Po dvoch dňoch
Je zreteľné, jasné a nespochybniteľné, že J. Cintula stojí pred súdom oprávnene.
Prvé dva dni súdneho konania s obžalovaným J. Cintulom – ľudovo povedané atentátnikom na predsedu vlády – sa skončili, takže možno hodnotiť a zhodnotiť. Aj keď pravdupovediac, niet veľmi čo, keďže celá zodpovednosť za celý priebeh konania prináleží súdu a nikomu inému. Isto, kibicovať je prípustné a aj sa bude, veď predseda vlády je predmetom verejného záujmu, ale to je tak aj všetko, pretože vo veci môže a musí rozhodnúť iba súd. Nikto iný.
Hneď v úvode treba povedať, že je len dobré, keď je konanie verejné. Lebo celé verejné byť nemuselo. Vzhľadom na okolnosti by to bolo síce zvláštne – napr. ukazovanie poranení premiéra a iných dôkazov na tlačových besedách ministrom obrany R. Kaliňákom – ale možné to bolo aj tak. A je fajn, že tak to nie je.
Je zreteľné, jasné a nespochybniteľné, že J. Cintula stojí pred súdom oprávnene. Že je súdený a bude odsúdený. Kto neverí, nech si pozrie minuloročný televízny záznam z Handlovej, kde útok na premiéra so strelnou zbraňou vykonal. Napokon, sám to nepopiera, lebo to poprieť ani nemôže, to sa jednoducho nedá. Vybavené, vymaľované, bodka.
Na rozdiel od toho, aký skutok a na akého funkcionára ho J. Cintula vlastne spáchal, to zreteľné, jasné a nespochybniteľné totiž stále je. A v podstate hlavne o tom bude rozhodovať súd, keďže od toho aj záleží, aké bude jeho rozhodnutie, rozsudok, ortieľ či verdikt. Samozrejme, rozhodnúť môže a má výlučne na základe zhodnotenia dôkazov, nie svojvoľne. Ale od toho, aký čin obžalovanému do spisu nakoniec zapíše, sa bude odvíjať aj výška jeho trestu.
Inými slovami, to, že je J. Cintula obžalovaný z teroristického útoku na chránenú osobu ešte neznamená, že to tak aj naozaj je – to musí konštatovať súd, nie iba žalobca. To, čo je politicky hneď na prvý, druhý, či x-tý pohľad evidentné – že premiér je na čele vlády, že ak padne, padne spolu s nm celá vláda a že bez jeho návrhu vláda nemôže ani len vzniknúť a podobne – ešte nie je automaticky aj dôkazom v trestnom konaní: s tým bude súd nútený sa vysporiadať. Podobne, ako s tvrdením druhej strany – teda obžalovaného, ktorý tvrdí, že premiéra nechcel zabiť, iba zraniť. Ešte inak – jedna aj druhá strana, teda žalobca aj žalovaný môžu hovoriť pred súdom čo chcú, je na súde, aby na základe dôkazov určil, čo a ako a komu sa stalo a rozhodol aj o treste. Pričom napríklad to, že premiér strelcovi odpustil hrá v tomto konaní iba jednu úlohu – žiadnu.
Isto:
