Toto sú tie paradoxy!
Takúto – s prepáčením opozíciu – si želá každý premiér a je pozoruhodné, že R. Ficovi sa toto želanie aj plní.
Keďže premiér R. Fico sa na summite v Bruseli tak, ako to bolo aj predvídané, rozhodol neuplatniť právo veta, možno sa vrátiť k top téme súčasných dní. Tou je nástup M. Radačovského do NR SR, presnejšie, uplatnenie si mandátu poslanca. A to aj preto, lebo zatiaľ ide stále viac o príbeh plný paradoxov ako nejasných pravidiel, ale hlavne preto, lebo nejde o nič menšie ako manipulovanie s mandátom poslanca.
Paradox č. 1
Je pozoruhodné, ako niektorí politici a aktivistické médiá dokážu nájsť a vyrobiť problém aj tam, kde očividne neexistuje. V tomto prípade dokonca aj tam, kde existovať nemôže. Aktuálne vedú spor o tom, kedy má M. Radačovský nastúpiť do parlamentu – či na tzv. mimoriadnej alebo riadnej schôdzi. Prvý paradox je tak v tom, že podľa Ústavy a ďalších pravidiel M. Radačovský nastúpiť do NR SR vôbec nemôže – mandátu poslanca NR SR sa totiž vzdal, keď sa rozhodol uplatňovať si mandát poslanca europarlamentu. A ako každý dobre vie, podľa Ústavy je mandát europoslanca s mandátom poslanca NR SR „nezlučiteľný,“ čo neznamená nič iné, ako to, že naraz vlastniť obidva nie je možné a je nutné sa jedného z nich vzdať. V tom je aj rozdiel medzi neuplatňovaním a vzdaním sa mandátu. A M. Radačovský si vybral mandát europoslanca. Ak by si vybral mandát poslanca NR SR, mohol byť jej poslancom už dávno ako náhradník za F. Kuffu. Ktorý sa mandát rozhodol neuplatňovať, inak by sa nemohol stať štátnym tajomníkom na ministerstve životného prostredia.
Ak by platil opak – teda, že si vybrať buď mandát poslanca NR SR alebo europoslanca nemusí – potom by napríklad mohol aj Ľ. Blaha a ostatní europoslanci pendlovať medzi europarlamentom a NR SR tak, ako by sa to im alebo ich strane hodilo. Ako na hojdačke. A to, ako je všeobecne známe, nemôžu – nie preto, lebo by nechceli, ale preto, lebo nesmú.
Paradox č. 2
