Po dvoch rokoch
Na prvý pohľad to vyzerá tak, že vládna koalícia nevie vládnuť. Druhý pohľad je iný – tak to nevyzerá, ale tak to je.
Je to istý politický paradox – tento týždeň uplynuli dva roky od vymenovania vlády I. Matoviča a už na budúci týždeň uplynie rok od vymenovania vlády E. Hegera.
Hodnotiť dva roky vlády sa tak vôbec nedajú, keďže súčasná vláda nemá za sebou ešte ani rok pôsobenia. Možno hodnotiť dva roky (ne)fungovania vládnej koalície OĽaNO-Nova-Kresťanská únia-Zmena zdola, Sme rodina, SaS a Za ľudí, ale aj v takom prípade to bude rýchle, keďže Za ľudí už jednoducho nie je a existuje iba na papieri. Summa summarum – účet vládnej koalície za dva roky je pád vlády I. Matoviča a faktický zánik strany Za ľudí, ktorej poslanecký klub v parlamente sa rozpadol a už nie je. Žiadne bingo.
To, že vládna koalícia (ne)funguje ďalej, je dané viacerými faktormi a okolnosťami. Podporuje ju nielen prezidentka Z. Čaputová, ktorá vládu premiéra E. Hegera po roku od volieb vymenovala, ale podporil ju aj ústavný súd, ktorý dopísal do ústavy to, čo v nej dovtedy napísané vôbec nebolo – zákaz referenda o predčasných voľbách. Možno pritom oprávnene usudzovať, že samotný ústavodarca – teda najmenej 90 poslancov parlamentu -. by si to do ústavy napísať ani nedovolil, presnejšie, nedovolili by mu to voliči. Ani v prvom, ani v druhom a ani v treťom čítaní.
Inými slovami, vládnej koalícii nikto a nič nebráni vo vládnutí, okrem jej samotnej. Ešte inak – nemusí sa starať o svoje stoličky, keďže ústavný súd na jej udržanie pri moci použil vskutku silné lepidlo. Výsledky vládnej koalície – či už praktické alebo politické – však aj napriek tomu nevyznievajú veľmi presvedčivo. Detaily prináša každodenný život, takže postačí ich súhrn.
Kruciálna otázka znie:
