Stoosemdesiat dní v núdzi
Vláde nemožno uprieť, že to chcela urobiť čo najlepšie, ale…
Napriek odporúčaniu Ústredného krízového štábu sa vláda vedená I. Matovičom napokon rozhodla zmeniť dĺžku trvania núdzového stavu z navrhnutých 90 dní na 45 dní. Vláda zároveň schválila zákaz uplatňovania práva pokojne sa zhromažďovať v počte nad 6 osôb, okrem osôb žijúcich v jednej domácnosti a odmietla odporúčanie ÚKŠ vydať aj zákaz vychádzania.
Jasné, prakticky je to naozaj tak, že vládna koalícia predĺžila jestvujúci núdzový stav, ktorý vyhlásila v septembri tohto roka na 45 dní. Ide iba o to, ako to technicky urobila, keďže zákon jej predĺžiť núdzový stav – na rozdiel od výnimočného stavu – neumožňuje a vláda v každom prípade môže konať „iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Inými slovami, zaujímavé je to, ako vláda dokázala predĺžiť núdzový stav, keď ho predĺžiť nemôže a nesmie.
Urobila tak zmenou „čísla,“ ktoré schválila v septembri a ktoré v novembri spätne zmenila. Presnejšie, schválila, že „číslo 45 sa nahrádza číslom 90“. Zdá sa, že vláda našla v tomto záľubu, stačí si pripomenúť, ako pred prvým kolom AG testovania dôchodcom odporúčala, že nemusia chodiť na test a po desiatich dňoch dobrovoľnej karantény budú môcť ísť kamkoľvek. Nemohli, keďže vláda termín spätne predĺžila o niekoľko ďalších dní. Také niečo nemožno vskutku označiť ani za správny a ani za zrozumiteľný postup. Pochopiteľne, nemožno vláde uprieť, že to síce chcela urobiť čo najlepšie, ale…
Ak by vláda schválila zavedenie núdzového stavu od 15. novembra tohto roka, dosiahla by to isté, čo dosiahla zmenou „čísla“ zo septembra. Bolo by to aj zrozumiteľnejšie, ako šibrinkovanie číslami, aj správnejšie. Ako bolo už uvedené, zákon nedovoľuje núdzový stav predlžovať, ale dovoľuje ho opakovane vyhlasovať. Isto, ani to nie je v zákone takpovediac expressis verbis napísané, ale tak o tom nedávno rozhodol ústavný súd:
