Sedemdesiatsedem hlasov
Robiť to isté a očakávať pritom iný výsledok, sa ani v politike nevypláca.
Dohoda zvyšku vládnej koalície s bývalými kolegami zo SaS na schválení návrhu rozpočtu 2023 leží na stole. Dôležitejšie ako vecné hľadisko je však hľadisko politické, obzvlášť po páde vlády E Hegera, ktorej parlament vyslovil nedôveru a ktorá tak vládne obmedzeným spôsobom a iba na základe vôle a mandátu prezidentky Z. Čaputovej.
To je mimoriadne tristné už iba z toho pohľadu, že poslanci dôverujú návrhu rozpočtu, ktorý pripravila tá istá vláda, ktorej vyslovili nedôveru. Jasné, dá sa povedať, že vláda v niečom ustúpila a jej návrh prejde len po nejakých úpravách, lenže na politickej podstate veci to nič nemení, takže výsledkom summitu Heger-Sulík bude len ďalší chaos, zmätok a znechutenie ľudí.
Z vecného hľadiska možno dodať, že šturmovanie bude pravdepodobne sprevádzať viacero porušení zákona, pričom na presadenie dohody novokoaličnej SaS s torzom vládnej koalície je potrebný aj súhlas prezidentky. Lenže porušovanie legislatívneho procesu sa stalo v tomto volebnom období normou a to aj za výrazného prispenia hlavy štátu, takže sa nestane nič nové – nová väčšina v parlamente iba pôjde v starých šľapajach.
Z politického hľadiska je situácia omnoho zaujímavejšia – vytŕča z nej napríklad to, že I. Matovič – ak bude dohoda s SAS naplnená – nebude už v obmedzenej vláde E. Hegera ministrom financií a ani ničoho iného. Ak nepodá demisiu, návrh na jeho odvolanie podá premiér E. Heger a dá sa staviť na to, že prezidentka Z. Čaputová mu rada aj obratom vyhovie. A ak by sa chcel I. Matovič nejakým spôsobom vrátiť, tak ho za člena vlády už nevymenuje (ústavný slovník je iný, ale podstata zostáva).
Nateraz to skôr vyzerá takto:
