Skúška ústavnosti?
Špekulácia? Áno. Nepredstaviteľné? Ako pre koho.
Ústavný súd rozhodol, že prijíma na ďalšie konanie návrh skupiny poslancov Progresívneho Slovenska na výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Konkrétne toho, kedy a či má vláda podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Spor pritom nie je o výraz „bezodkladne,“ pretože ten zákon ani nepozná. Vymysleli a na verejnosť ho vyniesli iba mimovládni poslanci a aktivistické médiá.
Je očividné, že okrem členov vlády premiéra R. Fica je nielen Rade pre rozpočtovú zodpovednosť zrejmé, že vláda tak mala urobiť už minulý rok. Presnejšie potom, keď sa celá krajina dozvedela, že ju nespravuje dostatočne dobre a prekročila limity určené ústavným zákonom. Je to napísané čierne na bielom. Až tak, že možno usudzovať a na tomto základe aj konštatovať, že vláda je nie legitímna. Lebo nemá dôveru parlamentu. Tú, ktorú jej parlament dal na základe jej Programového vyhlásenia stratila, lebo nespravovala krajinu dobre. Ak by dôveru mala, nemusela by o ňu žiadať. Inými slovami– ak má vláda povinnosť znovu požiadať o dôveru, znamená to, že jej mandát už nie je samozrejmý.
A to nepopiera ani premiér R. Fico. „Ústavný súd nám pravdepodobne povie, že máme o to požiadať. Ale ja potrebujem vedieť, aký je termín a kedy to máme urobiť,“ informovala v tejto súvislosti TASR. Takže mu ide len o tzv. technikálie, podstata je aj jemu zrejmá.
Nevedno na čí popud, ale je faktom, že poslanci Progresívneho Slovenska museli pôvodný návrh na výklad ústavného zákona už o dva dni neskôr opraviť. Presnejšie doplniť. Ak by tak neurobili, Ústavný súd by ich návrh odmietol. To vyplýva priamo z jeho rozhodnutia: ich pôvodný návrh odmietol, doplnok prijal. Špekulovať však o tom netreba. Dôležitejšie je, že súd vo veci rozhodne.
Bez ohľadu na to, ako rozhodne, sa črtajú prinajmenej dva problémy:
