HORE

Pamätaj III

Uverejnené dňa 9.9.2017

(Dokončenie)

HLAVA VI.

Prevod ostatných nehnuteľností.

§ 191.

(1) Nehnuteľný majetok Židov a židovských sdružení stáva sa dňom, ktorý určí vláda vyhláškou v Slovenskom zákonníku vlastníctvom slovenského štátu (Ústredný hospodársky úrad).

(2) Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na nehnuteľný majetok, ktorý treba považovať za poľnohospodársku nehnuteľnosť (§ 151) alebo majetkovú podstatu podnikov (§§ 167 až 190) a lekárni (§§ 102 až 109).

§ 192.

(1) Súdy na žiadosť Ústredného hospodárskeho úradu vložia v pozemkovej knihe vlastnícke právo na nehnuteľnosti, ktoré sa staly podľa § 191, ods. 1 vlastníctvom štátu, pre slovenský štát (Ústredný hospodársky úrad) alebo na základe listiny, vydanej o scudzení [§ 199, ods. 1, písm. b)] pre osoby, ktoré Ústredný hospodársky úrad v žiadosti označí.

(2) Súd môže žiadosť Ústredného hospodárskeho úradu, podanú podľa ods. 1, odmietnuť len pre nepríslušnosť a zamietnuť len preto, že odporuje pozemnoknižnému stavu.

(3) Proti usneseniu súdu, ktorým sa nariaďuje vklad vlastníckeho práva podľa ods. 2, sťažnosť sa nepripúšťa.

§ 193.

(1) Dočasní správcovia nehnuteľností, uvedených v § 191, ods. 1 vykonávajú dočasnú správu pre slovenský štát aj po vydaní vyhlášky (§ 191, ods. 1) až do ďalšieho opatrenia Ústredného hospodárskeho úradu.

(2) Čistý výťažok dočasnej správy (ods. 1) plynie v prospech Fondu pre podporu vysťahovalectva Židov.

§ 194.

Osoby (sdruženia osôb), ktorých nehnuteľnosti sa staly podľa § 191, ods. 1 vlastníctvom slovenského štátu, sú povinné na vyzvanie Ústredného hospodárskeho úradu odovzdať nehnuteľnosti štátu (Ústrednému hospodárskemu úradu) do držby; ak tak neučinia, príslušný súd na návrh Ústredného hospodárskeho úradu uvedie štát (Ústredný hospodársky úrad) do držby nehnuteľnosti podľa § 180, ods. 2 exekučného zákona.

§ 195.

(1) Ak nehnuteľnosť, ktorá podľa § 191, ods. 1 sa stane vlastníctvom slovenského štátu, je v nájme (árende), ostávajú práva a povinnosti nájomcu (árendátora) voči štátu nezmenené tak, ako trvaly voči predošlému prenajímateľovi s obmedzením uvedeným v ods. 2 a 3.

(2) Ak nájomcom – árendátorom – (ods. 1) je Žid alebo židovské sdruženie,  môže Ústredný hospodársky úrad zrušiť nájomný (árendálny) pomer výpoveďou. Výpovednú lehotu, najmenej 14-dňovú, určí Ústredný hospodársky úrad.

(3) Ak nájomca – árendátor – nezaplatí dane, poplatky a iné verejnoprávne pohľadávky, je to dôvodom zrušenia nájomného – árendálneho- pomeru.

(4) Nájomcovi – árendátorovi – neprislúcha náhrada škody a ušlého zisku z dôvodu, že nájomný – árendálny – pomer bol podľa ods. 2 alebo 3 zrušený.

(5) Výmer Ústredného hospodárskeho úradu, vydaný podľa ods. 2 a opatrený doložkou vykonateľnosti je exekučným titulom súdnej exekúcie.

§ 196.

Za nehnuteľnosti, ktoré sa staly vlastníctvom štátu (§ 191, ods. 1) patrí náhrada; výšku a podmienky zaplatenia náhrady určí Ústredný hospodársky úrad výmerom so zreteľom na riadnu (obecnú) hodnotu a na pohľadávky nežidovských hypotekárnych veriteľov, a to podľa smerníc vydaných vládou.

§ 197.

(1) Ak na nehnuteľnosti (§ 191, ods. 1) viaznu služobnosti, poťažne iné vecné bremená, číselne nevyjadrené, ktoré nebudú zachované, Ústredný hospodársky úrad určí vo výmere, uvedenom v § 196 kapitály, ktoré odpovedajú ich protihodnote podľa § 24 vládneho nariadenia č. 100/1933 Sb.z. a n.

(2) Ak na nehnuteľnosti (§ 191, ods. 1) viaznu záložné práva, hypotekárny veriteľ pri výpovedi úveru prejímateľovi musí zachovať podmienky, platné pre prevoditeľa. Prevod podľa tejto hlavy (§§ 191 až 204) nemôže byť dôvodom pre vypovedanie úveru ani vtedy, ak by bol býval opak ujednaný.

§ 198.

Ústredný hospodársky úrad môže nariadiť povinné hlásenie všetkých skutočností, ktoré sú potrebné na vykonanie ustanovení tejto hlavy (§§ 191 až 204). Takto zistené údaje možno použiť len na ciele vykonania ustanovení tejto hlavy.

§ 199.

(1) Slovenský štát (Ústredný hospodársky úrad) nehnuteľnosti, ktoré podľa § 191, ods. 1 sa staly jeho vlastníctvom, môže:

a) podržať vo vlastníctve,

b) scudziť tuzemským nežidovským fyzickým alebo právnym osobám za prevodnú hodnotu,

c) dať do prenájmu tuzemským nežidovským fyzickým alebo právnym osobám.

(2) Prevodnú hodnotu a nájomné (ods. 1, písm. b) a c) určí ústredný hospodársky úrad so zreteľom na miestne pomery, a to podľa smerníc vydaných vládou.

(3) Podmienky a spôsob podržania vo vlastníctve štátu [ods. 1, písm. a)], scudzenia [ods. 1, písm. b)] a prenájmu [ods. 1, písm. c)], ako aj spôsob zaplatenia a spravovania prevodnej hodnoty a nájomného podľa ods. 1 určí Ústredný hospodársky úrad všeobecne vyhláškou v Úradných novinách a v jednotlivých prípadoch výmerom, a to podľa smerníc, vydaných vládou.

§ 200.

(1) Náhradu, uvedenú v § 196 složí slovenský štát (Ústredný hospodársky úrad) do súdneho depozita u okresného súdu, na území ktorého leží nehnuteľnosť (§ 191, ods. 1) a ktorý túto náhradu rozvrhne po doručení výmeru (§ 196) podľa ustanovení §§ 189 až 199 zák. čl. LX/1881 a § 35 zák. čl. LIII/1912 s odchýlkami, uvedenými v ods. 2 až 4.

(2) Nevyčerpanú časť náhrady súd vradí a prikáže na tie verejnoprávne dane, dávky, poplatky a ich príslušenstvá – bez ohľadu na to, či obťažujú nehnuteľnosť alebo nie – ktoré dlhuje osoba, ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti do prechodu podľa § 191, ods. 1 a ktoré neboly ani v poradí prednostnom, ani v poradí hypotekárnych veriteľov uspokojené a ktoré sa staly splatnými do dňa rozvrhového pojednávania. Zvyšok náhrady odvedie súd Fondu pre podporu vysťahovalectva Židov.

(3) Ak predvolanie na deň pojednávania o poradí pozemnoknižnému veriteľovi, alebo osobe, ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti, nemohlo byť doručené, alebo ak do 15 dní od vypravenia nedošlo potvrdenie o doručení, súd im ustanoví kurátora a predvolanie, ako aj ďalšie usnesenia doručí kurátorovi. Kurátor zastupuje účastníka, pre ktorého bol ustanovený, kým  sa tento o svoje zastúpenie nepostará. Odmena tohto kurátora je prednostnou položkou pri rozvrhu náhrady.

(4) Súd z úradnej povinnosti je povinný doručiť Ústrednému hospodárskemu úradu rozvrhové usnesenie, opatrené doložkou právoplatnosti.

§ 201.

Po složení náhrady do súdneho depozita (§ 200) a po právoplatnosti rozvrhového usnesenia, súd z úradnej povinnosti vymaže všetky vložené a zaznamenané ťarchové položky na nehnuteľnosti, nakoľko neboly zachované.

§ 202.

Ak Ústredný hospodársky úrad výmer podľa § 192, ods. 1 nemôže doručiť osobám (sdruženiam osôb), ktorých nehnuteľnosť sa stala podľa § 191, ods. 1 vlastníctvom štátu, alebo do 15 dní od vypravenia nedôjde potvrdenie o doručení, prevedie náhradné doručenie tým, že výmer dá uverejniť v Úradných novinách.

§ 203.

(1) Po vydaní vyhlášky podľa § 191, ods. 1 súdy sú z úradnej povinnosti povinné zrušiť zátvor, vnútenú správu a dražobné pokračovanie, vedené na tie nehnuteľnosti, ktoré podľa uvedeného ustanovenia sa staly vlastníctvom štátu.

(2) Ak však nehnuteľnosť bola už v deň, prechodu vlastníckeho práva na štát (§ 191, ods.1) na dražbe odpredaná, ale dražobný kupec nie je ešte ako vlastník zapísaný do pozemkovej knihy, prechádza táto nehnuteľnosť do vlastníctva štátu len vtedy, ak dražba bude zrušená pod § 179 exekučného zákona, alebo bude vyhlásená za neplatnú podľa §185 alebo 187 exekučného zákona; Ústredný hospodársky úrad je oprávnený žiadať vyhlsiť dražbu za neplatnú pre nesplnenie dražobných podmienok dražobným kupcom podľa § 185 exekučného zákona.

(3) Ak dražba bude zrušená podľa § 179 exekučného zákona, alebo bude vyhlásená za neplatnú podľa §§ 185 alebo 187 exekučného zákona (ods. 2), nemožno nariadiť novú dražbu. Ak bola dražba vyhlásená za neplatnú podľa § 185 exekučného zákona, zvyšok vádia, poťažne zvyšok na súde složenej kúpnej ceny, po odpočítaní útrat dražby, súd vráti dražobnému kupcovi.

§ 204.

(1) Nezachovanie príkazu podľa § 198 potresce ako priestupok okresný (štátny policajný) úrad zatvorením od 10 dní do 6 mesiacov a peňažným trestom od Ks 1000.- do Ks 500.000.-. Nevymožiteľný peňažný trest má sa premeniť na zatvorenie od 10 dní do 6 mesiacov.

(2) Pokus je trestný.

 

HLAVA VII.

Výkup poľnohospodárskeho inventára.

§ 205.

Štátny pozemkový úrad môže i okrem prípadov uvedených v § 162 vykúpiť živý a mŕtvy poľnohospodársky inventár, ktorý slúži na obhospodarovanie oľnohospodárskych nehnuteľností a ktorý vlastníckym právom patrí Židom alebo židovským sdruženiam.

§ 206.

O výkupe podľa § 205 platia obdobne ustanovenia § 162.

HLAVA VIII.

Prevod iných hnuteľností.

§ 207.

(1) Ústredný hospodársky úrad môže nariadiť nútený odpredaj za riadnu (obecnú) hodnotu hnuteľností Židov a židovských sdružení tuzemským nežidovským fyzickým alebo právnym osobám.

(2) Ústredný hospodársky úrad môže dať zaistiť predmety uvedené v ods. 1. (3) Ustanovenia ods. 1 sa nevzťahujú na:

  1. a) predmety určené bezprostredne k bohoslužbe alebo domácej pobožnosti, modlitebné knihy, zariadenia, patriace k miestnostiam určeným pre bohoslužbu, výpravu hrobov a krýpt, taktiež na predmety bezprostredne potrebné k pohrebu,
  2. b) náboženské relíkvie, rodinné podobizne,
  3. c) rády, záslužné mince a iné čestné odznaky,
  4. d) predmety potrebné k výkonu povolania alebo živnosti,
  5. e) domáci a kuchynský nábytok, potrebný v domácnosti, nádoby, prístroje k vareniu a jedeniu potrebné, kachle, sporáky, predmety k šateniu potrebné a potrebná posteľná bielizeň,
  6. f) lieky a iné veci a pomocné prostriedky potrebné v prípade choroby alebo telesnej vady,
  7. g) potraviny, kurivo a osvetľovacie prostriedky potrebné na čas jedného mesiaca,
  8. h) živý a mŕtvy inventár, ktorý slúži k obhospodárovaniu poľnohospodárskych nehnuteľností (§§ 162 a 205), nakoľko tieto patria Židom alebo židovským sdruženiam.

§ 208.

(1) Riadnu (obecnú) hodnotu predmetov uvedených v § 207 určí Ústredný hospodársky úrad, po vypočutí znalca so zreteľom na nákupnú cenu a opotrebenie. Hodnotu každého predmetu treba určiť osobitne.

(2) Uchádzač je povinný na vyzvanie Ústredného hospodárskeho úradu složiť primeranú zálohu na útraty odhadného pokračovania, ktoré v každom prípade znáša uchádzač.

§ 209.

(1) Ústredný hospodársky úrad vydá výmer o nútenom predaji a doručí ho okresnému súdu a daňovému úradu, v obvode ktorých sa nachádza predmet núteného predaja.

(2) Vo  výmere (ods. 1)  určí Ústredný  hospodársky úrad podmienky a spôsob zaplatenia riadnej (obecnej) hodnoty, pričom môže povoliť lehotu zaplatenia riadnej (obecnej) hodnoty v splátkach, rozvrhnutých najviac na 5 rokov. Povolenie splátok môže Ústredný hospodársky úrad viazať na poskytnutie primeranej záruky.

§ 210.

(1) V prípade núteného predaja podľa § 207 je prejímateľ povinný složiť riadnu (obecnú) hodnotu do súdneho depozita na okresnom súde, v obvode ktorého sa nachádza predmet núteného predaja.

(2) Súd rozvrhne sumu, určenú podľa § 208 na veriteľov prevoditeľa. Tým cieľom po doručení výmeru o nútenom predaji predmetov uvedených v § 207 vyzve vyhláškou v Súdnom ústrednom oznamovateli veriteľov, aby v 15-dňovej lehote od uverejnenia prihlásili svoje požiadavky s udaním ich výšky, príslušenstiev, skutočností, na ktorých sa zakladajú, dôkazov, a či na predmetoch vnúteného predaja majú nejaké právo, a to pod následkami pominutia ich uspokojenia z rozvrhovanej sumy (§ 36 zák. č. 23/1928 Sb.z. a n.). Odpis vyhlášky doručí súd aj príslušnému daňovému úradu.

(3) Vo vyhláške určí súd súčasne termín na rozvrhnutie riadnej (obecnej) hodnoty.

(4) Z rozvrhovanej sumy uhradia sa v prvom rade trovy vyhlášky (ods. 2) a trovy súdneho pokračovania podľa tejto hlavy (§§ 207 až 214) a potom včas ohlásené záložné, ako aj vykonateľné požiadavky veriteľov prevoditeľa podľa zásad, uvedených v § 37 zákona č.23/1928 Sb.z. a n.

§ 211.

Prevzatím výmeru o nútenom predaji prejímateľ nadobúda nárok na prevzatie predmetov do držby a ich prevzatím stáva sa vlastníkom. Tento výmer, opatrený doložkou vykonateľnosti, je exekučným titulom súdnej exekúcie.

§ 212.

Ak by prejímateľ včas nesplnil podmienky uhradenia riadnej (obecnej) hodnoty (§ 208, ods. 2), môže mu Ústredný hospodársky úrad predmety odňať a previesť do vlastníctva iného uchádzača. Pôvodný prejímateľ je povinný uhradiť Ústredným hospodárskym úradom určenú sumu za      opotrebenie predmetov a útraty pokračovania a zodpovedá za vzniklú škodu.

§ 213.

(1) Ak na predmete je výhrada vlastníckeho práva v prospech Nežida – nežidovského sdruženia -, nútený predaj (§ 207) sa nariadi len vtedy, ak prejímateľ už v žiadosti o nútený predaj alebo na výzvu Ústredného hospodárskeho úradu dokáže, že sa s vlastníkom dohodol o prevzatí nedoplatku kúpnej ceny, alebo že nedoplatok kúpnej ceny s príslušenstvom mu zaplatil. Vlastník je povinný prijať toto platenie.

(2) Výhrada vlastníckeho práva Žida (židovského sdruženia) nie je prekážkou núteného predaja.

(3) Exekučné a iné záložné práva nie sú prekážkou núteného predaja podľa § 207 a budú uspokojené z riadnej (obecnej) hodnoty (§ 210, ods. 4).

(4) Exekučný súd (daňový úrad) po doručení výmeru o nútenom predaji (§ 209, ods. 1) odloží dražobné pokračovanie z úradnej moci.

§ 214.

Z hyperochy (§ 210, ods. 4) poukáže súd príspevok 50% v prospech Fondu pre vysťahovanie Židov; zvyšok sa poukáže na viazaný účet Žida (židovského sdruženia).

ČASŤ PIATA.

Fond pre podporu vysťahovalectva Židov.

§ 215.

Pri Ústrednom hospodárskom úrade je zriadený Fond pre podporu vysťahovalectva Židov (v ďalšom texte „Fondô). Správu Fondu upravuje štatút, ktorý predloží do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia Ústredný hospodársky úrad vláde na schválenie.

ČASŤ ŠIESTA.

Správa majetku.

HLAVA I.

O dočasných správcoch pre domy.

§ 216.

(1) Ústredný hospodársky úrad môže z vážnych hospodárskych alebo sociálnych dôvodov uvaliť dočasnú správu na domový majetok Židov, židovských sdružení, židovských základín a fondov, na ktorý nemôže žiadať uvaliť vnútenú správu Štátny pozemkový úrad.

(2) Dočasnú správu nemožno uvaliť na domový majetok, na ktorý je uvalená súdna vnútená správa. V prípade uvalenia súdnej vnútenej správy dočasná správa podľa ods. 1 zaniká.

§ 217.

Dočasným správcom môže byť mravne zachovalý slovenský štátny občan, ktorý má najmenej 24 rokov a potrebné znalosti a skúsenosti.

§ 218.

(1) Dočasný správca vykonáva za vlastníka a na jeho účet všetky práva a povinnosti okrem práva majetok scudziť. Zodpovedá za škodu, ktorá by vznikla zo zanedbania povinnosti vyplývajúcich zo správy. Pri spravovaní je dočasný správca povinný riadiť sa pokynmi Ústredného hospodárskeho úradu.

(2) Pred nastúpením úradu vykoná dočasný správca sľub do rúk poverenca Ústredného hospodárskeho úradu.

(3) Dočasný správca je povinný zachovávať úradné tajomstvo o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone dočasnej správy.

(4) Dočasný správca je povinný vykonávať správu osobne, skladať účty a podávať zprávy  a vysvetlenia Ústrednému hospodárskemu úradu; záujemci si  môžu od dočasného správcu vyžiadať odpis vyúčtovania podaného za celý uplynulý rok; dočasný správca je povinný ho vydať, a to najneskoršie do konca januára každého roku. Do 15 dní odo dňa vydania odpisu môžu záujemci podať Ústrednému hospodárskemu úradu proti vyúčtovaniu námietky, o ktorých rozhodne Ústredný hospodársky úrad s konečnou platnosťou. Trovy s preskúmaním vyúčtovania spojené znáša podateľ.

(5) Dočasný správca má nárok na náhradu hotových výdavkov a na odmenu proti vlastníkovi. Výšku odmeny určí Ústredný hospodársky úrad. Rozhodnutie Ústredného hospodárskeho úradu o určení odmeny je exekučným titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n. Vyplatená odmena nie je odpočítateľnou položkou podľa zákona o priamych daniach.

(6) Dočasný správca smie užívať miestnosti (byt) v spravovanom dome len s povolením Ústredného hospodárskeho úradu a za podmienok ním určených.

(7) Ústredný hospodársky úrad môže kedykoľvek previesť zmenu v osobe dočasného správcu alebo dočasnú správu zrušiť.

§ 219.

(1) Dočasný správca môže len s povolením Ústredného hospodárskeho úradu vykonať opatrenia, ktoré nepatria k obyčajnému hospodáreniu, najmä majetok zaťažiť a dať povolenie ku vkladu záložného práva namiesto pozemnoknižného vlastníka.

(2) Ústredný hospodársky úrad dozerá nad hospodárením dočasného správcu  a postará sa o odstránenie závad a nepravidelností pri výkone dočasnej správy.

(3) Z výťažku dočasnej správy sa uhradia v prvom rade verejné dane a dávky, poistné prémie, mzdy, príspevky na sociálne poistenie, úroky a anuity z hypotekárnych a iných tiarch a pod. Podrobnosti o  spravovaní výťažku a nakladaní s ním určí Ústredný hospodársky úrad.

§ 220.

Uvalenie i zrušenie dočasnej správy sa poznačí v pozemkovej knihe. Táto poznámka má účinky poznámky súdnej vnútenej správy.

§ 221.

(1) Dočasného správcu, ktorý hrubo poruší svoje povinnosti, potresce za priestupok okresný (štátny policajný) úrad peňažným trestom od Ks 100 do Ks 100.000, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 3 mesiacov.

(2) Podmienečný odklad trestu je vylúčený.

 

HLAVA II.

O dôverníkoch a dočasných správcoch v priemyselných, obchodných a remeselných podnikoch.

Diel prvý.

Ustanovenia všeobecné.

§ 222.

Do židovského  podniku môže Ústredný  hospodársky úrad menovať kedykoľvek dôverníka alebo dočasného správcu.

§ 223.

(1) Dôverníkom – dočasným správcom – môže byť mravne zachovalý slovenský štátny občan, ktorý má najmenej 24 rokov a podľa možnosti aj príslušné odborné vzdelanie a znalosti.

(2) Dôverník – dočasný správca – má pri výkone svojej funkcie postavenie verejného orgánu. Táto funkcia nezakladá služobný pomer ani voči podniku ani voči štátu.

(3) Pred prevzatím funkcie vykoná dôverník – dočasný správca – sľub do rúk zástupcu alebo splnomocnenca Ústredného hospodárskeho úradu.

(4) Ústredný hospodársky úrad môže kedykoľvek previesť zmenu v osobe dôverníka – dočasného správcu – alebo dôverníctvo – dočasnú správu – zrušiť.

§ 224.

(1) Dôverník – dočasný správca – je povinný zachovať aj úpravy a príkazy, ktoré vydá Ústredný hospodársky úrad všeobecne alebo v jednotlivých prípadoch.

(2) Dôverník – dočasný správca – vykonáva tiež dozor nad zachovaním ustanovení časti IV., hlavy V. (§§ 167 až 190).

(3) Dôverník – dočasný správca – je povinný zachovávať úradné tajomstvo o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone dôverníctva – dočasnej správy.

§ 225.

Dôverník – dočasný správca – má nárok na náhradu hotových výdavkov a na odmenu, ktorej výšku určí Ústredný hospodársky úrad na ťarchu podniku. Nenahradené hotové výdavky a nezaplatená odmena sú  vymáhateľné  podľa  § 90,  ods. 2  vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n. na základe rozhodnutia Ústredného hospodárskeho úradu.

 

Diel druhý.

O dôverníkoch.

§ 226.

(1) Dôverník nesmie používať iné označenie ako „dôverník“.

(2) Dôverník má funkciu kontrolnú; dozerá na hospodárenie podniku a dáva návrhy na odstránenie závad, ak sa podnik nevedie so starostlivosťou riadneho obchodníka. Za tým účelom môže nazerať do všetkých kníh, záznamov, ako aj iných pomôcok, ktoré súvisia s vedením podniku; nesmie však ani prijímať ani poukazovať nijaké platby podniku.

(3) Odborné a záujmové organizácie (živnostenské spoločenstvá, obchodné grémiá a ich sväzy, obchodné a priemyselné komory, Ústredné sdruženie slovenského priemyslu a pod.) sú povinné v rámci svojej pôsobnosti bezplatne poskytnúť dôverníkovi rady a informácie, ak o to požiada.

 

Diel tretí.

O dočasnej správe.

§ 227.

(1) Dočasný správca je povinný na účet držiteľa podniku urobiť všetky opatrenia, ktoré treba na zachovanie riadneho a presného chodu podniku. Na neho prechádza správa podniku a všetko, čo s ňou súvisí. Zodpovedá za škodu, ktorá by vznikla zo zanedbania povinností jemu uložených.

(2) Dočasný správca zastupuje podnik jemu do správy sverený pred súdmi a úradmi.

(3) Dočasný správca  je povinný vykonávať  správu osobne a skladať o svojom hospodárení účty Ústrednému hospodárskemu úradu v lehotách týmto úradom určených a podať mu kedykoľvek potrebné zprávy a vysvetlenia.

§ 228.

(1) Dočasný  správca  potrebuje  povolenie  Ústredného hospodárskeho úradu, ak chce vykonať opatrenia, ktoré nepatria k obyčajnému hospodáreniu, ako aj ku všetkým iným opatreniam mimoriadnej dôležitosti.

(2) Ústredný hospodársky úrad dozerá na to, ako dočasný správca hospodári a z úradnej moci sa postará o to, aby boly odstránené závady a nepravidelnosti zistené pri hospodárení.

(3) Dočasný správca platí z výťažku dočasnej správy všetky jej výdavky, ako aj výdavky, spojené s riadnou prevádzkou podniku; predovšetkým – verejné dane a dávky, mzdy, príspevky na sociálne poistenie, úroky a anuity z hypotekárnych požiadaviek, poistné prémie atď.

(4) Čistý výťažok dočasnej správy podniku sa po zúčtovaní odovzdá držiteľovi podniku na jeho viazaný účet (§ 64). Držiteľ podniku je však povinný, ak tak rozhodne Ústredný hospodársky úrad, skladať hotovosti, potrebné na prevádzku podniku, a hradiť jej schodok. Výmer Ústredného hospodárskeho úradu je exekučným titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n.

§ 229.

Exekučná vnútená správa môže postihnúť len čistý výťažok, ktorý by mal podľa § 228, ods. 4 dostať držiteľ podniku.

§ 230.

(1) Zavedenie i zrušenie dočasnej správy sa poznačí do príslušnej verejnej knihy, ak sú súčiastkou podniku nehnuteľnosti. Poznámka zavedenia dočasnej správy má ten účinok, že dočasná správa môže byť vedená proti každému, kto po poznámke nadobudol práva k podniku.

(2) Ak je firma držiteľa podniku zapísaná vo firemnom registri, poznačí sa v ňom na návrh Ústredného hospodárskeho úradu uvalenie, poťažne zrušenie dočasnej správy a meno dočasného správcu.

 

Diel štvrtý.

Ustanovenia trestné a záverečné.

§ 231.

(1) Dôverníka alebo dočasného správcu, ktorý hrubo poruší povinnosti uložené mu ustanoveniami §§ 222 až 230 alebo nezachová úpravu alebo  príkaz Ústredného hospodárskeho úradu (§ 224, ods. 1), potresce za priestupok okresný (štátny policajný) úrad zatvorením od 1 dňa do 3 mesiacov a peňažným trestom od Ks 100 do Ks 100.000. Nevymožiteľný peňažný trest sa premení na zatvorenie od 1 dňa do 3 mesiacov.

(2) Podmienečný odklad trestu je vylúčený.

§ 232.

Ustanovenia vládneho nariadenia č. 137/1939 Sl.z. v znení nariadenia s mocou zákona č. 327/1939 Sl.z. sa nevzťahujú na dôverníkov a dočasných správcov v židovských podnikoch.

 

ČASŤ SIEDMA.

Znášanie nákladov revízie, kontroly a ustálenia likvidačnej a obecnej hodnoty židovských a arizovaných podnikov, ako aj židovského majetku.

§ 233.

(1) Náklady revízie, kontroly a ustálenia likvidačnej hodnoty židovských podnikov, ako aj náklady kontroly podnikov prevedených podľa § 170 alebo uvedených v § 181, ods. 4, znáša majiteľ podniku.

(2) Náklady revízie ako aj kontroly dočasných správ domového majetku Židov a židovských sdružení znáša majiteľ domového majetku.

(3) Náklady ustálenia obecnej hodnoty predmetu právnych úkonov podľa § 53 znášajú osoby tam uvedené.

§ 234.

(1) Výšku nákladov (§ 233) určí Ústredný hospodársky úrad.

(2) Rozhodnutie Ústredného hospodárskeho úradu, ktorým určí náklady, je exekučným titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n.

§ 235.

Náklady uvedené v § 233 nie sú odpočítateľnou položkou podľa zákona o priamych daniach.

 

ČASŤ ÔSMA.

Osobitné predpisy vo veciach daňových a poplatkových.

HLAVA I.

Predpisy vo veciach daňových.

§ 236.

(1) Ustanovenia čl. 1, ods. 3 časti druhej zákona č. 266/1936 Sb.z. a n. v znení článku 29 vládneho nariadenia č. 160/1939 Sl.z. neplatí pre daňovníkov-Židov a židovské sdruženia, a to počínajúc rokom 1940.

(2) Za daň všeobecnú zárobkovú, predpísanú vzhľadom na ustanovenie ods. 1 z výnosu bývalých židovských podnikov, neručia nežidovskí vlastníci týchto podnikov ani majetkové podstaty nežidovských podnikov.

§ 237.

(1) Úradné rozhodnutia a opatrenia finančných úradov (komisií) vo veciach priamych daní a dane z obratu, vydané po 1. januári 1930 do 31. decembra 1940 a týkajúce sa daňovníkov Židov, nežidovských manželov Židov a židovských sdružení možno bez ohľadu na to, či nadobudly právoplatnosť alebo nie, preskúmať a podľa výsledkov preskúmania zrušiť, inými nahradiť alebo zmeniť, a to bez udania dôvodov. Zrušené môžu byť aj sľavy na daniach, dosiahnuté pri konkurzoch a vyrovnaniach.

(2) Ustanovenie ods. 1 platí i pre dávku z majetku a prírastku na majetku, nakoľko ide o odpisy z milosti alebo o úľavy podľa § 5 zákona č. 6/1924 Sb.z. a n.

§ 238.

(1) Premlčacie lehoty určené v §§ 277 a 280 zákona o priamych daniach, v § 45, ods. 1 až 4 zákona o dani z obratu, ktoré po 1. januári 1930 do 31. decembra 1940 už uplynuly alebo sú v behu u daňových subjektov uvedených v § 237, ods. 1 sa obnovujú a začínajú plynúť dňom 1. januára 1941.

(2) Obnovenie premlčacích lehôt podľa ods. 1 vzťahuje sa aj na daňové predpisy, ktoré doteraz nenadobudly právoplatnosť, pokiaľ v opravnom prostriedku sa namieta premlčanie.

 

§ 239.

(1) Ustanovenie § 238, ods. 1 platí obdobne i o obnovení premlčacích lehôt určených pre zavedenie trestného pokračovania podľa §§ 206 a 208, ods. 2 zákona o priamych daniach a § 45, ods. 8 až 10 zákona o dani z obratu.

(2) Ustanovenia § 202, ods. 2, písm. b) a § 204 zákona o priamych daniach a § 44, ods. 1, č. 3 zákona o dani z obratu, o účinnej ľútosti pre trestné pokračovania zavedené podľa ods. 1, sa suspendujú.

§ 240.

(1) Právo štátu vymáhať  splatné dane s prirážkami a s príslušenstvom za daňové roky 1927 a nasledujúce od daňových subjektov uvedených v § 237, ods. 1, pokiaľ do 31. decembra 1940 lehota určená v § 281 zákona o priamych daniach a v § 45, ods. 5 zákona o dani z obratu už uplynula alebo je v behu, sa obnovuje a premlčacia lehota preň začína znovu plynúť dňom 1. januára 1941.

(2) Právo štátu vymáhať dávku z majetku a z prírastku na majetku podľa zákona č.309/1920 Sb.z. a n. od daňových subjektov uvedených v § 237, ods. 1, pokiaľ do 31. decembra 1940 premlčacia lehota určená v § 5 zákona č. 31/1878 r.z. uplynula alebo je v behu, sa obnovuje a premlčacia lehota preň začína znovu plynúť dňom 1. januára 1941.

(3) Pre daňové subjekty uvedené v § 237, ods. 1 suspendujú sa ustanovenia § 276, ods. 3 a § 283, ods. 2 zákona o priamych daniach.

§ 241.

(1) Za nedoplatky priamych daní s prirážkami a s príslušenstvom, dane z obratu a dane prepychovej s príslušenstvom, dávky z majetku a z prírastku na majetku s príslušenstvom a pokút a trestov s príslušenstvom – Židov a židovských sdružení, a to bez zreteľa na to, či nedoplatky pochádzajú z času pred alebo po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, ručia osobne a celým svojím majetkom manželia a osoby príbuzné alebo sošvagrené až do druhého stupňa vpočítane, ktoré žijú alebo v čase vzniku daňovej alebo dávkovej povinnosti, poťažne spáchania trestného činu, pre ktorý sa trest alebo pokuta vymeraly, žily s daňovníkom v spoločnej domácnosti a sú osobami uvedenými v § 237 ods. 1. Ak jeden z viacerých ručiteľov zaplatil nedoplatok (jeho časť), má ohľadom časti, ktorá pomerne pripadá na ostatných ručiteľov podľa ich počtu, poradom civilného práva uplatňovateľný nárok na náhradu proti týmto ručiteľom.

(2) Pre daňové subjekty uvedené v § 237, ods. 1 suspendujú sa ustanovenia § 264, ods. 1, č. 3 a 5 a ods. 3 zákona o priamych daniach.

 

HLAVA II.

Predpisy vo veciach poplatkových.

§ 242.

(1) Všetky správne akty (výruby), rozhodnutia, opatrenia vo veciach poplatkových, ktoré finančné úrady vydaly po 1. januári 1919 a ktoré sa týkajú subjektov uvedených v § 237, ods. 1, môžu bez ohľadu na ich právoplatnosť preskúmať a zrušiť; platobná povinnosť týchto subjektov môže byť novým pokračovaním určená.

(2) Ustanovenie § 237, ods. 1, posledná veta, platí obdobne aj pre poplatky. Premlčacie lehoty na  vyrúbenie, dodatočné vyrúbenie, dôchodkové trestné pokračovanie a vymáhanie poplatkov, určené v poplatkových zákonoch, nakoľko ide o subjekty uvedené v § 237, ods. 1, neplatia.

§ 244.

(1) Pre právne úkony uzavreté medzi subjektami uvedenými v § 237, ods. 1 platia bez ohľadu na čas vzniku poplatkovej povinnosti tieto právne domnienky:

  1. a) úplatný majetkový prevod sa považuje za dar, ak bol uzavretý medzi Židmi manželmi alebo príbuznými priamej vetvi bez obmedzenia a v pobočnej vetvi až do druhého stupňa vpočítane, a to aj vtedy, ak len jedna z týchto smluvných strán je Židom;
  2. b) veno, bez ohľadu na osobu, ktorá ho poskytuje, považuje sa za dar bezpodmienečný.

(2) Opak domnienky uvedenej v ods. 1, písm. a) uznáva sa len v tom prípade, ak kupiteľ hodnoverne dokáže, že mal prostriedky na vyrovnanie kúpnej ceny a že ju skutočne vyplatil, a ak predávateľ hodnoverne preukáže, že kúpna cena vplynula do jeho majetku. Potvrdenie zaplatenia kúpnej ceny v samej kúpnopredajnej smluve nie je dostatočným dôkazom. Jestvovanie a  výšku v smluve prevzatých záväzkov (pasív) treba dokázať hodnovernými listinami; rovnakým spôsobom treba dokázať skutočnosť, že prevzaté záväzky (pasíva) boly kupiteľom vyplatené, ak sa majú uznať za platby na kúpnu cenu.

(3) Ak bolo veno poskytujúcemu vrátené, preto že manželstvo zaniklo a poskytujúci preukáže, že vplynulo do jeho majetku, domnienka o dare podľa ods. 1, písm. b) je vyvrátená.

§ 245.

(1) Za poplatkové nedoplatky, tresty a pokuty, a to bez zreteľa na to, či pochádzajú z času pred nadobudnutím alebo po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, ručia osobne subjekty, uvedené v § 237, ods. 1, ktoré nadobudly majetkové predmety od poplatníka Žida (§ 237, ods. 1) darom alebo úkonom zastierajúcim darovanie, a to do výšky hodnoty majetku takto nadobudnutého. Medzi manželmi a príbuznými a sošvagrenými až do druhého stupňa pokladá sa úplatný prevod majetkový za dar alebo za úkon zastierajúci darovanie; opak tejto domnienky možno dokázať len spôsobom, uvedeným v § 244, ods. 2.

(2) Ustanovenia § 36 zákonného článku XI/1918 o vecnom ručení platia voči osobám uvedeným v § 237, ods. 1 bez časového obmedzenia, ale bez ujmy práv nadobudnutých Nežidmi.

 

HLAVA III.

Spoločné ustanovenia.

§ 246.

Dane, poplatky, peňažné pokuty a tresty, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia §§ 236 až 245, môže finančná správa zaistiť na majetku dotyčného daňovníka (poplatníka) – Žida, alebo židovského sdruženia. Toto zaistenie sa vykoná na základe vykonateľného zaisťovacieho príkazu, vydaného podľa § 284, ods. 1 zákona o priamych daniach, v ktorom netreba uviesť dôvody, pre ktoré úrad pokladá vybranie za ohrozené.

§ 247.

K opatreniam podľa § 237 je príslušný úrad, ktorý vydal opatrenie alebo rozhodnutie v poslednej inštancii. Pre pokračovanie cieľom vykonania ustanovení §§ 236 až 245, pokiaľ sa týka daňovníkov (poplatníkov) podľa § 237, ods. 1, suspendujú sa zákonné ustanovenia o zachovaní bankového a obchodného tajomstva.

§ 249.

Verejné úrady, ústavy, verejní notári a fyzické a právne osoby sú povinné pri vykonávaní tejto časti (§§ 236 až 249) spoluúčinkovať a dožiadania finančných úradov s najväčším urýchlením vybaviť.

 

ČASŤ DEVIATA.

Spoločné ustanovenia.

§ 250.

Rozsah niektorých pojmov použitých v nariadení.

(1) Tam, kde sa v právnych predpisoch, upravujúcich právne postavenie, poťažne právne pomery Židov, ktoré zostávajú naďalej v platnosti uvádza pojem „Žid“, treba ním odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia rozumeť „Žida“ podľa ustanovenia § 1.

(2) Tam, kde sa v tomto nariadení používa pojem „Nežid“ (nežidovský), treba pod ním – okrem prípadu § 9 – rozumieť aj židovského miešanca.

§ 251.

Osobitné ustanovenia o účinnosti tohto nariadenia ohľadom niektorých osôb.

(1) Osoby, o ktorých sa len dodatočne zistí, že sú Židmi, poťažne židovskými miešancami, alebo ktoré sa nimi stanú len po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, postihujú jeho účinky len odo dňa, kedy bolo právoplatne rozhodnuté, že sú Židmi, poťažne židovskými miešancami, poťažne odo dňa, čo sa nimi staly.

(2) Ak je na splnenie niektorej povinnosti podľa tohto nariadenia určená lehota, počíta sa v prípadoch uvedených v ods. 1 od dní, poťažne skutočnosti tam uvedených.

(3) Účinky ustanovení ohľadom nežidovských manželov Židov postihujú týchto v prípadoch uzavretia manželstva so Židom po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia – odo dňa uzavretia manželstva. Ustanovenie ods. 2 platí aj tu obdobne.

§ 252.

Vylúčenie sťažností na Najvyšší správny súd a domáhania sa nápravy pred štátnymi súdmi.

(1) Proti rozhodnutiam (opatreniam a pod.) vydaným podľa tohto nariadenia sa nepripúšťa sťažnosť na Najvyšší správny súd – okrem prípadov, uvedených v §§ 3, 5 a 167, ods. 3.

(2) V tých prípadoch, kde je vylúčená sťažnosť na Najvyšší správny súd, nemožno sa domáhať ani nápravy pred štátnymi súdmi podľa § 66 zákona č. 185/1939 Sl.z.

Výpovede služobných pomerov.

Ak dôjde k výpovedi súkromnoprávneho služobného (pracovného) pomeru vzhľadom na ustanovenia tohto nariadenia – okrem prípadov podľa časti 1, hlavy X, dielu 2 (§§ 43 až 48) – platia o nej a o odbytnom ustanovenia vládneho nariadenia č. 65/1939 Sl.z.

§ 254.

Dávky za úradné výkony.

(1) Dávka za úradné výkony (§ 1 zák. č. 340/1940 Sl.z.) sa vyberá v prípadoch oslobodení podľa § 255 v týchto sadzbách:

  1. a) za udelenie oslobodenia z ustanovenia § 1 v sume od Ks 000.- do Ks 500.000.-,
  2. b) za udelenie oslobodenia z ustanovenia 2 v sume od Ks 500.- do Ks 100.000.-,
  3. c) za udelenie oslobodenia z jednotlivých alebo viacerých ustanovení nariadenia v sume od Ks 10.- do Ks 300.000.-,
  4. d) za potvrdenie vydané podľa 3 vyberá sa dávka 10.- Ks (vl. nar. č. 260/1940 Sl.z. diel A, pol 2).

(2) Inak       platia     ustanovenia       zákona     č. 340/1940 Sl.z. a vládneho nariadenia č. 360/1940 Sl.z.

 

ČASŤ DESIATA.

Oslobodenie a výnimky.

§ 255.

(1) Prezident republiky môže udeliť oslobodenia z ustanovení tohto nariadenia.

(2) Oslobodenia môžu byť úplné alebo čiastočné a možno ich viazať podmienkami. (3) Oslobodenia možno kedykoľvek odvolať.

§ 256.

Výnimky udelené podľa vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl.z. alebo podľa iných právnych predpisov upravujúcich právne postavenie alebo právne pomery Židov platia ako oslobodenia z obdobných ustanovení podľa tohto nariadenia. Ustanovenie § 255, ods. 3 platí obdobne aj o týchto výnimkách.

ČASŤ JEDENÁSTA.

Prechodné ustanovenia.

§ 257.

Prepustenie pomocníc domácností zo židovských domácností.

S pomocnicami v domácnostiach, ktoré nemožno zamestnávať vzhľadom na ustanovenie § 41, treba služobný pomer zrušiť najneskôr do 31. októbra 1941.

§ 258.

Lehota na podanie žiadostí o povolenie zamestnávať Židov.

(1) Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva Žida v deň, kedy toto nariadenie nadobudne účinnosť, je povinný do 1. októbra 1941 podať žiadosť o pracovné povolenie podľa § 43, pričom sa neberie zreteľ na žiadosti podané do nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(2) Do vybavenia žiadosti podľa ods. 1 podanej po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia môže Žid zostať v doterajšom zamestnaní.

(3) Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na prípady, v ktorých žiadosti o pracovné povolenie už bolo pred účinnosťou tohto nariadenia vyhovené, alebo v ktorých bola žiadosť Ústredným hospodárskym úradom zamietnutá, bez ohľadu na to, či výpovedná lehota už uplynula alebo nie.

§ 259.

Lehota k odovzdaniu preukazov, odňatých oprávnení a prepadnutie rádioprijímačov a zbraní.

(1) Zbrojné listy, rybolovné lístky, vodičské listy, pasy, preukazy na spôsob cestovných pasov a dočasné cestovné pasy, vydané Židom pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, strácajú platnosť a ich majitelia Židia, poťažne nežidovskí manželia židov, majú ich odovzdať na okresnom (štátnom policajnom) úrade, príslušnom podľa bydliska – osoby, ktoré nemajú bydliska, – na okresnom (štátnom policajnom) úrade, príslušnom podľa miesta pobytu, a to do 8 dní po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, poťažne – nakoľko ide o cestovné – i dočasné – pasy (preukazy), po najbližšom návrate z cudziny.

(2) Koncesie na držbu rádioprijímača, poťažne rádiovysielača, majú Židia (nežidovskí členovia židovskej domácnosti) odovzdať do 8 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia na poštovom úrade, ktorý ich vydal. Rádioprijímače a rádiovysielače, ktoré mali Židia (nežidovskí členovia židovskej domácnosti), prepadajú v prospech štátu. To platí aj o rádioprijímačoch, zabavených doteraz administratívne. Zabavenie vykonajú okresné (štátne policajné) úrady.

(3) Taktiež v prospech štátu prepadajú akékoľvek zbrane, ktorých majiteľmi sú Židia. To platí aj o zbraniach zabavených doteraz administratívne. Zabavenie vykonajú okresné (štátne policajné) úrady.

(4) Nesplnenie povinností, uvedených v ods. 1 až 3, trescú ako priestupok okresné (štátne policajné) úrady peňažným trestom od 100.- Ks do 10.000.- Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od jedného dňa do 15 dní.

§ 260.

Osobitná lehota na zriadenie viazaných účtov, úschov a vkladných knižiek.

Osoby, ktoré sú Židmi podľa § 1, avšak nimi doteraz neboly, sú povinné zriadiť viazané účty (§§ 64 a nasl.) a úschovy (§§ 68 a nasl.) do 8 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. V tej istej lehote sú povinné uložiť svoje peňažné hotovosti na vkladné knižky (§§ 62 a nasl.).

Osobitné ustanovenie o štátnych zamestnancoch.

(1) Židia, vylúčení podľa § 15 zo štátnych alebo iných verejných služieb, musia byť prepustení do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(2) Ak ide o vylúčenie židovských miešancov, uvedených v § 2, písm. a) poťažne – nakoľko ide o dôstojníkov a poddôstojníkov (§ 15, ods. 2) aj v § 2 písm. b), a nežidovských manželov Židov, má sa prepustenie stať do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(3) Vláda môže v záujme služby predĺžiť lehoty, uvedené v ods. 1 a 2.

§ 262.

(1) Ak bol niekto prepustený zo štátnych alebo iných verejných služieb preto, že sa vzťahovaly na neho ustanovenia § 1 vládneho nariadenia  č. 63/1939 Sl.z. a  vládneho nariadenia č. 74/1939 Sl.z., poťažne vládneho nariadenia č. 143/1941 Sl.z., avšak podľa tohto nariadenia nie je Židom ani židovským miešancom uvedeným v § 2 písm. a), poťažne, nakoľko ide o dôstojníkov a poddôstojníkov (§ 15, ods. 2), aj v § 2, písm. b), má byť v predpoklade, že vráti prípadne vyplatené odstupné znovu prijatý do služieb s právami, ktoré mal pri prepustení, pričom čas od prepustenia až do opätovného nastúpenia do služby sa nepočíta pre zvýšenie služného a pre nárok na výslužné ani pre jeho výmeru. Ak by však prichádzalo do úvahy preloženie do výslužby, vymerajú sa mu odpočivné platy tak, ako by bol daný do výslužby dňom prepustenia.

(2) Požívateľom štátnych odpočivných prípadne zaopatrovacích platov, na ktorých sa vzťahovaly ustanovenia § 1 vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl.z. a nariadenia č. 143/1941 Sl.z. (§ 11 a 12 naposledy uvedeného nariadenia), avšak podľa tohto nariadenia nie sú Židmi ani židovskými miešancami, uvedenými v § 2, písm. a), poťažne, nakoľko ide o dôstojníkov a poddôstojníkov (§ 15, ods. 2), aj v § 2, písm. b) majú od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia nárok na odpočivné, poťažne zaopatrovacie požitky, a to na také, na aké mali v deň nadobudnutia účinnosti nariadenia č.143/1941 Sl.z.

§ 263.

Prepadnutie predmetov uvedených v § 74.

Predmety uvedené v § 78, ods. 1 a 2 prepadajú v prospech štátu. Židia sú povinní ich odovzdať na okresnom (štátnom policajnom) úrade do 8 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

§ 264.

Osobitné ustanovenie pre súpis majetku.

Výkaz majetku podľa § 112, ods. 1 nie sú povinní podať Židia, ktorí splnili vykazovaciu povinnosť podľa § 3, ods. 1 nariadenia č. 203/1940 Sl.z.

§ 265.

Osobitné lehoty pre výkup nehnuteľností.

Ohľadom nehnuteľností, ktoré bolo možno vykúpiť už podľa zákona č. 213/1940 Sl.z. v znení nariadenia č. 52/1940 Sl.z.:

a) je v prípade 116 rozhodný deň 11. septembra 1940,

b) právo výkupu podľa 119, ods. 1, veta prvá treba uplatniť do 10. septembra 1941 vpočítane.

§ 266.

Vylúčenie nároku na vrátenie zisku podľa § 144.

Nárok podľa § 144 nemôžu uplatniť tie osoby, ktoré ho mohly uplatniť už podľa nariadenia č. 313/1940 Sl.z.

§ 267.

Priechodné ustanovenia k výkonu pozemkovej reformy.

(1) Ustanovenia zákona č. 46/1940 Sl.z., právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich a právnych predpisov na jeho základe vydaných, nakoľko odporujú tomuto nariadeniu, neplatia pre prípady, upravené v tomto nariadení.

(2) I po prechode nehnuteľnosti do vlastníctva štátu zostáva odborná správa Ministerstva hospodárstva podľa § 166, poslednej vety, kým nehnuteľnosť nevezme do držby štát, poťažne osoba, ktorú označí Štátny pozemkový úrad.

(3) Tam, kde podľa § 1 vládneho nariadenia č. 326/1940 Sl.z.sa počítajú lehoty od poznámky zamýšľaného prevzatia, treba tieto lehoty počítať pri nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahujú §§ 150 až 166, odo dňa určeného vyhláškou podľa § 150.

 

ČASŤ DVANÁSTA.

Záverečné ustanovenia.

§ 268.

(1) Zrušujú sa všetky právne predpisy, nakoľko upravujú pomery a veci, upravené týmto nariadením; zrušujú sa najmä: vládne nariadenie č. 63/1939 Sl.z., okrem § 8, vládne nariadenie č. 137/1939 Sl.z. v znení nariadení s mocou zákona č. 327/1939 Sl.z. a č.197/1940 Sl.z., vládne nariadenie č. 145/1939 Sl.z., vládne nariadenie č. 184/1939 Sl.z., vládne nariadenie č. 230/1939 Sl.z., okrem § 4, taktiež § 23 zákona č. 46/1940 Sl.z. v znení nariadenia č. 56/1941 Sl.z., nariadenie s mocou zákona č. 130/1940 Sl.z., nakoľko sa týka Židov, nariadenie č. 203/1940 Sl.z., zákon č. 213/1940 Sl.z. v znení nariadenia č. 52/1940 Sl.z., nariadenie č. 215/1940 Sl.z., nariadenie č. 216/1940 Sl.z., nariadenie č. 234/1940 Sl.z., nariadenie č. 255/1940 Sl.z., nariadenie č. 256/1940 Sl.z. v znení nariadenia č. 305/1940 Sl.z., okrem § 7, ods. 3, nariadenie č. 257/1940 Sl.z. v znení nariadenia č. 44/1941 Sl.z., nariadenie č. 291/1940 Sl.z., nariadenie č. 303/1940 Sl.z. v znení nariadení č. 53/1941 Sl.z. a č. 129/1941 Sl.z., nariadenie č. 313/1940 Sl.z., nariadenie č. 314/1940 Sl.z.,    nariadenie č. 315/1940 Sl.z., nariadenie č. 23/1941  Sl.z.,  nariadenie    č. 57/1941 Sl.z., nariadenie    č. 84/1941    Sl.z.,    nariadenie    č. 93/1941 Sl.z., nariadenie č. 143/1941Sl.z.,    nariadenie č. 153/1941 Sl.z., nariadenie č. 186/1941 Sl.z. a nariadenie č. 194/1941 Sl.z.

(2) Pre osoby, ktoré boly Židmi podľa § 1, ods. 1 vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl.z., avšak nimi nie sú podľa tohto nariadenia, prestanú príslušné obmedzenia doterajších právnych predpisov, upravujúcich právne postavenie a právne pomery Židov – nakoľko sa nezakladajú na rozhodnutí úradu, súdu alebo orgánu verejnoprávnej korporácie – platiť dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Pre takéto osoby, ak zostanú židovskými miešancami (§ 2), zostanú platiť tie obmedzenia, ktoré postihnú židovských miešancov podľa tohto nariadenia.

§ 269.

(1) Pokračovania,  ktoré boly  započaté podľa doterajších právnych predpisov, upravujúcich právne postavenie a právne pomery Židov, ak sú Židmi, poťažne židovskými miešancami, treba dokončiť podľa ustanovení tohto nariadenia.

(2) Pokračovania podľa zákona č. 113/1940 Sl.z., v ktorých do dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia už boly vydané rozhodnutia o arizácii alebo povolenia podľa § 2 uvedeného zákona o prevode hospodárskeho podniku, dokončí Ústredný hospodársky úrad podľa predpisov tohto nariadenia; súdy však podľa ustanovení zákona č. 113/1940 Sl.z.

(3) Ustanovenia § 179, ods. 2 až 4 platia aj pre povolenia o prevodoch hospodárskych podnikov a pre rozhodnutia o arizácii, ktoré boly vydané podľa §§ 2 a 4, ods. 2 zákona č.113/1940 Sl.z.

(4) Úkony prevedené vo veciach zákona č. 113/1940 Sl.z., v ktorých však do dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia nebolo vydané ešte rozhodnutie o arizácii, alebo v ktorých nebolo ešte vydané povolenie podľa § 2 zákona č. 113/1940 Sl.z. ohľadom prevodu hospodárskeho podniku, nie sú záväzné pre Ústredný hospodársky úrad.

§ 270.

(1) Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.

 

Dr. Tuka v.r.

Sivák v.r.

Mach v.r.

Dr. Pružinský v.r.

Dr. Fritz v.r.

Dr. Medrický v.r.

Stano v.r.

Čatloš v.r.

 

Čl.1 Platí od 24.6.1942

Čl.2 Platí od 5.3.1943

Čl.3 Platí od 5.3.1943

Čl.4 Platí od 5.3.1943

 

Získajte plný prístup ku všetkým článkom, komentárom, videám a privátnemu obsahu tejto stránky.
Získať prístup

Veľké manévre

Pre ľudí je dôležitejšie mať negatívny výsledok testu, nie si test správne urobiť.

27. novembra 2021
Fakty a argumenty

Veto, ktoré neexistuje

Vláda – povedané slovami prezidentky Z. Čaputovej – tliacha.

26. novembra 2021
Fakty a argumenty

O paródii na lockdown

a tliachaní členov vlády

25. novembra 2021
Fakty a argumenty

O paródii na lockdown

a tliachaní členov vlády

Fakty a argumenty

Staňte sa fanúšikom a zdieľajte


Facebook Juraja Hrabka Twitter Juraja Hrabka Linkedin Juraja Hrabka Google+ Juraja Hrabka Napíšte mi