Pomaly, pani prezidentka
V hre o politické tróny používajú hráči aj falošné karty. A švindľujú aj kibici.
Hoci skladanie vlády po voľbách má isté pravidlá, pri obsadzovaní postov nehrajú žiadnu veľkú úlohu. V tejto súvislosti tak môžu aj tzv. úzusy slúžiť iba ako nástroj vydierania pri politických rokovaniach, inak sú totiž nepoužiteľné.
Akokoľvek, neexistuje žiadny úzus, ako zložiť vládu, rovnako, ako neexistuje úzus, že tak musí urobiť víťaz volieb. Napokon, nepodarilo sa to svojho času ani ĽS-HZDS a ani Smeru-SD potom ako vyhrali voľby, naopak, vládu tri razy skladal politický subjekt, ktorý voľby nevyhral. Nehovoriac o vládach, ktoré vznikli iným spôsobom ako po voľbách, či to už bola – počítané od odstránenia komunistického režimu – vláda M. Čiča, J. Čarnogurského, J. Moravčíka alebo P. Pellegriniho.
Dohody a obchody
Jednoducho, vláda vzniká iba a len na základe politických dohôd strán, ktoré disponujú v parlamente väčšinou poslancov. Neexituje pritom žiadny návod, ako ju vyskladať, strany tak môžu urobiť iba a len na základe ich vzájomnej dohody. Neplatí, že druhej najsilnejšej strane patrí kreslo predsedu parlamentu, ani to, že si strany vyberajú posty podľa poradia v akom skončili vo voľbách. A dokonca ani to, že predseda víťaznej strany musí byť premiérom, aj taký politický obchod možno dohodnúť. Samozrejme, môže to tak byť a zväčša aj je, čo je však dôležitejšie, že to tak byť vždy aj nemusí: pravidlá politickej hry o tróny má právo nastaviť víťaz volieb. Obmedzený je len tým, že ak pritom nevezme do úvahy požiadavky iných strán, ktoré k vládnutiu potrebuje, môže aj on skončiť mimo vlády alebo vyvolať politickú krízu. Inými slovami, ak bude B. Kollár predsedom parlamentu alebo R. Sulík ministrom financií, nebude tak preto, lebo im tieto tróny prináležia z výsledkov volieb, ale preto, lebo sa na tom s I. Matovičom –a v prípade štvorkoalície aj s A. Kiskom – dohodli.
Podobne, neexistuje ani žiadny termín, dokedy musí vláda po voľbách vzniknúť. Ústava určuje iba termín ustanovujúcej schôdze parlamentu, ktorý nemôže blokovať ani hlava štátu – ak totiž aj schôdzu do stanovených 30 dní nezvolá, poslanci sa zídu tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov volieb aj bez pozvánky. Pri vláde to však neplatí – kým hlava štátu nevymenuje novú, vládne stará a takpovediac v komfortnej situácii: ani vláde a ani jej členovi totiž nemôže parlament vysloviť nedôveru.
Termíny a lehoty
Termín vzniku novej vlády po ustanovujúcej schôdzi nového parlamentu a po podaní demisie starej vlády, má úplne v rukách hlava štátu. Kým zvolenie funkcionárov parlamentu závisí od vôle poslancov, vymenovanie členov vlády závisí od vôle hlavy štátu. Bez jej súhlasu nemôže byť napríklad ani R. Sulík ministrom financií, pretože ho do tejto funkcie nemusí vymenovať. Iba pre úplnosť: na druhej strane môže prezident za člena vlády inštalovať iba takú osobu, ktorú mu navrhne premiér, nesmie teda konať svojvoľne.
Prezidentka Z. Čaputová oznámila, že I. Matovič by mal vládu zostaviť do dvoch týždňov. Je to však predčasné až nevhodné vyhlásenie.
Po prvé:
