Stavanie vlády II.
Rýchlosť zostavenia tretej vlády Roberta Fica bola jedným z faktorov, ktorá bola podrobená značnej verejnej kritike. Problém je, že bez akýchkoľvek argumentov. Za tie sa nedajú ani pri najlepšej vôli považovať vyjadrenia typu, že keby Most-Híd a Sieť robili drahoty a rokovali dlhšie o zostavení vlády, zvýšili by tak svoju cenu a prinútili Roberta Fica pustiť viac peria. Jednoducho povedané, že sa predali nielen lacno, ale aj rýchlo. Problém je, že ide o rovinu „kebyzmu“ a fakty hovoria opak.
Faktor politický a ústavný
Vyjednávacia pozícia oboch strán bola totiž zo dňa na deň horšia. Slabšia. Zo Siete odchádzali viacerí poslanci, k zníženiu počtu poslancov prišlo aj v Moste-Híd a nikto nedokázal odhadnúť, či odchádzajúcich poslancov nebude pribúdať. Navyše, nebolo naozaj na čo čakať – ak sa príslušné grémiá politických strán rozhodli ísť do postele so Smerom-SD a SNS, nezostávalo už nič iné, ako ich rozhodnutie zrealizovať. Vo vybičovanej atmosfére vyvolávanej tými, ktorí ponuku byť vo vláde nedostali, je pochopiteľné, že sa pritom držali hesla – čím skôr, tým, lepšie. Napokon, kritici rýchlosti vzniku koalície neuvádzali, aký čas na rokovania o zostavení vlády, by už považovali za prijateľný – či by im stačil mesiac alebo predsa len radšej dva.
Okrem uvedeného faktora, ktorý bol politický, hral dôležitú úlohu aj faktor ústavný.
