Posledný
Novoročný prejav prezidenta Andreja Kisku v úvode roka 2019 bol jeho posledný v tomto funkčnom období. Za čas, ktorý je vo funkcii, ich predniesol spolu päť, čo znamená, že nevynechal ani jeden krát možnosť predniesť občanom vlastné videnie a hodnotenie minulosti, ako aj želania a výzvy do budúcnosti.
Bolo vopred a úplne jasné, že pri hodnotení udalostí roka 2018 nemôže prezident obísť úkladnú a úmyselnú vraždu Jána Kuciaka a jeho priateľky. Ak sa uplynulý rok zaradí medzi ostatné tzv. osmičkové roky, bude to práve a iba na základe surovej dvojnásobnej vraždy, a nie demisiou vlády či inými politicko-spoločenskými udalosťami. Akokoľvek závažnými.
Uplynulý rok teda nebol rokom zápasu o slušnosť a spravodlivosť, ako to povedal prezident Kiska aj preto, lebo takým je predsa každý rok. Rozdiel medzi nimi býva najmä v tom, že niekedy majú slušnosť a spravodlivosť tendenciu vzostupnú, inokedy zostupnú. V roku 2018 vykázali krivku vzostupnú, čo je síce potešiteľné, ale nie nemenné. Napokon, aj prezident v tejto súvislosti celkom správne opakoval známe tézy, že demokracia nepozná konečné víťazstvá ani konečné prehry a že ide o neustály proces. Koniec-koncov, sám a už pred dvomi rokmi občanom v novoročnom prejave odkazoval, že slušnosť musí byť znova počuť.
V roku 2018 ju počuť bolo a bolo počuť aj spravodlivosť, čo prezident pripomenul slovami, že sa o tom presvedčili viacerí mocní a kedysi nedotknuteľní. Menovať ich netreba, každý, kto sa zaujíma o dianie v spoločnosti a veci verejné vie, o kom je reč a kto sviatky netrávil doma, ale v štátnom zariadení.
A v tejto súvislosti prezident A. Kiska opäť správne pripomenul aj veci budúce:
