Slovensko 2019
Hodnotiť udalosti roka a označiť tú najvýznamnejšiu býva vždy tak trochu ošemetné. Jednoducho preto, lebo platí, koľko ľudí, toľko chutí a tiež, proti gustu žiadny dišputát.
Pre niekoho tak môže byť udalosťou roka tzv. Threema, pre iného posadenie L. Bašternáka do cely. Pre ďalšieho zmeny v sociálnej či zdravotníckej oblasti, zvolenie prezidentky Z. Čaputovej, percento nezamestnanosti. Koketovanie predsedu NR SR s Ruskom, informácie o minulosti poslanca P. Kresáka, možnosť získať hypotekárny úver pod hranicou jedného percenta. Možno aj prvé a právoplatné odsúdenie za úkladnú vraždu novinára a jeho priateľky, keďže prišlo v rekordne krátkom čase. Možno prvé odsúdenie poslanca NR SR, ktoré malo za následok aj stratu mandátu. Alebo zbierka pre ľudí v Prešove, ktorých byty ľahli popolom a ktorá ukázala, že spoločnosť sa dokáže vzopnúť, keď to považuje za potrebné. Nehovoriac o množstve ďalších súkromných či osobných udalostí. A ponechajúc úplne bokom napríklad rozťatie zauzlovaného brexitu, ktoré môže byť taktiež pre niekoho najvýznamnejšou domácou udalosťou.
Z hľadiska vnímania základných záležitostí krajiny sa však nájde aj zopár takých, pre ktorých bolo najvýznamnejšou udalosťou niečo úplne iné a takpovediac nielen nevysvetliteľné, ale tiež neuchopiteľné: zásah Ústavného súdu pod vedením I. Macejkovej priamo do Ústavy, z ktorej vyškrtol časť textu. Bez ohľadu na to, o čo išlo (bezpečnostné previerky sudcov) podstatou zostáva, že Ústavný súd nekonal podľa Ústavy, ale v priamom rozpore s ňou. Aj preto, lebo priamym vyškrtnutím časti textu Ústavy nepriamo zmenil aj ďalšie. Napríklad, že SR je demokratický a právny štát, že štátna moc pochádza priamo od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo, že štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu s spôsobom, ktorý ustanoví zákon či to, že NR SR je jediným ústavodarným orgánom SR. Nič z toho a mnohé ďalšie už po tomto rozhodnutí Ústavného súdu pod vedením I. Macejkovej nie je také, aké bolo pred ním.
Povedané po lopate, Ústavný súd označil text Ústavy za nesúladný s textom Ústavy, čo je naozaj výnimočný a špecifický výkon. Rozhodol tak o tom, čo v Ústave byť môže a čo už nie. Dôsledkom je, že stačí 7 z 13 menovaných ústavných sudcov, ktorí dokážu nahradiť alebo zmeniť vôľu najmenej 90 zo 150 volených reprezentantov ľudu – poslancov parlamentu. A to je vskutku nevídaná ústavná kreativita: ak totiž neplatí Ústava, rozdelenie moci ani kompetencie jednotlivých inštitúcií, neplatí už nič. Nastupuje svojvôľa. Ešte inak – kým v roku 1992 bola Ústava sfalšovaná, v roku 2019 bola sprznená. Tým, kto mal ako jediný nielen možnosť, ale aj povinnosť ju a ústavnosť vo všeobecnosti ochraňovať, teda Ústavným súdom.
Napriek tomu alebo práve preto: nech je 2020 lepší ako bude!
