Prezidentský zvyk
Vláda I. Matoviča síce trvala iba rok, ale aj za ten čas stihla narobiť v krajine značné škody. Ústavné, hodnotové, materiálne. Nečudo, že sa nimi nechce nikomu veľmi zaoberať a tak odišla do minulosti bez väčšieho odpočtu jej výsledkov a pôsobenia.
Podobne, ako sa chce iba málokomu zaoberať spôsobmi a postupmi hlavy štátu, ktoré sa pri výmene vlády odohrali. Prezidentka Z. Čaputová sa totiž oficiálne vyjadrila, že bola politikmi vydieraná a čo je horšie, že vydieraniu aj podľahla – ak by vraj odmietla I. Matoviča vymenovať do funkcie ministra financií, demisiu by ako premiér vôbec nepodal.
Opakuje sa tak príbeh z čias A. Kisku, ktorý v roku 2018 ustúpil vydieraniu R. Fica v totožnej veci a situácii – aj R. Fico si kládol pred podaním demisie z postu premiéra podmienky. Boli tri – prezident bude rešpektovať, že nového premiéra nominuje Smer-SD, bude rešpektovať koaličnú zmluvu troch strán vládnej koalície a taktiež bude rešpektovať výsledky parlamentných volieb, na základe ktorých má koalícia Smer-SD, SNS a Most-Híd v parlamente efektívnu väčšinu.
Stalo sa. Prezident A. Kiska sa síce neskôr proti takýmto spôsobom ohradil a vyhlásil, že ústava podmieňuje podanie demisie predsedu vlády len jedinou podmienkou, ktorou je jej doručenie prezidentovi. Tri podmienky Smeru-SD však splnil. A v jeho stopách, ako už bolo uvedené, išla aj prezidentka Z. Čaputová, keď splnila podmienku I. Matoviča a vymenovala ho do funkcie podpredsedu vlády a ministra financií.
S politickou prevádzkou na najvyššej úrovni však súvisí napríklad aj písomné preukazovanie deklarovanej podpory poslancov v parlamente pre novú vládu hlave štátu – tak, ako ich podpisy priniesol P. Pellegrini prezidentovi A. Kiskovi, rovnako ich priniesol E. Heger prezidentke Z. Čaputovej. Hoci ich hodnota je iba a len teoretická, či je to tak aj naozaj, sa ukáže až pri hlasovaní v parlamente o vyslovení dôvery vláde na jej žiadosť.
Isteže:
