinný na žiadosť Nežida vydať zisk (§ 146), nadobudnutý odpredajom nehnuteľnosti, kúpenej na exekučnej dražbe, vedenej proti Nežidovi.

(2) Ustanovenie ods. 1 platí aj pre židovské sdruženie.

(3) Ak nehnuteľnosť odpredali dedičia Žida, povinnosť podľa ods. 1 obťažuje solidárne týchto.

(4) Ustanovenie ods. 3 sa nevzťahuje na dedičov-Nežidov.

§ 142.

(1) Ak Žid (§ 141, ods. 1) zomrel, sú solidárne povinní vydať zisk jeho dedičia do výšky pozostalosti.

(2) Ak zaniklo židovské sdruženie (§ 141, ods. 2), sú solidárne povinné vydať zisk osoby (sdruženia osôb), na ktoré prešiel majetok zaniknuvšieho židovského sdruženia, a to do výšky prevzatej hodnoty.

(3) Povinnosť vydať zisk podľa ods. 1 a 2 sa nevzťahuje na Nežidov a na nežidovské sdruženia.

§ 143.

(1) Ak Nežid, ktorému by podľa predošlých ustanovení patril nárok na vydanie zisku, zomrel, vydanie zisku môžu žiadať dedičia.

(2) Ustanovenie ods. 1 neplatí, ak osoba, ktorá by bola dedila, je Židom.

§ 144.

Nárok na vydanie zisku treba uplatniť do 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia žalobou, o ktorej – bez ohľadu na hodnotu sporu – prislúcha rozhodovať okresnému súdu, v obvode ktorého leží nehnuteľnosť kúpená Židom na dražbe.

§ 145.

(1) Ak nehnuteľnosť podlieha výkupu podľa hlavy II. (§§ 115 až 140), Nežid nemôže žiadať o vydanie zisku podľa tejto hlavy (§§ 141 až 149). V takomto prípade, ako aj vtedy, ak osoby uvedené v §§ 141 a 143 neuplatnia alebo nemôžu uplatniť právo na vydanie zisku, prechádza toto na štát.

(2) Nárok štátu na vydanie zisku treba uplatniť podľa § 144 do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

§ 146.

(1) Pod ziskom (§ 141) treba rozumieť rozdiel medzi cenou, za ktorú Žid (židovské sdruženie) nehnuteľnosť na dražbe kúpil, a cenou, za ktorú nehnuteľnosť bola predaná.

(2) Ak na nehnuteľnosti v čase od dražby do odpredaja boly vykonané investície, treba na žiadosť Žida zisk určený podľa ods. 1 snížiť o sumu, o ktorú sa investíciou objektívne zvýšila hodnota nehnuteľnosti ku dňu jej odpredaja, avšak najviac o sumu na investície skutočne vynaloženú.

(3) Ceny pred 30. Októbrom 1918 treba valorizovať štvornásobne.

§ 147.

Nárok na vydanie zisku podľa tejto hlavy (§§ 141 až 149 prislúcha len štátnym občanom Slovenskej republiky.

§ 148.

Vydanie zisku podľa § 142, ods. 1 nezakladá nárok podľa § 179 zák. čl. XI/1918 na vrátenie alebo na pomerné sníženie dedičských dávok (dane z obratu a prevodného poplatku).

§ 149.

Ustanovenia tejto hlavy (§§ 141 až 149) neplatia, ak od predaja, ktorým Žid nadobudol zisk, do uplatnenia nároku Nežidom, uplynulo 32 rokov.

 

HLAVA IV.

Výkon pozemkovej reformy na židovských poľnohospodárskych nehnuteľnostiach.

§ 150.

(1) Poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve Židov a židovských sdružení stanú sa dňom, ktorý určí Štátny pozemkový úrad vyhláškou v Úradných novinách, vlastníctvom slovenského štátu. Za tieto nehnuteľnosti sa poskytne dodatočne náhrada, ktorej výšku určí podľa § 156 a ktorú podľa § 159 vyplatí Štátny pozemkový úrad.

(2) Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na nehnuteľnosti:

  1. a) ktoré sa scudzia so súhlasom Štátneho pozemkového úradu (§ 26 zákona č.46/1940 Sl.z.), ak žiadosť o súhlas bola podaná do 30. mája 1941,
  1. b) ktoré podliehajú výkupu podľa hlavy II. (§§ 115 až 140), ak ich osoby uvedené v § 115 a 118 včas vykúpia,
  1. c) ktoré sa do dňa určeného Štátnym pozemkovým úradom podľa ods. 1 odpredajú súdnym predajom pri zachovaní ustanovení § 16 až 18 zákona č. 46/1940 Sl.z., ak dražba nebude zrušená podľa § 179 exekučného zákona, alebo ak nebude vyhlásená za neplatnú podľa §§ 185 alebo 187 exekučného zákona.

§ 151.

(1) Poľnohospodárskou nehnuteľnosťou podľa § 150 sú všetky nehnuteľnosti okrem:

  1. a) obytných domov, ak tieto nie sú súčasťou poľnohospodárskeho celku,
  2. b) stavebných parciel v zastavených častiach obcí (miest), ak tieto parcely nie sú súčasťou poľnohospodárskeho celku,
  3. c) priemyselných, obchodných podnikov (závodov), uvedenými pod písm. a) a c).

(2) Priemyselnými a obchodnými podnikmi (závodmi) podľa ods. 1, písm. c) nie sú: liehovary, tehelne, píly, mlyny a kameňolomy, ak sú súčiastkou poľnohospodárskeho celku.

(3) V sporných prípadoch, či ide o poľnohospodársku nehnuteľnosť alebo nie, rozhodne predseda Štátneho pozemkového úradu po dohode s predsedom Ústredného hospodárskeho úradu.

§ 152.

(1) Súdy na žiadosť Štátneho pozemkového úradu vložia v pozemkovej knihe vlastnícke právo na nehnuteľnosti, ktoré sa staly podľa § 150 vlastníctvom štátu, pre slovenský štát (Štátny pozemkový úrad), alebo na základe prídelovej listiny, poťažne kúpopredajnej smluvy pre osoby, ktoré Štátny pozemkový úrad v žiadosti označí.

(2) Súd môže žiadosť Štátneho pozemkového úradu, podanú podľa ods. 1, odmietnuť len pre nepríslušnosť a zamietnuť len preto, že odporuje pozemnoknižnému stavu.

(3) Proti usneseniu súdu, ktorým sa nariaďuje vklad vlastníckeho práva podľa ods. 1, sťažnosť sa nepripúšťa.

§ 153.

(1) Osoba, ktorej nehnuteľnosť sa stala vlastníctvom štátu podľa § 150, je povinná na vyzvanie Štátneho pozemkového úradu odovzdať ju do držby štátu (Štátnemu pozemkovému úradu), poťažne osobe, ktorú Štátny pozemkový úrad označí; ak tak neučiní, súd na žiadosť Štátneho pozemkového úradu uvedie štát (Štátny pozemkový úrad), poťažne osobu, ktorú Štátny pozemkový úrad označí, do držby nehnuteľnosti podľa § 180, ods. 2 exekučného zákona.

(2) Kým Štátny pozemkový úrad, poťažne osoba, ktorú Štátny pozemkový úrad označí, nevezme nehnuteľnosť do držby, osoba, ktorej nehnuteľnosť sa stala vlastníctvom štátu podľa § 150, je povinná  nehnuteľnosť  obhospodarovať  podľa  zásad  riadneho hospodárenia pod následkami trestných sankcií nariadenia s mocou zákona č. 240/1940 Sl.z. a platiť všetky verejnoprávne dane, dávky, poplatky a ich príslušenstvá, ktoré obťažujú ju, vlastníka nehnuteľnosti a nehnuteľnosť samu, ako aj príspevok podľa § 166.

§ 154.

(1) Ak nehnuteľnosť, ktorá sa stala vlastníctvom štátu podľa § 150, bude v čase prechodu vlastníctva v árende, prípadne v nájme, ostanú práva a povinnosti árendátora, poťažne nájomcu voči štátu nezmenené, kým Štátny pozemkový úrad nezruší árendálny, poťažne nájomný pomer. Árendu, poťažne nájomné, splatné po dni prechodu vlastníctva na štát, je povinný árendátor, poťažne nájomca platiť Štátnemu pozemkovému úradu.

(2) Štátny pozemkový úrad môže árendálny, poťažne nájomný pomer zrušiť výpoveďou aj pred vypršaním smluvnej árendálnej, poťažne nájomnej doby; vypovedať ich možno hocikedy, avšak pri zachovaní aspoň 30-dňovej výpovednej lehoty, pričom árendálny pomer však len ku koncu hospodárskeho roku. Štátny pozemkový úrad dá výpoveď výmerom.

(3) Ak árendátor, poťažne nájomca neplatí dane alebo iné verejnoprávne pohľadávky, je to dôvodom zrušenia árendálneho, poťažne nájomného pomeru.

(4) Árendátorovi, poťažne nájomcovi       neprislúcha náhrada škody a ušlého       zisku    z dôvodu, že árenda, poťažne nájom budú podľa ods. 2 zrušené.

(5) Výmer Štátneho pozemkového úradu, vydaný podľa ods. 2 a opatrený doložkou vykonateľnosti, je exekučným titulom súdnej exekúcie.

§ 155.

Štátny pozemkový úrad môže s nehnuteľnosťami, ktoré sa staly podľa § 150 vlastníctvom štátu, nakladať podľa zákona č. 46/1940 Sl.z. alebo podľa smerníc, vydaných vládou.

§ 156.

(1) Výšku náhrady (§ 150) určí Štátny pozemkový úrad výmerom so zreteľom:

a) na skutočnú hodnotu nehnuteľnosti ku dňu mája 1941 po odpočítaní tiarch, ktoré budú aj naďalej zachované,

b) na skutočnú hodnotu   investícií    podľa   času prevzatia nehnuteľnosti do držby (§ 153, ods. 1),

c) na cenu prídelovú, poťažne cenu, za ktorú Štátny pozemkový úrad nehnuteľnosť predá,

d) na režiu Štátneho pozemkového úradu,

e) na príspevok do Fondu pre pozemkovú reformu (§ 7, 3 zák. č. 46/1940 Sl.z. v znení § 3 zák. č. 176/1940 Sl.z.),

f) na cenu, za ktorú Žid (židovské sdruženie) nehnuteľnosť nadobudol,

g) na pohľadávky hypotekárnych veriteľov.

(2) Ak na nehnuteľnosti viaznu služobnosti, poťažne iné vecné bremená, číselne nevyjadrené, ktoré nebudú zachované, Štátny pozemkový úrad vo výmere, uvedenom v ods. 1, určí podľa § 24 vládneho nariadenia č. 100/1933 Sb.z. a n. kapitály, ktoré odpovedajú ich protihodnote.

§ 157.

Vklad vlastníckeho práva podľa § 152 má voči veriteľom, ktorí pri rozvrhu dražobnej kúpnej ceny majú nárok na prednostné uspokojenie, voči hypotekárnym veriteľom, iným vecne oprávneným a tretím osobám ten istý právny účinok, ako by nehnuteľnosti boly odpredané na exekučnej dražbe v deň prechodu vlastníctva podľa § 150 bez ponechania pozemnoknižných tiarch. Štátny pozemkový úrad môže však určiť, že niektoré pozemnoknižné ťarchy zostanú prechodom vlastníctva podľa § 150 nedotknuté do výšky sumy, v ktorej by boly podľa rozvrhového usnesenia uspokojené, keby neboly ponechané.

§ 158.

(1) Okresný súd rozvrhne náhradu určenú podľa § 156 na žiadosť Štátneho pozemkového úradu, doloženú výmerom, a to podľa §§ 188 až 199 exekučného zákona s odchylkami, uvedenými v ods. 3 až 6.

(2) K rozvrhu podľa ods. 1 je príslušný okresný súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, za ktorú náhrada sa má rozvrhnúť.

(3) Prednostnou položkou pri rozvrhu náhrady je i hektarový príspevok, uvedený v § 166, vo výške, v ktorej ho uplatní Štátny pozemkový úrad, a to v poradí za verejnými ťarchami.

(4) Nevyčerpanú časť náhrady súd vradí a prikáže na tie verejnoprávne dane, dávky, poplatky a ich príslušenstvá – bez ohľadu na to, či obťažujú nehnuteľnosť alebo nie -, ktoré neboly ani v poradí prednostnom, ani v poradí hypotekárnych veriteľov uspokojené a ktoré sa staly splatnými do dňa rozvrhového pojednávania.

(5) Ak predvolanie na deň pojednávania o poradí pozemnoknižnému veriteľovi, alebo osobe, ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti do prechodu vlastníctva podľa § 150, nemohlo byť doručené, alebo do 15 dní od vypravenia nedošlo potvrdenie o doručení, súd im vymenuje kurátora a predvolanie, ako aj ďalšie usnesenia, doručí kurátorovi. Kurátor zastupuje účastníka, pre ktorého bol vymenovaný, kým sa tento o svoje zastúpenie nepostará. Odmena kurátora je prednostnou položkou pri rozvrhu náhrady.

(6) Súd z úradnej povinnosti je povinný doručiť Štátnemu pozemkovému úradu právoplatné rozvrhové usnesenie, opatrené doložkou právoplatnosti.

§ 159.

Štátny pozemkový úrad je povinný do 30 dní od doručenia rozvrhového usnesenia (§158, ods. 6):

  1. a) pohľadávky radené v rozvrhovom usnesení v prednostnom a pozemnoknižnom poradí, ktoré nebudú zachované a prevzaté, ako aj pohľadávky radené podľa § 158, 4 alebo zaplatiť priamo oprávneným alebo složiť do súdneho depozitu,
  2. b) postarať sa, aby zvyšok náhrady po srážke na odškodnenie zamestnancov podľa §62 zákona č. 46/1940 Sl.z. bol zapísaný do náhradovej knihy (vl. nar. č. 241/1940 Sl.z.).

§ 160.

V súdnom pokračovaní, uvedenom v §§ 158 a 159, Štátny pozemkový úrad má tie isté práva ako vymáhajúci veriteľ v exekučnom pokračovaní.

§ 161.

Ak Štátny pozemkový úrad predloží súdu potvrdenie, že povinnosti uvedenej v §159 vyhovel, súd z úradnej povinnosti vymaže všetky vložené alebo zaznamenané ťarchové položky a poznámky na nehnuteľnosti okrem tých, ktoré budú zachované a prevzaté, a vykoná podľa §§ 200 až 202 exekučného zákona výplatu tej čiastky náhrady, ktorú Štátny pozemkový úrad složil do súdneho depozitu, a to tým oprávneným, pre ktorých sa táto složila.

§ 162.

(1) Živý a mŕtvy inventár a iné veci (príslušenstvo nehnuteľnosti), potrebné k prevádzke poľnohospodárstva na nehnuteľnosti, ktorá sa stala podľa § 150 vlastníctvom štátu, môže Štátny pozemkový úrad vykúpiť, vyjmúc prípady, ak tieto veci patria vlastníckym právom Nežidom.

(2) Ak nedôjde k dohode o výške výkupnej ceny, Štátny pozemkový úrad výmerom určí výkupnú cenu.

(3) Ak veci, vykúpené podľa ods. 1, patrily vlastníkovi nehnuteľnosti, výkupná cena tvorí súčiastku náhrady za nehnuteľnosť.

(4) Ak veci, vykúpené podľa ods. 1, patrily inej osobe ako vlastníkovi nehnuteľnosti, výkupná cena sa vyplatí vlastníkovi veci.

(5) Ak Štátny pozemkový úrad zistí dotazom na príslušný okresný súd, daňový úrad, okresný úrad, prípadne aj iný úrad, že na vykúpených veciach viaznu práva tretích osôb, alebo ak zistí, že zaplateniu prekážajú iné dôvody, namiesto platenia složí výkupnú cenu do depozita okresného súdu s príslušným návrhom.

(6) Výmer Štátneho pozemkového úradu, vydaný podľa ods. 1, opatrený doložkou vykonateľnosti, je exekučným titulom súdnej exekúcie.

§ 163.

(1) Štátny pozemkový úrad vyzvanie podľa § 153, ods. 1 a výmer vydaný podľa § 156 doručí len osobe, ktorej nehnuteľnosť sa stala podľa § 150 vlastníctvom štátu, výmer vydaný podľa § 154, ods. 2 doručí len árendátorovi, poťažne nájomcovi, a výmer vydaný podľa´§162 doručí len vlastníkovi veci.

(2) Ak Štátny pozemkový úrad osobám uvedeným v ods. 1 výmer, poťažne vyzvanie doručiť nemôže, alebo ak do 15 dní od vypravenia nedôjde potvrdenie o doručení, ustanoví im kurátora cieľom zastupovania pred Štátnym pozemkovým úradom.

§ 164.

(1) Len čo nastane prechod vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 150, súdy z úradnej povinnosti zrušia na ne vedený zátvor, vnútenú správu, okrem vnútenej správy nariadenej podľa nariadenia s mocou zákona č. 240/1940 Sl.z. a dražobné pokračovanie, vynímajúc prípady uvedené v § 150, ods. 2, písm. c).

(2) Štátny pozemkový úrad je oprávnený žiadať vyhlásiť dražbu za neplatnú z dôvodu, že neboly splnené dražobné podmienky podľa § 185 exekučného zákona.

(3) Ak sa dražba zruší podľa § 179 exekučného zákona, alebo vyhlási za neplatnú podľa §185 alebo § 187 exekučného zákona (§ 150, ods. 2, písm. c)], nemožno nariadiť novú dražbu. Ak sa dražba vyhlásila za neplatnú podľa § 185 exekučného zákona, zvyšok vádia, poťažne zvyšok súm, zaplatených na dražobnú kúpnu cenu po odpočítaní útrat dražby, súd vráti dražobnému kupcovi.

§ 165.

(1) Veriteľ, ktorý má na nehnuteľnosti (§ 150) vložené záložné alebo exekučné záložné právo, zaznamenané záložné právo, alebo poznamenanú vykonateľnosť záložného práva, je povinný na vyzvanie Štátneho pozemkového úradu do 8 dní od jeho doručenia podať písomné osvedčenie o tom, či jeho pozemnoknižne zaistená pohľadávka skutočne jestvuje a v akej výške, a to na istine, na úrokoch a na útratách.

(2) Za osoby nesvojprávne, osoby, ktoré bývajú mimo územia Slovenskej republiky a právne osoby, je povinný podať osvedčenie podľa ods. 1 ich zákonný zástupca, poťažne ich splnomocnenec.

(3) Osobe uvedenej v ods. 1 a 2, ktorá osvedčenie podľa ods. 1 do 8 dní od doručenia vyzvania nepodá, alebo podá osvedčenie nepravdivé, uloží na návrh Štátneho pozemkového úradu okresný (štátny policajný) úrad výmerom pokutu od 100 Ks do 100.000 Ks.

§ 166.

Dokiaľ poľnohospodárske nehnuteľnosti sa nestaly vlastníctvom štátu podľa § 150, ods. 1, alebo dokiaľ Štátny pozemkový úrad nedá súhlas k ich odpredaju podľa § 26 zákona č.46/1940 Sl.z., vyrubuje a vyberá uvedený úrad ročne od vlastníka 20.- Ks z jedného hektaru ako príspevok v prospech Fondu, zriadeného podľa § 50 zákona č. 46/1940 Sl.z. Príspevok platí sa ročne vopred na celý kalendárny rok. Lesné oddelené majetky prevezme

Ministerstvo hospodárstva – nakoľko doteraz tak neučinilo – do vlastnej odbornej správy, ktorá potrvá až do prevodu podľa § 150, ods. 1 alebo podľa § 26 zákona č. 46/1940 Sl.z.

HLAVA V.

Prevod židovských podnikov.

§ 167.

(1) Za židovské podniky treba považovať:

  1. a) podniky jednotlivcov, ak títo sú Židia, b) podniky židovských sdružení.

(2) Vedľajší závod židovského podniku sa považuje za podnik židovský.

(3) Židovskú alebo nežidovskú povahu podnikov podľa tejto hlavy (§§ 167 až 190 určí v pochybných prípadoch Ústredný hospodársky úrad.

§ 168.

(1) Židovskí    majitelia    sú     povinní    na    nápadných    miestach označiť svoje podniky (prevodzovne) nápisom „Židovský podnik“.

(2) Židovské podniky pod         dočasnou správou treba označiť nápisom „Podnik pod dočasnou správou“.

(3) Predpísané nápisy podľa ods. 1 a 2 vydáva Ústredný hospodársky úrad.

§169.

(1) Nevykonávané    alebo     dočasne   odhlásené    živnostenské oprávnenia Židov, ako aj židovských sdružení, zanikajú dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(2) Ustanovenia ods. 2 vzťahujú sa na oprávnenia židovských sezónnych podnikov len vtedy, ak tieto v poslednej sezóne neboly v prevádzke.

§ 170.

Ústredný   hospodársky úrad     môže cieľom     vylúčenia Židov a židovských sdružení zo slovenského hospodárskeho a sociálneho života nariadiť:

  1. a) likvidáciu židovského podniku,
  2. b) prevod podniku Žida alebo židovského sdruženia na Nežida, alebo na nežidovské sdruženie, ktorého sa Žid nezúčastní, za likvidačnú hodnotu podniku (§ 171, 1),
  3. c) prevod podniku Žida na nežidovské sdruženie, ktorého sa Žid – prevoditeľ zúčastní, za obecnú hodnotu podniku (§ 171, ods. 2 a § 172),
  4. d) prevod účasti Žida alebo židovského sdruženia na obchodných spoločnostiach (akcií, kmeňových vkladov, kuksov, závodných alebo iných podielov) na Nežida alebo nežidovské sdruženie za riadnu (obecnú) hodnotu účasti (§ 171, 3 a § 172) okrem prípadu uvedeného pod písm. e), a to len po predbežnom súhlase komisie zriadenej pri Slovenskej národnej banke podľa vládneho nariadenia č. 113/1939 Sl.z., ktorej členom v takýchto prípadoch je aj zástupca Ústredného hospodárskeho úradu,
  5. e) prevod účasti Žida alebo židovského sdruženia na verejných obchodných alebo komanditných spoločnostiach na Nežida, ktorý vstúpi do spoločnosti ako nový alebo ďalší spoločník, za riadnu (obecnú) hodnotu účasti (§ 171, ods. 4 a 172).

§ 171.

(1) Likvidačnú  hodnotu židovského  podniku [§ 170,  písm. b)] určí Ústredný hospodársky úrad; pred jej určením má sa vyjadriť Slovenská revízna a dôvernícka spoločnosť do prepadnej lehoty, určenej Ústredným hospodárskym úradom.

(2) Obecnú hodnotu židovského podniku [§ 170, písm. c)] určí Ústredný hospodársky úrad tak, že z likvidačnej hodnoty ustálenej podľa ods. 1 odpočíta dlžoby zistené podľa §172 a dlžoby uznané prejímateľom, i keď tieto neboly prihlásené.

(3) Obecnú hodnotu účasti Židov, poťažne židovských sdružení na obchodných spoločnostiach [§ 170, písm. d)] určí Ústredný hospodársky úrad alebo so zreteľom na burzovú, nominálnu alebo predajnú cenu účasti, alebo príslušným zlomkom obecnej hodnoty podniku, určenej spôsobom uvedeným v ods. 2.

(4) Obecnú hodnotu účasti Židov, poťažne židovských sdružení na verejných obchodných alebo komanditných spoločnostiach [§ 170, písm. e)] určí Ústredný hospodársky úrad príslušným zlomkom obecnej hodnoty podniku, určenej spôsobom uvedeným v ods. 2.

§ 172.

Cieľom zistenia majetkového stavu židovského podniku môže Ústredný hospodársky úrad – alebo na jeho príkaz dočasný správca – vyzvať veriteľov vyhláškou v Úradných novinách, aby v 15-dňovej lehote prihlásili svoje požiadavky proti prevoditeľovi, a to v prípadoch prevodu podľa § 170, písm. c) alebo e) pod následkami pominutia ich uspokojenia z majetkovej podstaty podniku v prípade, že k jeho prevodu skutočne dôjde. Povinnosti na daniach, poplatkoch a iných štátnych pohľadávkach treba zistiť dotazom na príslušnom daňovom úrade. Dotaz nahradzuje zaslanie odpisu vyhlášky určenej pre Úradné noviny.

§ 173.

Ak sa zistí, že majetková podstata židovského podniku bola proti zásadám riadneho hospodárenia úmyselne zmenšená, môže Ústredný hospodársky úrad nariadiť jej doplnenie z iného majetku prevoditeľa, poťažne z majetku členov židovského sdruženia.

§ 174.

(1) Pri likvidácii podniku [§ 170, písm. a)] Ústredný hospodársky úrad určí podmienku a spôsob likvidácie, pričom sa môže odchýliť od predpisov platných o pokračovaní pri likvidácii. Rozhodnutia o likvidácii a o jej podmienkach sa uverejňujú v Úradných novinách na útraty majiteľa podniku.

(2) Uplynutím likvidačnej lehoty zaniká živnostenské oprávnenie Žida, poťažne židovského sdruženia.

§ 175.

(1) Pri prevode podniku podľa § 170, písm. b) neprechádzajú dlžoby prevoditeľa na prejímateľa okrem prípadu ich prevzatia (§ 176, ods. 4). Veritelia, voči ktorým dlžoby neboly prevzaté, budú uspokojení podľa § 176 z likvidačnej hodnoty. Povinnosti prevoditeľa voči veriteľom zostávajú nedotknuté.

(2) Pri prevode podniku podľa § 170, písm. c):

a) prechádzajú dlžoby prevoditeľa na nežidovské sdruženie len, ak a nakoľko boly prihlásené podľa 172;

b) Ústredný hospodársky úrad určí pomer medzi spoločníkmi;

c) Povinnosti prevoditeľa voči veriteľom zostávajú nedotknuté.

(3) Pri prevode účasti podľa 170, písm. d):

a) pomer prejímateľa, poťažne spoločnosti voči veriteľom zostáva nezmenený;

b) ak ide o verejnú obchodnú alebo komanditnú spoločnosť, Ústredný hospodársky úrad určí pomer medzi spoločníkmi

(4) Pri prevode účasti podľa § 170, písm. e):

a) ostáva pomer spoločnosti voči veriteľom nezmenený, s tým obmedzením však, že veritelia budú uspokojení len vtedy, ak prihlásili svoje požiadavky podľa 172,

b) Ústredný hospodársky úrad určí pomer medzi spoločníkmi, pričom postavenie doterajších nežidovských spoločníkov sa nesmie zhoršiť.

§ 176.

(1) V prípade prevodu podniku podľa § 170, písm. b) je prejímateľ povinný do 120 dní od doručenia rozhodnutia o prevode podniku složiť sumu, ktorá zodpovedá likvidačnej hodnote podniku, do súdneho depozitu na okresnom súde príslušnom podľa miesta podniku.

(2) Súd rozvrhne sumu (ods. 1) na veriteľov prevoditeľa. Za tým cieľom bezodkladne po doručení rozhodnutia o prevode podniku vyhláškou v Súdnom ústrednom oznamovateli vyzve veriteľov, aby v 15-dňovej lehote prihlásili svoje požiadavky s udaním ich výšky, ich príslušenstiev, skutočností, na ktorých sa zakladajú, ako aj dôkazov, a to nehypotekárnych veriteľov pod následkami pominutia ich uspokojenia z rozvrhovanej sumy. Ak je o požiadavke zahájený spor, treba uviesť aj procesný súd a číslo spisu. Odpis vyhlášky doručí súd príslušnému daňovému úradu.

(3) Vo vyhláške určí súd súčasne termín na rozvrhnutie likvidačnej hodnoty. Termín sa má určiť tak, aby sa rozvrhové pojednávanie mohlo konať najneskoršie do 45 dní od uverejnenia vyhlášky. Hypotekárne požiadavky zaistené na nehnuteľnostiach, ktoré patria k podniku, uspokojí predovšetkým z likvidačnej hodnoty preberaných nehnuteľností podľa pozemnoknižného poradia, a to podľa zásad exekučného pokračovania. Ak medzi veriteľmi, ktorí majú proti prevoditeľovi iné ako hypotekárne požiadavky, nedôjde k dohode, určí poradie a spôsob uspokojenia súd podľa zásad exekučného pokračovania; ak by požiadavky nemohly byť celkom uspokojené z likvidačnej hodnoty, pokračuje súd podľa zásad konkurzného pokračovania.

4) V lehote uvedenej v ods. 1 netreba složiť časť sumy, ktorá pripadá na dlžoby podniku súdom  uznané a prejímateľom prevzaté. Prejímateľ nežidovských hypotekárnych požiadaviek môže prevziať dlžoby so súhlasom hypotekárneho veriteľa; u ž idovských hypotekárnych požiadaviek je oprávnený prevziať dlžoby aj bez takéhoto súhlasu. So súhlasom veriteľa môže prejímateľ prevziať aj iné než hypotekárne dlžoby podniku.

(5) Na složenie tej časti sumy, ktorá by pripadla na židovských veriteľov, môže Ústredný hospodársky úrad povoliť lehotu do 5 rokov a určiť výšku splátok. Povolenie splátok môže Ústredný hospodársky úrad viazať na poskytnutie primeranej záruky.

(6) Hypotekárny veriteľ aj pri výpovedi úveru prejímateľovi musí zachovať podmienky, platné pre prevoditeľa. Prevod podľa tohto nariadenia nemôže byť dôvodom pre vypovedanie úveru ani vtedy, ak by bol býval opak ujednaný.

(7) Na základe rozhodnutia Ústredného hospodárskeho úradu o prevode podniku je prevoditeľ povinný hneď odovzdať podnik prejímateľovi.

(8) Po složení sumy, ktorá zodpovedá určenej hodnote nehnuteľnosti, ktorá patrí podniku, poťažne po prevzatí dlžôb, ktoré na nej viaznu, vloží súd z úradu vlastnícke právo v prospech prejímateľa, pričom súčasne vymaže neprevzaté ťarchy.

§ 177.

Zo sumy, ktorá by pripadla prevoditeľovi po uspokojení veriteľov podľa § 176, poukáže príslušný súd 20% štátu v prospech všeobecnej pokladničnej správy.

§ 178.

(1) V prípade prevodu podniku podľa § 170, písm. c) určí Ústredný hospodársky úrad podmienky a spôsob zaplatenia obecnej hodnoty podniku (§ 171, ods. 2).

(2) V prípade prevodu účasti na obchodných spoločnostiach podľa § 170, písm. d) a e) určí Ústredný hospodársky úrad spôsob a podmienky zaplatenia obecnej hodnoty účasti (§171, ods. 3 a 4).

§ 179.

(1) Ak prejímateľ nemá spôsobilosť prevádzať živnosť podľa platných právnych predpisov, môže Ústredný hospodársky úrad udeliť čiastočný alebo úplný dišpenz podľa platných predpisov, pričom však nie je viazaný predpísaným pokračovaním.

(2) Na základe rozhodnutia Ústredného hospodárskeho úradu o nariadení prevodu podniku udelí príslušný živnostenský úrad prejímateľovi po zaplatení inkorporačného poplatku živnostenské oprávnenie bez ďalšieho pokračovania. Prejímateľ do udelenia živnostenského oprávnenia môže prevádzať živnosť na základe rozhodnutia Ústredného hospodárskeho úradu o nariadení prevodu.

(3) Nariadenie o prevode účasti nahradzuje povolenie podľa nariadenia s mocou zákona č. 359/1940 Sl.z.

(4) Vydaním rozhodnutia Ústredného hospodárskeho  úradu o nariadení prevodu podniku zaniká živnostenské oprávnenie Žida, poťažne židovského sdruženia.

§ 180.

(1) Ústredný hospodársky úrad je oprávnený po nariadení likvidácie, najneskôr však do 15 dní od uplynutia likvidačnej lehoty, poťažne do 15 dní po vydaní rozhodnutia o prevode (§ 170), prenajať živnostenské miestnosti dotknuté pokračovaním podľa tejto hlavy (§§ 167 až 190). Ak takéto miestnosti boly už prenajaté bez súhlasu Ústredného hospodárskeho úradu v uvedených lehotách, môže Ústredný hospodársky úrad prenájomné smluvy zrušiť. Zrušovací výmer je exekučným titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n.

(2) Na pokračovanie podľa ods. 1 sa vzťahujú ustanovenia §§ 2 a 3 zákona č. 335/1939 Sl.z.

§ 181.

(1) Prejímateľ, ako aj nežidovské sdruženie (§ 170), má podnik viesť so starostlivosťou riadneho obchodníka.

(2) Kým nebude uhradená likvidačná, poťažne riadna (obecná) hodnota podniku, poťažne účasti na obchodných spoločnostiach, poťažne kým nebudú splnené iné záväzky, ktoré vyplývajú z prevodu úradu;

a) nesmie byť podnik zlikvidovaný bez povolenia Ústredného hospodárskeho

b) podnik podlieha kontrole Ústredného hospodárskeho úradu;

c) možno na podnik uvaliť dočasnú správu, ak by pri jeho vedení boly porušené povinnosti starostlivého obchodníka.

(3) Ak by včas neboly splnené podmienky čo do uhradenia likvidačnej, poťažne riadnej      (obecnej) hodnoty              podniku, poťažne účasti na obchodných    spoločnostiach bez náležitého odôvodnenia, možno rozhodnutie o prevode zrušiť a podnik, poťažne účasť previesť na iného uchádzača, pričom pôvodný prejímateľ zodpovedá za skutočnú škodu a je povinný uhradiť trovy pokračovania.

(4) Ústredný hospodársky úrad môže do dvoch rokov po nariadení prevodu podľa § 170, písm. b) až e) uvaliť na podnik dočasnú správu na návrh príslušnej daňovej správy, ak by majiteľ podniku riadne neplatil dane a iné verejné požiadavky. Výdavky spojené s dočasnou správou nie sú u majiteľa odpočítateľnou položkou podľa zákona o priamych daniach.

(5) Na majetkovú podstatu podnikov uvedených v ods. 4 nemožno vykonať do dvoch rokov po nariadení ich prevodu zaisťovacie úkony na zaistenie nepredpísaných a nesplatných daní, ako ani iných verejných požiadaviek.

§ 182.

(1) Ak ide o nehnuteľnosť Žida ale bo židovského sdruženia, ktorá slúži úplne, alebo v prevažnej časti na prevádzku podniku, môže Ústredný hospodársky úrad nariadiť prevod nehnuteľnosti Židov a židovských sdružení s  podnikom aj  vtedy, ak vlastníkom nehnuteľnosti nie je majiteľ podniku.

(2) Ak sa s podnikom má previesť aj nehnuteľnosť Žida alebo židovského sdruženia môže Ústredný hospodársky úrad požiadať súd o poznačenie zamýšľaného prevodu v pozemkovej knihe.

§ 183.

Ústredný hospodársky úrad môže požiadať súdy previesť odhady, sprisahať strany (prenajímateľa, prevoditeľa) a  svedkov za obdobného použitia súdnych predpisov, platných o poskytovaní právnej pomoci.

§ 184.

Na súdne pokračovanie podľa tejto hlavy (§§ 167 až 190) neplatia predpisy o súdnych prázdninách.

§ 185.

Ústredný hospodársky úrad môže nariadiť povinné hlásenie všetkých skutočností, ktoré sú potrebné na vykonanie tejto hlavy (§§ 167 až 190). Takto zistené údaje možno použiť len na ciele podľa tejto hlavy.

§ 186.

Útraty administratívneho, prípadne súdneho pokračovania – okrem útrat právneho zastupovania -, taktiež dane, poplatky a iné štátne dávky sú prednostnou položkou pri rozvrhu (§ 176).

§ 187.

(1) Základom prevodného poplatku a dane z obratu je hodnota, určená Ústredným hospodárskym úradom.

(2) Prístup nového alebo ďalšieho spoločníka [§ 170, písm. e)], ako aj zväčšenie účasti doterajšieho nežidovského spoločníka jestvujúcej už verejnej obchodnej alebo komanditnej spoločnosti [§ 170, písm. d)], nepovažuje sa za novú spoločenskú smluvu a spoplatňuje sa pritom len hodnota prevedenej účasti, určená Ústredným hospodárskym úradom.

§ 188.

(1) Nezachovanie príkazu podľa § 173 ohľadom doplnenia majetkovej podstaty židovského podniku, ako aj ustanovení § 168, ods. 1 a 2, § 176, ods. 7, § 181, ods. 1 a 2, písm. a) a konečne nezachovanie príkazu podľa § 185 potresce ako priestupok okresný (štátny policajný) úrad zatvorením od 10 dní do 6 mesiacov a peňažným trestom od Ks 1000.- do Ks 500.000.-. Nevymožiteľný peňažný trest má sa premeniť na zatvorenie od 10 dní do 6 mesiacov.

(2) Trestom uvedeným v ods. 1 sa potresce aj:

a) Žid, ktorý samostatne prevodzuje živnosť bez živnostenského oprávnenia,

b) Žid, ktorý podomove obchoduje bez podomovej knižky,

c) živnostníci, ktorí svoje oprávnenie zneužívajú na to, aby kryli neoprávnené prevodzovanie živnosti Žida, ako aj Žid, ktorý dá podnet k tomu, alebo trpí, aby sa oprávnenie zneužívalo ku krytiu jeho neoprávneného prevodzovania živností.

§ 189.

Pre židovské podniky pod dočasnou správou môže Ústredný hospodársky úrad vyhláškou v Úradných novinách zmierniť obmedzenia pre židovské podniky.

§ 190.

Kto vedome udá nepravdivé skutočnosti, alebo použije takéto skutočnosti na vylákanie povolenia alebo rozhodnutia podľa tejto hlavy (§§ 167 až 190) potresce sa – ak nejde o čin prísnejšie trestný – okresným súdom pre prečin väzením do jedného roku a peňažným trestom od Ks 100 do Ks 200.000. Nevymožiteľný peňažný trest má sa premeniť na väzenie od 1 dňa do 6 mesiacov.

(Pokračovanie)

Získajte plný prístup ku všetkým článkom, komentárom, videám a privátnemu obsahu tejto stránky.
Získať prístup

Veľké manévre

Pre ľudí je dôležitejšie mať negatívny výsledok testu, nie si test správne urobiť.

27. novembra 2021
Fakty a argumenty

Veto, ktoré neexistuje

Vláda – povedané slovami prezidentky Z. Čaputovej – tliacha.

26. novembra 2021
Fakty a argumenty

O paródii na lockdown

a tliachaní členov vlády

25. novembra 2021
Fakty a argumenty

O paródii na lockdown

a tliachaní členov vlády

Fakty a argumenty

Staňte sa fanúšikom a zdieľajte


Facebook Juraja Hrabka Twitter Juraja Hrabka Linkedin Juraja Hrabka Google+ Juraja Hrabka Napíšte mi