U Kočnerovcov
Prehliadky viacerých priestorov, ktoré obýval alebo do nich chodieval M. Kočner – momentálne podozrivý a/alebo obvinený z viacerých trestných činov – opäť potvrdzujú dávno známe pravidlo, že železo treba kuť, kým je horúce. A vyšetrovatelia kujú, kujú a kujú. Fajn.
Zatiaľ nevedno, či budú aj úspešní, ale to nezáleží iba od nich. Ak niečo relevantné našli, bude to znak toho, že M. Kočner sa cítil byť veľmi istý svojou nedotknuteľnosťou. V opačnom prípade by totiž isto nenechával dôležité veci na známych adresách. Ani v trezore. V takom prípade budú môcť byť nájdené veci použité proti nemu a bude to takpovediac jeho vlastnou vinou. V takom prípade pribudne k slovenským špecifickým výrazom ďalší. Konkrétne, k samoúnosu, samoamnestii a iným „samom,“ pribudne aj samoudanie.
Prirodzene, keďže polícia ohlásila, že prehliadky robí v súvislosti nie s ekonomickou, ale s násilnou trestnou činnosťou, možno oprávnene predpokladať, že na M. Kočnera majú vyšetrovatelia aj niečo iné, ako iba to, čo je verejne a oficiálne známe už dnes. Napokon, o potrebe a dôležitosti vykonania prehliadky museli najskôr presvedčiť súd, bez jeho súhlasu by uvedené priestory nemohli prehľadať. „Násilná trestná činnosť“ v prípade M. Kočnera pritom nemusí, ale tiež môže, súvisieť s prípadom, vraždy dvoch mladých ľudí.
Platí to aj v prípade, že ide o krycí manéver, ktorý sa nedá v tejto chvíli vylúčiť: že prehľadávanie priestorov má zaviesť pozornosť celkom iným smerom, ako idú vyšetrovatelia. Ako tomu bolo naposledy v prípade vydania a zverejnenia identikitu.
Tak či onak: