Pasca na prezidentku
Nebola to vec hlavy štátu vtedy a nie je to jej vec ani dnes.
Krátky škandál o (ne)potrebe bezpečnostnej previerky pri oboznamovaní sa s utajovanými skutočnosťami ministrom vnútra R. Mikulcom sa končí. A ako obvykle, možno ho posúdiť z hľadiska politického a vecného.
Vecne je to jednoduché – úradnícka vláda z toho nebude. Napokon, bola to iba jedna z možností – nie možnosť jediná – v prípade, ak by prezidentka Z. Čaputová vec posúdila inak, ako ju posúdila. Hoci iné posúdenie sa beztak nedalo očakávať, pretože oveľa dôležitejšie ako vecné hľadisko je hľadisko politické. Napokon, vecne spor trvá ďalej a vyriešiť ho môžu iba inštitúcie, ktorých sa týka alebo ho definitívne rozhodne súd. Nie hlava štátu.
Prezidentka Z. Čaputová opakovane vyhlasuje, že na to, aby vymenovala úradnícku vládu, musí vláda E. Hegera zásadne alebo závažne zlyhať. Alebo oboje naraz. To sa však nemôže stať, keďže zásadne alebo závažne (alebo oboje naraz) by zároveň zlyhala aj hlava štátu, ktorá ju má pod kontrolou a je za ňu politicky zodpovedná. Je to jednoducho Hlava XXII. Navyše, vláda E. Hegera by zásadné alebo závažné (alebo oboje naraz) zlyhanie neuznala a prišla by s inou legendou, lebo pred voľbami to inak byť ani nemôže.
Politické hľadisko je nielen dôležitejšie, ale tiež závažnejšie:
