Vedúci českého zájazdu
Český Ústavný súd zostavil vládnu delegáciu na blížiaci sa summit NATO.
Z úplne banálnej veci – účasti prezidenta na summite NATO v Ankare – sa stala v Česku výbušná politická téma, do ktorej sa zapojil aj tamojší Ústavný súd. Vláda A. Babiša, ktorej časť si vybavuje osobné účty s prezidentom P. Pavlom, rozhodla, že prezident nebude súčasťou delegácie na stretnutí NATO, ktoré sa uskutoční začiatkom budúceho mesiaca. Dôvody nateraz nie sú podstatné – podstatné je, prezidentovi sa to nepáčilo a podal na Ústavný súd kompetenčnú žalobu. A súd už o deň neskôr aj rozhodol. Nie vo veci samotnej, ale vydal predbežné opatrenie, ktorým nariadil vláde: po prvé, aby bezodkladne oznámila NATO, že súčasťou delegácie je aj prezident s jeho sprievodom. A po druhé, aby sa vláda zdržala takého konania, ktorým by účasti prezidenta bránila alebo ho sťažovala. Iba pre úplnosť, s rozhodnutím väčšiny súdu nesúhlasili dvaja sudcovia. Dôvodom bolo – povedané v skratke a veľmi, veľmi zjednodušene – veď nehorí.
Rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré vydal doslova a do písmena zo dňa na deň, vyvolalo – prirodzene – tornádo hlavne na politickej scéne. Niet asi vhodnejšieho jednoslovného výrazu ako „pozdvižení“. Obsahuje totiž všetko – spor medzi prezidentom a vládou, rozhodnutie súdu a tiež následnú interpretáciu aktérmi a ich sympatizantmi z oboch strán. A zároveň aj spomenuté – veď nehorí. Možno totiž konštatovať, že všetkých účastníkov tohto zájazdu a nájazdu na Ústavný súd zdvihlo zo stoličiek naozaj vysoko. Pritom platí, že kompetenčným žalobám sa doteraz politici vyhýbali ako čert krížu. Z pochopiteľných, najmä rýdzo politických dôvodov. Až do rozhodnutia súdu si môžu Ústavu vykladať tak či onak, vždy sa nejako dohodnúť, ale po rozhodnutí súdu to už nejde, už to majú nalinkované. Zostáva im potom iba zmeniť Ústavu, ale to sa ani v Česku nerobí až tak ľahko ako v Maďarsku.
No. Azda najdrsnejším vyjadrením bolo vyjadrenie ministra zahraničných vecí P. Macinku, že ide o pokus o ústavný puč. Premiér A. Babiš oznámil, že hoci nariadenie súdu považuje za absurdné, rešpektuje ho. Teda vykoná. A prezident P. Pavel vyhlásil, že nebude len členom delegácie, ale aj jej vedúcim. To už síce Ústavný súd v rozhodnutí nepovedal, ale automaticky to podľa neho vyplýva zo situácie. Zazneli aj slová splnomocnenca vlády F. Turka – ktorý je splnomocnencom iba preto, lebo ho prezident Pavel odmietol vymenovať do funkcie ministra – že Ústavný súd by nemal existovať. To sú všetko veci dôverne známe zo Slovenska z čias vlád V. Mečiara. Aj puč, aj chorý prvok na scéne. S tým rozdielom, že predsedovi českého súdu – na rozdiel od slovenského – služobné auto zostane.
Isto, aj preto možno ide na prvý pohľad z krajiny pod Tatrami viac o zábavnú ako odstrašujúcu záležitosť. Aj keď je to – z druhého pohľadu – naopak. Z vecného hľadiska je jedno, či sa prezident na summite NATO zúčastní alebo nie, keďže sa už stalo jedno aj druhé. Iné je však hľadisko politické a práve do neho Ústavný súd zasiahol. Bleskovým rozhodnutím si na seba možno aj uplietol bič. Môže sa totiž stať, že politici súd naschvál zahltia rozhodovaním, aby určoval aj naďalej, kto má a kto nemá byť členom vládnej delegácie. Dôvod je jediný – lebo už môžu.
Zdanie azda tentoraz klame. Napokon, súd ešte len bude rozhodovať v samotnej veci a môže rozhodnúť tak aj naopak. Bez ohľadu na to, dôležitejšie je potvrdenie známeho Murphyho zákona: „Čo sa môže pokaziť, to sa aj pokazí.“ V Česku sa práve stalo.
V podstate totiž vôbec nejde o summit v Ankare. Ten sa skončí o pár dní. Ide o to, kde sa končí politika a začína rozhodovanie súdov. Čo je otázka, ktorá pretrvá omnoho dlhšie.
