HORE

Pamätaj

Uverejnené dňa 9.9.2017

198/1941 Sl.z. Nariadenie

zo dňa 9. septembra 1941

o právnom postavení Židov.

 

Vláda Slovenskej republiky podľa § 1 zákona č. 210/1940 Sl.z. nariaďuje:

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA.

Vymedzenie pojmu.

§ 1.

 

(1) Za Žida podľa tohto nariadenia sa bez ohľadu na pohlavie pokladá:

  1. a) kto pochádza najmenej od troch podľa rasy židovských starých rodičov;
  2. b) židovský miešanec, ktorý pochádza od dvoch podľa rasy židovských starých rodičov [§ 2, písm. a)], ak
  3. dňa 20. apríla 1939 bol alebo po tomto dni sa stal príslušníkom izraelitského

(židovského) vyznania,

  1. po 20. apríli 1939 vstúpil do manželstva so Židom [písm. a)],
  2. pochádza z manželstva so Židom [písm. a)], uzavretého po 20. apríli 1939,
  3. pochádza z nemanželského styku so Židom [písm. a)] a narodil sa ako nemanželské dieťa po 20. februári 1940.

(2) Za židovského starého rodiča podľa rasy v smysle ustanovení tohto nariadenia má sa pokladať ten, kto patril k izraelitskému (židovskému) vyznaniu.

§ 2.

Za židovského miešanca podľa tohto nariadenia sa pokladá:

  1. a) kto pochádza od dvoch podľa rasy židovských starých rodičov (§ 1, 2), ak sa podľa § 1, písm. b) nepokladá za Žida,
  2. b) kto pochádza od jedného podľa rasy židovského starého rodiča (§ 1, ods. 2).

 

§ 3.

(1) Pokračujúce, poťažne na pokračovanie príslušné úrady, súdy a orgány verejnoprávnych korporácií a ustanovizní majú v prípadoch, v ktorých je to pre ich rozhodnutie (opatrenie a pod.) nevyhnutne potrebné, žiadať od strany potvrdenie o tom, že nie je Žid, poťažne židovský miešanec.

(2) Úrady, súdy a orgány (ods. 1), nemajú žiadať potvrdenie podľa ods. 1 v prípade, ak je im z predložených dokladov alebo ináč známe, že strana nie je Žid, poťažne židovský miešanec.

(3) Potvrdenia podľa ods. 1 vydávajú obecné (obvodné) notárske úrady – v Bratislave

Štátny matričný úrad – príslušné podľa bydliska.

(4) Pre osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky bydlisko,  vydáva potvrdenie (ods. 1) Štátny matričný úrad v Bratislave.

(5) V pochybných prípadoch, či  je niekto Žid, židovský miešanec, alebo nie, rozhoduje Ministerstvo vnútra. O rozhodnutie môže žiadať tak strana, ako aj úrad, súd alebo orgán verejnoprávnej korporácie, poťažne ustanovizne.

(6) Matričné výťahy potrebné pre vydanie potvrdenia podľa ods. 1, výslovne na ten cieľ  vydané a ako také označené, nepodliehajú kolkom  ani poplatkom. Výšku odmeny, ktorú sú oprávnení vyberať cirkevní matrikári za tieto výťahy, určí minister vnútra vyhláškou.

§ 4.

Za židovské sdruženie podľa tohto nariadenia treba považovať:

  1. a) verejnú obchodnú spoločnosť, ak aspoň polovica spoločníkov sú Židia (židovské sdruženia) a súčasne ak aspoň polovica účasti na zisku spoločnosti patrí Židom (židovským sdruženiam),
  2. b) komanditnú spoločnosť, ak aspoň polovica komanditistov a aspoň polovica verejných spoločníkov sú Židia (židovské sdruženia), alebo ak aspoň polovica účasti na zisku spoločnosti patrí Židom (židovským sdruženiam),
  3. c) účastinnú spoločnosť alebo družstvo, ak viac ako jedna štvrtina členov správnej rady sú Židia, alebo ak aspoň polovica základnej istiny patrí Židom (židovským sdruženiam); pritom sa neberie zreteľ na členov správnej rady, ktorí sú cudzincami a majú stále bydlisko v cudzozemsku,
  4. d) spoločnosť s obmedzeným ručením, ak aspoň jedna štvrtina jednateľov sú Židia, alebo ak aspoň polovica kmeňového kapitálu patrí Židom (židovským sdruženiam), e) ťažiarstvo, ak štvrtina členov správy sú Židia, alebo ak aspoň polovica kuksov patrí

Židom (židovským sdruženiam),

  1. f) právnu osobu (spolok, základina, fond a pod.) alebo iný súbor osôb alebo majetku, ktorých cieľom je napomáhať židovské záujmy, alebo ktorých aspoň polovica členov sú Židia (židovské sdruženia), ak len nejde o útvary zriadené na základe osobitných právnych

§ 5.

Židovskú alebo nežidovskú povahu sdruženia (§ 4) určuje v pochybných prípadoch

Ústredný hospodársky úrad.

 

ČASŤ PRVÁ.

Osobné postavenie.

HLAVA I.

Evidencia.

§ 6.

 

(1) Obecné (obvodné) notárske úrady – v Bratislave Policajné riaditeľstvo – vedú evidenciu Židov, ktorí majú bydlisko v obvode ich pôsobnosti.

(2) Policajné riaditeľstvo v Bratislave vedie evidenciu aj tých Židov, ktorí sa zdržujú na území Slovenskej republiky, avšak na tomto území nemajú bydlisko.

(3) Na základe evidencií podľa ods. 1 a 2 vedie Ministerstvo vnútra ústrednú evidenciu. (4) Židia sú povinní hlásiť dáta a ich zmeny, potrebné pre evidencie podľa ods. 1 a 2.

(5) Podrobnosti o vedení evidencií a ohlasovacej povinnosti (ods. 4) určí Ministerstvo vnútra.

§ 7.

 

Kto vedome nesplní ohlasovaciu povinnosť podľa § 6, potresce sa za priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od Ks 100.- do Ks 10.000.-, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.

HLAVA II.

Označenie.

§ 8.

 

(1) Židia sú povinní nosiť židovské označenie. Podrobnosti o tvare označenia a o spôsobe jeho nosenia, ako aj všeobecné výnimky po dohode s rezortne príslušným ministrom určí minister vnútra vyhláškou v Úradných novinách.

(2) Iné označenia v súvislosti s menom (priezviskom) alebo firmou Žida (židovského sdruženia) môže určiť rezortne príslušný minister.

(3) Kto nenosí, poťažne nepoužíva označenia podľa ods. 1 alebo 2 potresce sa za priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od Ks 100 do Ks

10.000, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.

 

HLAVA III.

Obmedzenia ohľadom manželstva a mimomanželského pohlavného styku.

§ 9.

(1) Zakazuje sa uzavrieť manželstvo medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom)

a medzi Židom (Židovkou) a židovskou miešankou (miešancom) [§ 2].

(2) Kto vedome uzavrie manželstvo proti zákazu v ods. 1, potresce sa pre prečin väzením do 3 rokov a stratou úradu a práva volebného.

§ 10.

Vedomý   mimomanželský     pohlavný    styk    medzi    Židom (Židovkou) a Nežidovkou

(Nežidom) sa tresce ako prečin väzením do 5 rokov.

§ 11.

Trestné pokračovanie pre trestné činy podľa §§ 9 a 10 patrí do pôsobnosti krajských súdov.

 

HLAVA IV.

Vylúčenie z volebného práva a z verejnoprávnych funkcií.

§ 12.

(1) Židia nemajú volebné právo a nie sú voliteľní do Snemu Slovenskej republiky ani do orgánov verejnoprávnych korporácií.

(2) Žid nemôže byť ustanovený za funkcionára štátu a verejnoprávnych korporácií a ustanovizní vôbec.

(3) Ustanovenia ods. 1 a 2 platia aj o židovských miešancoch (§ 2) a o nežidovských manželoch Židov, avšak len nakoľko ide o pasívne volebné právo.

§ 13.

 

(1) Žid nemôže byť členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, registrovaných strán národných skupín, ani členom Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže, Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend.

(2) Funkcionárom  strán poťažne  dôstojníkom alebo poddôstojníkom organizácií uvedených v ods. 1 nemôže byť ani židovský miešanec (§ 2) ani nežidovský manžel Žida.

§ 14.

 

(1) Žid nesmie byť ustanovený za znalca, odhadcu, tlmočníka, sudcu laika, konkurzného správcu, vnúteného správcu v súdnom alebo inom pokračovaní, za poručníka, opatrovníka, vyjmúc ustanovenie za poručníka a opatrovníka pre poručenca alebo opatrovanca-Žida.

(2) Ustanovenia ods. 1 platia aj pre židovských miešancov, uvedených v § 2, písm. a).

 

HLAVA V.

Nespôsobilosť k verejným službám.

§ 15.

 

(1) Žid nesmie byť zamestnaný v službách štátu, taktiež v službách verejnoprávnych korporácií a verejných ustanovizní vôbec, počítajúc do toho aj nositeľov verejnoprávneho poistenia, a to ani ich alebo nimi spravovaných alebo dotovaných ústavov, podnikov, fondov a zariadení, vyjmúc židovských kultúrnych, kultových a sociálne-zdravotných ustanovizní ako aj Ústredne Židov.

(2) Ustanovenia ods. 1 platia aj o židovských miešancoch, uvedených v § 2, písm. a). Dôstojníkom a poddôstojníkom brannej moci alebo žandárstva nemôže byť ani židovský miešanec uvedený v § 2, písm. b).

(3) Ustanovenie ods. 1 platí aj o nežidovských manželoch Židov.

HLAVA VI.

Nespôsobilosť vykonávať niektoré slobodné povolania.

Diel prvý.

Nespôsobilosť k verejnému notárstvu, advokácií a civilnému inžinierstvu.

§ 16.

(1) Žid nemôže byť:

  1. a) verejným notárom (verejnonotárskym osnovníkom), b) advokátom (advokátskym osnovníkom),
  2. c) civilným inžinierom.

(2) Ustanovenie ods. 1 písm. a) a b) platí aj o židovských miešancoch, uvedených v § 2, písm. a).

(3) Ustanovenie ods. 1, písm. a) platí aj o nežidovských manželoch Židov.

§ 17.

(1) Prečinu sa dopúšťa a potresce sa príslušným okresným súdom väzením do 3 mesiacov a peňažným trestom od 1000.- do 5000.- Ks:

  1. a) kto, súc podľa 16 vylúčený z výkonu svojho povolania, v ňom pokračuje,
  2. b) kto v tomto povolaní zamestnáva alebo umožňuje zamestnať osobu z tohto povolania vylúčenú,
  3. c) kto akýmkoľvek spôsobom priamo alebo nepriamo umožňuje osobe, vylúčenej podľa 16 z povolania, pokračovať v povolaní, z ktorého je vylúčená.

(2) Člen verejnonotárskej alebo advokátskej komory, ako aj člen príslušnej záujmovej organizácie inžinierskej, ktorý sa previnil proti ustanoveniam ods. 1, písm. b) a c), stráca právo vykonávať svoje povolanie a vymaže sa zo soznamu príslušnej komory (organizácie).

(3) Podmienečný odklad výkonu trestu je vylúčený.

 

Diel druhý.

Nespôsobilosť k výkonu lekárskej a zverolekárskej praxe.

§ 18.

(1) Židia nemôžu vykonávať lekársku a zverolekársku prax.

(2) Ustanovenie ods. 1, nakoľko ide o lekársku prax, sa vzťahuje aj na židovských miešancov, uvedených v § 2, písm. a).

§ 19.

 

(1) Priestupku sa dopúšťa a tresce sa okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od 500.- Ks do 50.000 Ks, ktorý v prípade nevymožiteľnosti sa má premeniť na zatvorenie od 5 dní do 30 dní:

  1. a) kto súc podľa § 18 vylúčený z výkonu lekárskej, poťažne zverolekárskej praxe, ju vykonáva,
  2. b) kto vo výkone lekárskej, poťažne zverolekárskej praxe zamestnáva alebo umožňuje zamestnávať osobu z jej výkonu vylúčenú,
  3. c) kto akýmkoľvek spôsobom priamo alebo nepriamo umožňuje pokračovať vo výkone lekárskej praxe osobe z nej vylúč

(2) Podmienečný odklad výkonu trestu je vylúčený.

Diel tretí.

Nespôsobilosť k výkonu na lekárnickú prax a k právam na lekárne.

§ 20.

(1) Žid nemôže vykonávať lekárnickú prax.

(2) Žid nesmie byť majiteľom (spolumajiteľom) alebo koncesionárom

(spolukoncesionárom) verejnej lekárne s právom reálnym, radikovaným alebo osobným. (3) Ustanovenia ods. 1 platia aj o židovských miešancoch, uvedených v § 2, písm. a).

§ 21.

(1) Priestupku sa dopúšťa a tresce sa okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od 1000 do 100.000 Ks, ktorý v prípade nevymožiteľnosti má sa premeniť na zatvorenie od 10 dní do 60 dní:

  1. a) kto, súc podľa 20 vylúčený z výkonu svojho povolania, v ňom

pokračuje,

  1. b) kto v tomto povolaní zamestnáva alebo umožňuje zamestnávať osobu z neho vylúčenú,
  2. c) kto akýmkoľvek spôsobom priamo alebo nepriamo umožňuje osobe vylúčenej podľa 20, pokračovať v povolaní, z ktorého je vylúčená.

(2) Podmienečný odklad výkonu trestu je vylúčený.

 

HLAVA VII.

Pracovná povinnosť a obmedzenie slobody osobnej, domovej a listového tajomstva.

Diel prvý.

Pracovná povinnosť.

§ 22.

(1) Židia vo veku od 16 do 60 rokov, ak nekonajú práce podľa § 38 branného zákona, sú povinní konať práce, ktoré im prikáže Ministerstvo vnútra.

(2) Pre osoby uvedené v ods. 1 pracovnú príležitosť obstaráva, poťažne prácu organizuje a pracovné podmienky určuje Ministerstvo vnútra.

(3) Ustanovenia ods. 1 neplatia pre Židov, ktorí majú povolenie podľa § 43, ods. 1, poťažne ktorí podľa § 258, ods. 2 môžu zostať v doterajšom zamestnaní, ako aj pre Židov, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia § 256, pokiaľ príslušné povolenie alebo výnimka platí.

§ 23.

Prácami, vykonávanými podľa § 22, sa nezakladá pracovný (služobný) pomer a osoby ich vykonávajúce nepodliehajú verejnoprávnemu poisteniu.

§ 24.

Kto neposlúchne príkaz (§ 22) nastúpiť do práce, taktiež ten, kto prikázanú prácu nekoná, alebo ju vykonáva nedbale, alebo ju bez súhlasu Ministerstva vnútra zanechá, potresce sa pre priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od 100.- do

10.000.- Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.

Diel druhý.

Osobné a domové prehliadky.

§ 25.

Štátne bezpečnostné orgány môžu kedykoľvek previesť u Židov osobnú prehliadku, a to aj bez písomného príkazu úradu alebo súdu.

§ 26.

(1) Štátne bezpečnostné orgány môžu kedykoľvek previesť u Židov a u židovských sdružení domovú prehliadku, a to aj bez písomného rozkazu úradu alebo súdu. Inak platia ustanovenia dielu II. zákona č. 293/1920 Sb.z. a n.

(2) Ustanovenie ods. 1 sa vzťahuje aj na podniky (závody) a iné miestnosti Židov a židovských sdružení.

Diel tretí.

Obmedzenie listového tajomstva.

§ 27.

(1) Žid (židovské sdruženie) ako odosielateľ akejkoľvek poštovej zásielky (listy, balíky a pod.) vo vnútrozemskom styku je povinný uviesť na nej svoju presnú adresu a ľahko zbadateľné označenie (židovskú hviezdu).

(2) Kto poruší ustanovenie ods. 1, sa potresce okresným

(štátnym policajným) úradom pre priestupok peňažným trestom od Ks

100.- do Ks 10.000.-, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.

 

Diel štvrtý.

Obmedzenie ohľadom bydliska.

§ 28.

 

(1) Ústredný hospodársky úrad môže po dohode s Ministerstvom vnútra Židom uložiť povinnosť vysťahovať sa z určitej obce (mesta), pritom môže uložiť súčasne povinnosť nasťahovať sa do určitej obce (mesta).

(2) Ústredný hospodársky úrad môže po dohode s Ministerstvom vnútra určiť obvody okresných úradov, prípadne jednotlivé obce (mestá), do ktorých sa Židia nesmú prisťahovať.

(3) Ústredný hospodársky úrad môže uložiť Židom povinnosť vysťahovať sa z určitej časti obce (mesta) a pritom môže súčasne uložiť povinnosť nasťahovať sa do určitej jej časti, a to všeobecne alebo v jednotlivých prípadoch.

§ 29.

(1) Ministerstvo vnútra a jemu podriadené úrady verejnej správy vnútornej môžu pre Židov obmedziť alebo im zakázať pobyt v určitých obciach (mestách) alebo v určitých ich častiach (námestiach, uliciach, parkoch, kúpalištiach a pod.), ako aj obmedziť alebo zakázať návštevu určitých podnikov (kúpeľov, hostincov, kaviarní, výstav a pod.).

(2) Prestúpenie obmedzení alebo zákazov, vydaných podľa ods. 1, potrescú okresné (štátne policajné) úrady peňažným trestom od 100 do 10.000 Ks, ktorý v prípade nevymožiteľnosti sa má premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.

 

HLAVA VIII.

Obmedzenie spolkového a shromažďovacieho práva, ako aj tlačovej slobody.

Diel prvý.

Spolkové právo a Ústredňa Židov.

§ 30.

(1) Zakazuje sa zriaďovať židovské spolky alebo židovské organizácie [§ 4, písm. f)]

okrem židovských náboženských obcí.

(2) Kto poruší ustanovenie ods. 1, potresce sa okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od 500 Ks do 50.000 Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 5 dní do 30 dní.

§ 31.

(1) Jedinou organizáciou Židov, žijúcich na území Slovenskej republiky, výlučne povolanou zastupovať ich kolektívne záujmy, je Ústredňa Židov so sídlom v Bratislave.

(2) Ústredňa Židov je verejnoprávnou záujmovou korporáciou; jej povinnými členmi sú všetky osoby, ktoré sa podľa § 1 pokladajú za Židov.

(3) Ústredňa  Židov podlieha  len dozoru  Ústredného hospodárskeho úradu; jeho príkazy a úpravy sú pre ňu záväzné.

§ 32.

Podrobnosti, najmä o vnútornej organizácii, o orgánoch Ústredne Židov a o právach a povinnostiach jej členov, taktiež o dozore (§ 31, ods. 3), určuje Ústredný hospodársky úrad.

Diel druhý.

Shromažďovacie právo.

§ 33.

Židia nesmú usporiadať verejné shromaždenia alebo sprievody a nesmú sa zúčastniť na iných verejných shromaždeniach.

Diel tretí.

Obmedzenie tlačovej slobody a vydávania literárnych a iných umeleckých produktov.

§ 34.

(1) Žid  nesmie byť  vydavateľom, redaktorom (zodpovedným redaktorom), ani prispievateľom nijakého časopisu okrem prípadného časopisu vydávaného Ústredňou Židov.

(2) Židia (židovské sdruženia) nesmú mať nijaký ani periodický ani neperiodický časopis.

Časopis slúžiaci ich záujmom, nesmie vydávať ani nik iný.

(3) Ustanovenia ods. 1 a 2 platia aj o židovských miešancoch, uvedených v § 2, písm. a).

(4) Kto poruší ustanovenie ods. 1 až 3, potresce sa okresným (štátnym policajným) úradom pre priestupok peňažným trestom od 100 Ks do 10.000 Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.

§ 35.

(1) Na území Slovenskej republiky nemožno vydať tlačou ani inak rozmnožiť, poťažne dať do obehu (predvádzať) duchovný (vedecký, literárny, hudobný, výtvarný a pod.) produkt Žida, a to ani pod cudzím (krycím) menom. Týmto sa nevylučuje použitie uvedených produktov na vedecké ciele.

(2) Zákaz podľa ods. 1 platí aj o duchovných produktoch židovských miešancov, uvedených v § 2, písm. a).

(3) Kto vedome poruší ustanovenie ods. 1 a 2, potresce sa okresným (štátnym policajným) úradom pre priestupok peňažným trestom od 500 Ks do 50.000 Ks, ktorý v prípade nevymožiteľnosti sa má premeniť na zatvorenie od 5 dní do 30 dní.

 

HLAVA IX.

Obmedzenia vo veciach kultu a vzdelania.

Diel prvý.

Kultové budovy.

§ 36.

(1) Príslušníci izraelitského (židovského) vyznania a židovské náboženské obce môžu svoje kultové úkony vykonávať len v budovách, z vonkajšieho vzhľadu ktorých nie je zjavné, že ide o budovy, určené pre náboženské úkony.

(2) Židovské synagogy a modlitebne musia byť upravené podľa ods. 1 do 1. júla 1942; inak prejdú uvedeným dňom na základe rozhodnutia okresného (mestského notárskeho) úradu do vlastníctva štátu. Podrobnosti o úprave vydá minister vnútra.

 

Diel druhý.

Zákaz rituálnych porážok.

§ 37.

(1) Židovské  rituálne porážky  akéhokoľvek  dobytka a zvieractva, ako aj výsek, predaj a akékoľvek danie do konzumu alebo použitie mäsa a mäsitých výrobkov pochádzajúcich z rituálnych porážok, sa zakazuje.

(2) Nezachovanie ustanovení ods. 1 trescú okresné (štátne policajné) úrady ako priestupok peňažným trestom od Ks 100.- do Ks 10.000.-, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní. V prípade opakovania tresce sa priestupok zatvorením od 2 do 30 dní.

 

Diel tretí.

Obmedzenia ohľadom vzdelania.

§ 38.

(1) Židia sa vylučujú z akéhokoľvek štúdia na všetkých školách a učebných ústavoch okrem škôl ľudových a okrem kurzov osobitne pre nich zriadených.

(2) Židia, či už ako jednotlivci, náboženské obce alebo korporácie a ustanovizne, nemôžu si zriadiť nijakú školu alebo učebný ústav – okrem škôl ľudových – a vzdelanie, ktoré podávajú tieto školy alebo učebné ústavy, nemôžu nadobúdať ani súkromným vyučovaním.

(3) Vysvedčenia Židov zo škôl a učebných ústavov, vydané v cudzine, nemožno nostrifikovať.

§ 39.

(1) Židia v školopovinnom veku  – okrem tých, ktorí sú príslušníkmi štátom uznaných kresťanských cirkví – môžu svoju školskú povinnosť plniť iba v osobitných ľudových školách alebo triedach, ktoré k tomuto cieľu určí Ministerstvo školstva a národnej osvety.

(2) Osobný a vecný náklad ľudových škôl (tried) uvedených v ods. 1 sú povinné hradiť príslušné židovské náboženské obce. Podrobnosti určí Ministerstvo školstva a národnej osvety.

§ 40.

Cieľom preškolenia Židov možno pre nich zriadiť osobitné kurzy, ktorých náklady hradí Ústredňa Židov.

 

HLAVA X.

Obmedzenia ohľadom zamestnávania.

 

Diel prvý.

Pomocnice v židovských domácnostiach.

§ 41.

(1) V židovských domácnostiach nemožno zamestnávať pomocnice v domácnosti – Nežidovky.

(2) Za židovskú sa považuje domácnosť, v ktorej väčšina členov sú Židia.

(3) Za pomocnice v domácnosti sa považujú aj posluhovačky, vychovávateľky a pod., a to aj vtedy, ak nebývajú v domácnosti alebo v byte zamestnávateľa.

§ 42.

Porušenie ustanovení § 41 trescú okresné (štátne policajné) úrady ako priestupok peňažným trestom od Ks 500.- do Ks 50.000.-, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 5 dní do 30 dní.

 

Diel druhý.

Zamestnávanie.

§ 43.

(1) Zamestnávať Žida v hocakom služobnom, pracovnom alebo učebnom pomere možno len po udelení povolenia (ods. 3).

(2) Ustanovenie ods. 1 vzťahuje sa aj na zamestnávanie – úplatné aj bezplatné – židovských rodinných príslušníkov, zamestnávaných Židmi; povolenie podľa ods. 1 netreba v prípadoch, kde zamestnávateľom je štát, jeho podniky, ústavy, fondy atď. alebo na prípady, kde štátne úrady (orgány) prikážu Žida do práce podľa nariadenia s mocou zákona č. 129/1940 Sl.z.

(3) Povolenie podľa ods. 1 udeľuje (predlžuje) Ústredný hospodársky úrad. Udelené (predĺžené) povolenie môže tento úrad kedykoľvek odňať.

§ 44.

(1) Žiadosť o pracovné povolenie podľa § 43 je povinný podať zamestnávateľ, v prípade § 46, ods. 2 však zamestnanec.

(2) Žiadosť o predĺženie pracovného povolenia treba podať najneskôr 30. dňa pred uplynutím jeho platnosti; až do vybavenia tejto žiadosti môže Žid zostať v doterajšom zamestnaní.

§ 45.

Služobná, pracovná alebo učebná smluva uzavretá so Židom, pre ktorého bolo udelené (predĺžené) pracovné povolenie, je platná len,  nakoľko neodporuje  podmienkam udeleného (predĺženého) povolenia.

§ 46.

(1) Povolenie zamestnávať Žida udelí sa len určitej osobe (zamestnávateľovi), pre určité zamestnanie alebo určitý podnik (závod), pre určitého Žida (zamestnanca), na určitý čas, a možno ho viazať podmienkami tak pre zamestnávateľa ako aj pre zamestnanca.

(2) Židovskému zamestnancovi, ktorý podľa povahy svojej práce často mení pracovné miesto (nádenník, robotník, pomocnica v domácnosti a pod.), možno udeliť pracovné povolenie pre určitý druh zamestnania na určitý čas. Toto povolenie možno tiež viazať podmienkami ako pre zamestnávateľa, tak aj pre zamestnanca. Takéhoto zamestnanca počas trvania jeho pracovného pomeru možno zamestnávať bez ďalšieho povolenia.

§ 47.

(1) V prípade zamietnutia žiadosti o pracovné povolenie, ako aj v prípade jeho odňatia alebo zamietnutia žiadosti o jeho predĺženie a v prípade oneskoreného podania žiadosti (§ 258, ods. 1) je zamestnávateľ povinný služobný, pracovný alebo učebný pomer hneď zrušiť so šesť -, poťažne dvojtýždňovou výpovednou lehotou, podľa toho, či ide o zamestnancov vo vyšších službách alebo o zamestnancov iných. Ak má zamestnanec na základe služobnej smluvy okrem pevného služného (platu) nárok na odbytné alebo iné odmeny, pod týmto titulom zachováva sa mu nárok najviac na trojmesačné pevné služné (plat).

(2) Židovskí zamestnanci, prepustení zo služobného (pracovného alebo učebného) pomeru vzhľadom na ustanovenia §§ 43 až 46, nemajú nárok na zaopatrovacie (penzijné) prípadne iné požitky, ak by im prislúchaly okrem riadnych nárokov podľa zákona č. 26/1929 Sb.z. a n., podľa zákona č. 221/1924 Sb.z. a n. a právnych predpisov tieto zákony meniacich a doplňujúcich. Ak prepustený židovský zamestnanec prispieval na osobitnú zaopatrovaciu (penzijnú) alebo inú obdobnú základňu alebo fond u zamestnávateľa, vrátia sa mu ním zaplatené príspevky s 5% úrokmi. Túto výplatu možno vykonať aj v splátkach, najneskoršie však do 1 roku odo dňa prepustenia.

§ 48.

Porušenie ustanovení §§ 43 až 47 trescú ako priestupok okresné (štátne policajné) úrady peňažným trestom od Ks 1000.- do Ks 100.000.- alebo zatvorením od 10 dní do 60 dní. V prípade nevymožiteľnosti má sa peňažný trest premeniť na zatvorenie od 10 dní do 60 dní.

 

HLAVA XI.

Zastupovanie a zákaz intervencií.

§ 49.

(1) Advokát môže zastupovať Žida len v prípadoch, v ktorých je zastúpenie advokátom podľa právnych predpisov povinné, alebo v prípadoch, kde pokračujúci úrad alebo súd uzná to za potrebné a to uloží. Inak v pokračovaní pred úradmi, súdmi a orgánmi verejnoprávnych korporácií a ustanovizní môže byť zmocnencom Žida len Žid.

(2) Ustanovenie ods. 1 vzťahuje sa aj na verejného notára, ktorý má oprávnenie zastupovať stránku pred okresným súdom podľa § 8 vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl.z.

(3) Zmocnencom Žida podľa ods. 1  môže byť len svojprávny Žid, ktorý  je k zmocniteľovi v pomere príbuzenskom vzostupnej alebo sostupnej vetvi, v manželskom alebo súrodeneckom. Okrem toho môže byť zmocnencom majiteľa podniku aj obchodný zmocnenec – Žid (§§ 37 a 43 obch. zák.) vo veciach týkajúcich sa prevádzky podniku.

§ 50.

(1) Kto vedome poruší ustanovenia § 49, potresce sa pre prečin krajským súdom väzením do dvoch rokov a peňažným trestom do 10.000 Ks, ktorý v prípade nevymožiteľnosti sa premení na náhradný trest väzenia do troch mesiacov.

(2) Nežid, ktorý bez zmocnenia sa obráti na úrad, súd alebo orgán verejnoprávnej korporácie, inštitúcie (intervencia) cieľom hájenia práva alebo záujmu Žida, potresce sa pre prečin krajským súdom väzením do päť rokov a peňažným trestom do 10.000 Ks, ktorý sa v prípade nevymožiteľnosti premení na náhradný trest väzenia do 3 mesiacov.

(3) Podmienečný odklad výkonu trestu uvedeného v ods. 1 a 2 je vylúčený.

 

HLAVA XII.

Iné obmedzenia.

§ 51.

Židia nemôžu nadobudnúť oprávnenie držať alebo nosiť zbrane.

§ 52.

Židia nemôžu nadobudnúť oprávnenie loviť ryby.

§ 53.

Žid nemôže riadiť slovenské motorové vozidlo (§§ 1 a 12 zák. č. 81/1935 Sb.z. a n.), ani obdržať povolenie na jeho riadenie.

§ 54.

(1) Spôsob cestovania Židov na štátnych železniciach, ako aj iných  verejných hromadných dopravných prostriedkoch upraví minister dopravy a verejných prác vyhláškou v Úradných novinách.

(2) Minister vnútra sa splnomocňuje zaviesť pre Židov iné obmedzenia ohľadom cestovania, a to vyhláškou v Úradných novinách, v ktorej môže určiť pre nezachovanie týchto obmedzení peňažné tresty do 5.000 Ks, ktoré sa majú v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie do 15 dní.

§ 55.

(1) Židom a židovským sdruženiam, ako aj členovi takej domácnosti, v ktorej je aspoň jeden Žid, nemožno udeliť koncesiu na držbu rádioprijímača alebo na držbu rádiovysielača.

(2) Ustanovenie ods. 1 platí aj o nežidovských manželoch Židov.

§ 56.

(1) Cestovné pasy, preukazy na spôsob cestovných pasov a dočasné cestovné pasy možno vydať Židom len so svolením Ministerstva vnútra (Ústredne štátnej bezpečnosti), a to s platnosťou najviac na 1 rok.

(2) Ustanovenie ods. 1 platí aj o nežidovských manželoch Židov.

 

ČASŤ DRUHÁ.

Majetkoprávne postavenie.

HLAVA I.

Obmedzenie v nadobúdaní vecných práv a živnostenských oprávnení.

§ 57.

Židia a  židovské sdruženia nemôžu nadobúdať  vlastnícke a iné vecné práva k nehnuteľnostiam, okrem prípadu dedenia.

§ 58.

Židia a židovské sdruženia nemôžu preberať ako aj znovuzriaďovať priemyselné, obchodné alebo živnostenské podniky, získavať účasť na takýchto nových podnikoch a nadobúdať alebo preberať živnostenské oprávnenie.

 

HLAVA II.

Obmedzenie voľnosti nakladať s majetkom.

§ 59.

(1) K platnosti právnych úkonov, ktorých predmetom je prevod, zánik, zmena alebo obmedzenie vlastníckeho alebo iného práva Židov, nežidovských manželov Židov, ako aj židovských sdružení k hnuteľným alebo nehnuteľným veciam a právam, ktorých riadna (obecná) hodnota prevyšuje sumu Ks 500, treba písomné povolenie Ústredného hospodárskeho úradu. Túto sumu môže Ústredný hospodársky úrad zvýšiť alebo snížiť vyhláškou v Úradných novinách. Ak ide o živý a mŕtvy inventár, používaný k prevádzke poľnohospodárstva, písomné povolenie dáva a sumu 500 Ks ohľadom tohto inventára zvyšuje, poťažne snižuje Štátny pozemkový úrad.

(2) Ustanovenia ods. 1 sa nevzťahujú na úkony cudzích štátnych príslušníkov, ktorí nemajú v tuzemsku bydlisko, na nájom miestností v obytných domoch, na prevody hotových peňazí, na prevody tovarov pri obvyklom vykonávaní výrobnej, obchodnej alebo inej živnostenskej činnosti, na právne úkony pri činnosti poľnohospodárskej a na zaistenie poľnohospodárskych prevádzkových úverov,  nakoľko  nepresahujú  rámec riadneho hospodárenia, a na prípady prevodu poľnohospodárskych nehnuteľností podľa §

150, ods. 1 tohto nariadenia a podľa § 26 zákona č. 46/1940 Sl.z.

(3) Nakladanie (dispozícia) podľa ods. 1 s hospodárskymi podnikmi (závodmi), ich majetkovými súčiastkami a príslušenstvom sa zakazuje; na toto nakladanie sa vzťahujú ustanovenia §§ 167 až 190.

(4) Zákaz uvedený v ods. 3 sa nevzťahuje na nakladanie (dispozíciu) s hospodárskymi podnikmi (závodmi), ich majetkovými súčiastkami, príslušenstvom nežidovských manželov Židov. Zákaz, uvedený v ods. 3, sa nevzťahuje ani na nakladanie s účastinami, závodnými podielmi a kuksami; nakladať s týmito možno bez ohľadu na ich hodnotu s povolením komisie, zriadenej pri Slovenskej národnej banke podľa vládneho nariadenia č. 113/1939 Sl.z., ktorej členom pri povoleniach podľa tohto odseku je aj zástupca Ústredného hospodárskeho          úradu. Povolenie možno vydať len so súhlasom zástupcu Ústredného hospodárskeho úradu.

§ 60.

(1) Ústredný hospodársky úrad je povinný vyberať za povolenie podľa § 59,  ods. 1 a 4 v prospech Fondu pre podporu vysťahovalectva Židov (§ 215) dávku vo výške 20% riadnej (obecnej) hodnoty predmetu právneho úkonu, a to na ťarchu osôb (sdružení) uvedených v § 59, ods. 1. Tejto dávke nepodliehajú povolenia podľa § 59, ods. 4, ak ide o povolenia   pre Židov (židovské sdruženia), ktorí sú cudzími štátnymi príslušníkmi a nemajú v tuzemsku bydlisko (sídlo). Ak je však predmetom povolenia vklad alebo výmaz hypotekárneho záložného práva, alebo ak sa nakladanie koná na základe úradného (súdneho) rozhodnutia, môže Ústredný hospodársky úrad upustiť od vyberania dávky. Vykonateľné rozhodnutie Ústredného hospodárskeho úradu o vyrubení dávky podľa tohto odseku je exekučným titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n. V prípadoch podľa § 59, ods. 1, posledná veta – túto dávku vyberá Štátny pozemkový úrad v prospech Fondu pre pozemkovú reformu.

(2) Podrobnosti o povoľovacom pokračovaní a o vyberaní dávky upravuje Ústredný hospodársky úrad so schválením predsedu vlády – poťažne Štátny pozemkový úrad so schválením vlády – a vyhlásia ich v Úradných novinách.

§ 61.

Porušenie ustanovení § 59 trescú okresné (štátne policajné) úrady ako priestupok peňažným trestom od Ks 10.- do Ks 500.000.- alebo zatvorením od jedného dňa do 6 mesiacov. Nevymožiteľný peňažný trest sa má premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 6 mesiacov. Predmety právneho úkonu možno vyhlásiť za prepadnuté.

 

HLAVA III.

Obmedzenie nakladať s peňažnými hotovosťami a cennými papiermi.

Diel prvý.

Povinnosť ukladať peňažné hotovosti na vkladné knižky.

§ 62.

(1) Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia sú povinní ukladať peňažné hotovosti nad výšku, uvedenú v § 63 na vkladné knižky, znejúce na vlastné meno, u peňažného ústavu, oprávneného prijímať vklady na knižky.

(2) Peňažné hotovosti treba uložiť najneskoršie do 3 dní od ich prijatia.

§ 63.

(1) Osoby uvedené v § 62, ods. 1, nesmú mať u seba väčšiu sumu, než ktorá:

  1. a) zodpovedá ich životnej miere a životnej miere ich rodiny, najviac však Ks 1000 na jednu osobu,
  2. b) je potrebná na prevádzanie podniku alebo výkon povolenia, najviac však vo výške 5% obratu, docieleného v poslednom

(2) Ústredný hospodársky úrad  môže vyhláškou v Úradných novinách alebo v jednotlivých odôvodnených prípadoch písomným rozhodnutím snížiť alebo zvýšiť sumu uvedenú v ods. 1.

Diel druhý.

Viazané účty.

§ 64.

(1) Všetky platby v prospech Židov, nežidovských manželov Židov, ako aj v prospech židovských podnikov a židovských sdruženímožno konať len na viazaný účet príjemcu u niektorého peňažnéhoústavu uvedeného v sozname určenom Ministerstvom financií v dohode s Ústredným hospodárskym úradom. Tento soznam vyhlasuje Ministerstvo financií v Úradných novinách.

(2) Nakoľko toto nariadenie neustanovuje ináč, zakazuje sa osobám, podnikom a sdruženiam, uvedeným  v ods. 1 prijímať akékoľvek platby iným spôsobom, než je uvedený v ods. 1.

(3) Ustanovenia ods. 1 a 2 sa nevzťahujú na židovské podniky, ktoré sú pod dočasnou správou.

§ 65.

(1) Osoby (sdruženia osôb), uvedené v § 64, ods. 1, sú povinné oznámiť peňažnému ústavu, že ich účet je viazaný podľa tohto nariadenia.

(2) Peňažné ústavy sú povinné viazané účty (§ 64, ods. 1) označiť ako židovské a oznámiť ich Ústrednému hospodárskemu úradu.

§ 66.

Na viazaný účet (§ 64, ods. 1) sa nemusia skladať odpočivné platy, platby za tovar a za výkony pri prevádzke podniku alebo pri výkone povolania, ak je pri nich obvyklé platenie v hotovosti.

§ 67.

Platiteľ je povinný poukázať platby na viazaný účet

u peňažného ústavu (§ 64, ods. 1), ktorý mu príjemca označí. Ak príjemca takýto peňažný ústav neoznačí, má sa platba složiť na viazaný účet u Poštovej sporiteľne.

Diel tretí.

O úschovách.

§ 68.

(1) Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia sú povinní skladať do depozitu, znejúceho na ich meno, u niektorej devízovej banky alebo u iného tuzemského peňažného ústavu podľa soznamu, určeného Ministerstvom financií v  dohode s Ústredným hospodárskym úradom, všetky účastiny, kuksy, pevne zúročiteľné hodnoty (efekty) a cenné papiere podobného druhu. Složenie musí sa stať do 8 dní po nadobudnutí jednotlivých cenných papierov, poťažne po uskutočnení výmeny cenných papierov a žrebov, ktorých viazaná úschova bola, alebo je nariadená osobitnými právnymi predpismi.

(2) Povinnosť skladania podľa ods. 1 sa nevzťahuje na žreby Slovenskej triednej loterie, ani na cenné papiere a žreby, ktorých viazaná úschova bola nariadená osobitnými právnymi predpismi.

(3) Povinnosť, uvedená v ods. 1, postihuje aj nežidovského držiteľa (detentora) hodnôt

(efektov) tam uvedených, ak ich drží pre osoby (sdruženia osôb) uvedené v ods. 1. (4) Práva, ktoré sú na cenných papieroch, zostávajú složením nedotknuté.

(5) Soznam peňažných ústavov podľa ods. 1 vyhlási Ministerstvo financií v Úradných novinách.

§ 69.

Ustanovenia § 68 vzťahujú sa tiež na predmety zo zlata alebo platiny, z ich sliatín navzájom alebo s inými kovmi, a to aj vtedy, ak sú tieto predmety len zčasti zo zlata alebo platiny (sliatín), a tiež na drahokamy a perly; nevzťahujú sa však na:

  1. a) snubný prsteň vlastný a snubný prsteň zomrelého manžela,
  2. b) náhražky zubov z drahých kovov, ak sa ich ako takých užíva,
  3. c) tovar, ktorý je predmetom obvyklého        výkonu obchodnej       alebo inej živnostenskej činnosti (zlatníckej, klenotníckej, hodinárskej, zubotechnickej a ).

§ 70.

Previesť vkladné knižky osôb (sdružení osôb) uvedených v § 68, ods. 1 na iné osoby (sdruženia osôb), ako aj prenášať cenné papiere z jedného peňažného ústavu na druhý, možno len s povolením Ústredného hospodárskeho úradu.

§ 71.

Osoby, sdruženia osôb), uvedené v § 68, ods. 1, môžu zriaďovať u peňažných ústavov bezpečnostné schránky a uzavreté úschovy okrem depozitov podľa §§ 68 a 69 len s povolením Ústredného hospodárskeho úradu.

§ 72.

Výbery z depozitov (§§ 68 a 69) z bezpečnostných schránok a uzavretých úschov (§ 71)

sú prípustné len s povolením Ústredného hospodárskeho úradu.

 

Diel štvrtý.

Obmedzenie výberov z vkladov a účtov.

§ 73.

(1) Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia môžu z vkladov na vkladných knižkách alebo na bežných, žírových, šekových alebo iných účtoch – bez ohľadu na to, či znejú na meno, heslo a pod., – počítajúc do toho aj viazané účty podľa §§ 64 až 67, vedených u toho istého alebo u rozličných peňažných ústavov, počítajúc v to aj Poštovú sporiteľňu, vybrať na vydržovanie seba a svojich rodinných príslušníkov týždenne úhrnom najviac Ks 500, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

(2) Ústredný hospodársky úrad  môže vyhláškou v Úradných novinách alebo v jednotlivých odôvodnených prípadoch písomným rozhodnutím snížiť alebo zvýšiť sumu uvedenú v ods. 1.

§ 74.

Výbery v hotovosti alebo poukazom z vkladov a účtov uvedených v § 73 nad mieru tam určenú sú prípustné bez osobitného povolenia Ústredného hospodárskeho úradu len, ak ide o dane, dávky, poplatky alebo  iné  záväzky  voči  štátu, samosprávnym sväzkom a verejnoprávnym poisťovacím ústavom, alebo ak ide o úhradu skutočných prevádzkových nákladov alebo  platov za výkony, ktorých potreba bude  dokázaná vyplácajúcemu peňažnému ústavu predložením dokladov. Správnosť týchto dokladov a potrebu úhrady prevádzkových nákladov ohľadom židovských podnikov (závodov) a domov, kde boli ustanovení dôverníci alebo dočasní správcovia, preskúmávajú a potvrdzujú títo. Výplaty na dane, dávky, poplatky a iné záväzky voči štátu, samosprávnym sväzkom a verejnoprávnym poisťovacím ústavom vykonajú ústavy (§ 73, ods. 1) priamo.

§ 75.

Podrobnosti o spôsobe vyplácania z vkladov a účtov (§§ 73 a 74) určí Ústredný hospodársky úrad.

 

Diel piaty.

Ustanovenia trestné a záverečné.

§ 76.

Porušenie ustanovení §§ 62 až 65 a §§ 67 až 75 sa trestá ako ťažký dôchodkový priestupok podľa ustanovení zákona č. 7/1924 Sb.z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich.

 

HLAVA IV.

Iné majetkoprávne obmedzenia.

Diel prvý.

Štátny príspevok k dôchodkom z verejnoprávneho poistenia.

§ 77.

(1) Židia nemajú nárok na výplatu štátneho príspevku podľa § 123 zákona č. 221/1924 Sb.z. a n. v znení článku I. vládneho nariadenia č. 112/1934 Sb.z. a n., taktiež podľa § 18a zákona č. 242/1922 Sb.z. a n. v znení článku I. zákona č. 200/1936 Sb.z. a n., konečne podľa § 176 zákona č. 26/1929 Sb.z. a n. v znení článku I. zákona č. 117/1934 Sb.z. a n.

(2) Poistenci, na ktorých sa vzťahuje ustanovenie ods. 1 sú povinní hlásiť  túto skutočnosť príslušnému nositeľovi verejnoprávneho poistenia najneskôr do 60 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(3) Nesplnenie povinnosti, uvedenej v ods. 2, tresce ako priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od 500 Ks do 50.000 Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 5 dní do 30 dní.

Diel druhý.

Nespôsobilosť k držbe niektorých predmetov.

§ 78.

(1) Židia nesmú mať v držbe obrazy, sochy, busty význačných národných a štátnych dejateľov. Taktiež nesmú mať štátne znaky, vlajky a zástavy.

(2) Židom sa zakazuje držba fotografických prístrojov, ďalekohľadov, taktiež sa im zakazuje držba gramofonových platní s národnými piesňami (melódiami).

(3) Porušenie ustanovení ods. 1 a 2 trescú okresné (štátne policajné) úrady ako priestupok peňažným trestom od 100.- Ks do 10.000.- Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.

Diel tretí.

O výpovediach.

§ 79.

(1) Prenajímateľ bytu je oprávnený vypovedať prenájomnú smluvu židovským osobám a židovským sdruženiam s dvojtýždňovou výpovednou lehotou. Výpoveď sa môže dať kedykoľvek.

(2) Právo vypovedať prenájomnú smluvu podľa ods. 1 má aj dočasný správca, ak sa o prenájom uchádza osoba nežidovská.

(3) Dočasný správca môže určiť nižšie nájomné, ako platil židovský nájomník len s povolením Ústredného hospodárskeho úradu.

(4) Ústredný hospodársky úrad môže z dôvodov verejného záujmu aj Židovi – vlastníkovi domu alebo židovským osobám, ktoré z hocakého titulu v ňom užívajú byt, nariadiť jeho vyprázdnenie, a to s dvojtýždňovou lehotou. Takýto príkaz je exekučným titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n.

(5) Ústredný hospodársky úrad môže zakázať Židom najímať byty v určitých domoch alebo v určitých čiastkach obce (mesta).

(6) Ustanovení ods. 1 a 2 možno použiť na miestnosti (byty) lekárov-Židov, dokiaľ majú povolený výkon lekárskej praxe, len s povolením Ústredného hospodárskeho úradu.

(7) Ústredný hospodársky úrad môže určiť, nájomné objekty, domy, ulice, časti obce

(mesta), v ktorých nemožno použiť ustanovení ods. 1 a 2.

§ 80.

Prenájom miestnosti (bytu) podľa § 79, ods. 3 a 5 bez povolenia Ústredného hospodárskeho úradu, je neplatný.

 

Diel štvrtý.

Zrušenie nájomných (árendálnych) smlúv.

§ 81.

Štátny pozemkový úrad môže zrušiť výmerom árendálne, poťažne nájomné smluvy, ktorými Nežidia dali svoje poľnohospodárske nehnuteľnosti (§ 3, ods. 2, zák. č. 46/1940 Sl.z.) do árendy, poťažne nájmu Židom alebo židovským sdruženiam, a to aj pred vypršaním smluvnej árendálnej, poťažne nájomnej doby. Zrušiť tieto smluvy možno hocikedy, avšak len pri zachovaní aspoň 30-dňovej výpovednej lehoty, pričom árendálne smluvy len ku koncu hospodárskeho roku.

§ 82.

Árendátorovi, poťažne nájomcovi neprislúcha náhrada škody a ušlého zisku z dôvodu, že árenda, poťažne nájom budú predčasne zrušené podľa § 81.

§ 83.

(1) Štátny pozemkový úrad výmer podľa § 81 doručí vlastníkovi nehnuteľnosti (jeho plnomocníkovi) a árendátorovi, poťažne nájomcovi.

(2) Výmer Štátneho pozemkového úradu, vydaný podľa § 81 a opatrený doložkou vykonateľnosti, je exekučným titulom súdnej exekúcie.

 

ČASŤ TRETIA.

Vylúčenie z verejného života.

HLAVA I.

Vylúčenie z verejných funkcií.

§ 84.

(1) Verejné funkcie Židov a židovských miešancov (§ 12) zaniknú najneskôr 2 mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

(2) Zánik funkcie podľa ods. 1 má účinky vzdania sa príslušnej funkcie.

§ 85.

Členstvo Židov a židovských miešancov v korporáciách, uvedených v § 13, zanikne najneskôr 2 mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

§ 86.

Ustanovenie § 84 platí aj o zániku funkcií podľa § 14.

 

HLAVA II.

Prepustenie z verejných služieb, odškodnenie a zmena niektorých ustanovení o odpočivných a zaopatrovacích platoch.

Diel prvý.

Prepustenie z verejných služieb.

§ 87.

(1) Židia vylúčení podľa § 15 zo štátnych alebo iných verejných služieb musia z nich byť prepustení.

(2) Ustanovenia ods. 1 platia aj o židovských miešancoch, uvedených v § 2, písm. a), poťažne – nakoľko ide o dôstojníkov a poddôstojníkov (§ 15, ods. 2) – aj pod písm. b), a o nežidovských manželoch Židov.

§ 88.

(1) Prepustenie podľa § 87 neprekáža zaviesť, poťažne ukončiť disciplinárne pokračovanie proti prepustenému zamestnancovi pre čin spáchaný pred prepustením.

(2) Ustanovenie ods. 1 platí aj vtedy, ak disciplinárne pokračovanie bolo zastavené z dôvodu prepustenia zamestnanca zo služby podľa vládneho nariadenia č. 74/1939 Sl.z. V tomto prípade má sa disciplinárne pokračovanie znova zahájiť, i keď bolo zastavené.

(3) Pri disciplinárnom odsúdení možno ako disciplinárny trest vysloviť tiež stratu odstupného (§§ 89 a nasl.)

 

Diel druhý.

Odškodnenie prepustených zamestnancov.

§ 89.

(1) Zamestnanci, prepustení zo štátnych alebo verejných služieb (§ 87), ktorí vykazujú menej ako 10 rokov skutočnej služby započitateľnej pre výmer výslužného, dostanú za každý celý rok tejto služby odstupné vo výške 8% penzijnej základne.

(2) Skutočnou službou treba rozumieť iba skutočne vykonanú verejnozamestnaneckú alebo inú službu započítanú zhodnotením prémiových rezerv.

§ 90.

(1) Zamestnanci, ktorí vykazujú aspoň 10 rokov skutočnej služby započitateľnej pre výmer výslužného, môžu si zvoliť:

  1. a) alebo odstupné,
  2. b) alebo nárok na odpočivné

(2) Voľbu podľa ods. 1 treba vykonať písomne na úrade príslušnom pre poukázanie služobných platov, a to do troch mesiacov odo dňa prepustenia. Ak nebola voľba v tejto lehote vykonaná, zachová sa nárok na odpočivné platy podľa ods. 1, písm. b).

§ 91.

(1) Zamestnanci, ktorí si zvolili odstupné podľa § 90, ods. 1, písm. a), dostanú za prvých 10 rokov skutočnej služby započitateľnej pre výmer výslužného po 8%, za každý ďalší celý rok tejto služby po 6% penzijnej základne. Toto odstupné nesmie prevyšovať dvojnásobok penzijnej základne.

(2) Ustanovenia § 89, ods. 2 platia obdobne.

§ 92.

(1) Nárok na výplatu odpočivných platov podľa § 90, ods. 1, písm. b) vznikne prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dovŕšení 60. roku veku zamestnanca. Nárok na výplatu odpočivných platov vznikne i pred dovŕšením 60. roku veku, ak zamestnanec je trvale neschopný na akýkoľvek zárobok pre nemoc, ktorú si sám úmyselne nezavinil; výplata odpočivných platov sa uskutoční od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po preukaze tejto neschopnosti svedectvom úradného lekára.

(2) Odo dňa prepustenia až do dňa nadobudnutia nároku na výplatu odpočivných platov povinný je zamestnanec platiť udržovací príspevok ročne 3% poslednej penzijnej základne. Udržovací príspevok treba platiť vopred v polročných termínoch na účet úradu, príslušného na vymeranie odpočivných platov. Ak sa zamestnanec oneskorí so zaplatením udržovacieho príspevku dlhšie ako jeden rok, zanikajú nároky podľa ods. 1.

(3) Odpočivné platy sa vymerajú podľa platných predpisov z penzijnej základne, ktorú má zamestnanec v deň prepustenia a podľa započitateľného služobného času v ten deň, pri čom výslužné sa sníži o 30%. Týmto snížením nesmie klesnúť výslužné pod 6600.- Ks ročne.

(4) Ustanovenie o snížení výslužného podľa ods. 3 neplatí na nežidovských manželov, prepustených podľa § 87, ods. 2.

§ 93.

(1) Zaopatrovacie platy pozostalých po zamestnancoch, ktorí si zvolili nárok na odpočivné platy podľa § 90, ods. 1, písm. b) a zomreli pred dovŕšením 60. roku veku, vymerajú sa podľa platných penzijných predpisov. Nárok na ne vznikne len, ak zamestnanec, splní povinnosť, uloženú v § 90, ods. 2. Zaopatrovacie platy sa vymerajú z penzijnej základne, ktorú má zamestnanec (manžel alebo otec) v deň prepustenia a podľa započitateľného času v tento deň, pričom platia ustanovenia § 95.

(2) Zaopatrovacie platy po zamestnancoch, ktorí zomreli v činnej službe za účinnosti tohto nariadenia, vymerajú sa tiež podľa ods. 1.

(3) Úmrtné v prípadoch ods. 1 a 2 sa snižuje na polovicu.

 

Diel tretí.

Zmena niektorých ustanovení o odpočivných a zaopatrovacích platoch.

§ 94.

Výslužné požívateľov štátnych odpočivných platov Židov sa snižuje o 30%. Týmto snížením nesmie klesnúť výslužné pod Ks 6600.- ročne.

§ 95.

(1) Vdovská a sirotská penzia poberaná požívateľmi-Židmi sa snižuje o 30%. Týmto snížením nesmie klesnúť vdovská penzia pod Ks 6000.-, sirotská penzia pod Ks 3000.- ročne.

(2) Príspevky na výchovu sa vymerajú zo sníženej vdovskej penzie.

§ 96.

(1) Zaopatrovacie platy pre pozostalých po zamestnancoch-Židoch, ktorí zomreli vo výslužbe za účinnosti tohto nariadenia, vymerajú sa podľa platných predpisov, pričom platí ustanovenie § 95.

(2) Úmrtné po zamestnancoch-Židoch, ktorí zomreli vo výslužbe, sa vymeria z výslužného sníženého podľa §§ 92 a 94.

 

Diel štvrtý.

Všeobecné ustanovenia.

§ 97.

(1) Odstupné sa vyplatí najviac v štyroch termínoch, a to do troch, šiestich, deviatich a dvanástich mesiacov od prepustenia; odstupné, ktoré neprevyšuje sumu Ks 2000.-, sa vyplatí naraz; odstupné, ktoré prevyšuje túto sumu, sa vyplatí tak, aby splátky boly až do vyčerpania odstupného aspoň 2000.- Ks.

(2) Poskytnutie odstupného vylučuje vydanie prevodnej sumy podľa predpisov o verejnoprávnom poistení a vrátenie penzijných

príspevkov.

§ 98.

Ustanovenie § 28 ods. 1, veta druhá vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb.z. a n. a ustanovenie § 12, ods. 2 až 6 zákona č. 40/1941 Sl.z. neplatia pre poživateľov štátnych odpočivných a zaopatrovacích platov, upravených týmto nariadením.

§ 99.

(1) Štátnymi zamestnancami podľa tohto nariadenia sú zamestnanci štátu, ústavov, podnikov, fondov a zariadení štátnych alebo štátom spravovaných, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 103/1926 Sb.z. a n. a právne predpisy na jeho základe vydané.

(2) Ustanovenia tejto časti platia aj pre:

  1. a) učiteľov, na ktorých sa vzťahuje učiteľský zákon č. 104/1926 z. a n.,
  2. b) neštátnych profesorov stredných škôl, učiteľských ústavov a iných vyšších učilíšť,
  3. c) osoby, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 70/1930 z. a n. a pre ostatných príjemcov odpočivných a zaopatrovacích platov Židov, vyplácaných štátnou správou železničnou, pričom smluvné výhrady odporujúce tomuto nariadeniu sa rušia,
  4. d) pozostalých po osobách uvedených pod písm. a) až c), nakoľko nespadajú pod ustanovenia 1.

§ 100.

Všetky    ustanovenia o najnižšom výmere odpočivných a zaopatrovacích platov neplatia pre osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, okrem prípadov, v ktorých podľa doteraz platných predpisov je určený najnižší ročný výmer nižší ako Ks 6600.- u odpočivných platov a u zaopatrovacích platov nižší ako Ks 6000.- ročne.

(Pokračovanie)

Získajte plný prístup ku všetkým článkom, komentárom, videám a privátnemu obsahu tejto stránky.
Získať prístup

Veľké manévre

Pre ľudí je dôležitejšie mať negatívny výsledok testu, nie si test správne urobiť.

27. novembra 2021
Fakty a argumenty

Veto, ktoré neexistuje

Vláda – povedané slovami prezidentky Z. Čaputovej – tliacha.

26. novembra 2021
Fakty a argumenty

O paródii na lockdown

a tliachaní členov vlády

25. novembra 2021
Fakty a argumenty

O paródii na lockdown

a tliachaní členov vlády

Fakty a argumenty

Staňte sa fanúšikom a zdieľajte


Facebook Juraja Hrabka Twitter Juraja Hrabka Linkedin Juraja Hrabka Google+ Juraja Hrabka Napíšte mi