Skúška II
Strán, ktoré sa chceli stretnutia v paláci zúčastniť zostalo stále viac, ako strán, ktoré by účasť odmietli.
Politici na Slovensku nezložili skúšku z demokracie. Stretnutie v prezidentskom paláci po ďalšom zlomovom okamihu v jeho dejinách – atentáte na premiéra – nebude. Informovala o tom TA SR s tým, že stretnutie sa neuskutoční „vzhľadom na medializované vyhlásenia niektorých lídrov“. Tak rozhodla prezidentka Z. Čaputová, ktorí je ešte stále domácou paňou v paláci.
Z politického aj vecného hľadiska možno iba zopakovať, že ak žiadne vyhlásenie nepríde z prezidentského paláca, príde z parlamentu a možno aj z vlády. V akom duchu budú písmenka v ňom naukladané, nie je ťažké sa dovtípiť. S pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou je, že nebudú ani zmierlivé a ani upokojujúce. Skôr obviňujúce a odsudzujúce, ale netreba predbiehať. Prirodzene, prezidentke Z. Čaputovej stále zostáva otvorená možnosť, že požiada o vystúpenie v parlamente so Správou o stave krajiny, tu však pravdepodobnosť už s istotou nehraničí.
Iniciatíva oboch prezidentov – dosluhujúcej a nastupujúceho – tak očividne zlyhala. Nie je však pravdou, po „medializovaných vyhláseniach niektorých lídrov“ sa nemohla a nemala konať. Lebo sa konať mohla aj mala. Strán, ktoré sa jej chceli zúčastniť zostalo stále viac, ako strán, ktoré by účasť odmietli. Iniciatíva pritom nemala byť o zmierení ani upokojení situácie, to sú iba slová, ale mala byť o skutku – potvrdení, že reprezentácia krajiny má stále záujem o ľudí v nej žijúcich, a nielen o záujmy vlastné. Je pritom nepochybné, že tak ako sa vedenie krajiny správa, také aj je. Napokon, dnes už to možno aj konštatovať – spoločné vyhlásenie prezidentov Z. Čaputovej a P. Pellegriniho bolo iba pekné, nie aj reálne.
Do úmoru a unisono politici pritom opakovali, že atentát na premiéra je útokom na demokraciu. Lebo veď to pekne znie, takže im neprekáža, že to tak vôbec nie je. K útoku na demokraciu prichádza až teraz, keď politická elita, vrátane dosluhujúcej a nastupujúcej hlavy štátu, sa otočili Slovensku chrbtom. Zvláštna a zarážajúca je pritom najmä argumentácia R. Ficom, ani nie tak vicepremiérom R. Kaliňákom, ako nastupujúcim prezidentom P. Pellegrinim. „Aj on sám (R. Fico-pozn. aut.) apeloval na to, aby sme sa pokúsili upokojiť spoločnosť, aby sa nič ďalšie takéto nestalo najbližšie hodiny a dni. O to ma prosil a plne sa s tým stotožňujem,“ vyhlásil po návšteve premiéra P. Pellegrini. Ale možno iba zle počul, keďže nič také ani podobné R. Kaliňák, ktorý vraj taktiež s premiérom hovoril, nepotvrdil. Alebo prepočul. Alebo iné.
Dnes je to už jedno – to, čo jedno nie je, sú:
