Ubližovať a škodiť
Minister vnútra Tomáš Drucker už nie je ministrom. Policajný prezident Tibor Gašpar – kvôli ktorému sa minister Drucker oficiálne rozhodol podať demisiu – je ešte stále policajným prezidentom. Absurdné? Absurdné.
V tejto chvíli sú už jedno neoficiálne dôvody, pre ktoré sa T. Drucker rozhodol opustiť kreslo ministra vnútra a buď dočasne prerušiť alebo definitívne ukončiť politickú kariéru. Nemá jednoducho žiadny zmysel sa nimi ich zaoberať a to aj preto, lebo nech už boli akékoľvek, urobil to, čo sa urobiť v takom prípade má a ministrom vnútra už nie je. Inými slovami, skutky T. Druckera možno rozpitvávať na mnoho spôsobov, ale jeho záverečné rozhodnutie – odchod z verejnej funkcie – bolo správne.
Na rozdiel od policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorý sa funkcie drží ako kliešť. Je potom iba prirodzené, že jeho osoba a funkcia sa stali centrom spoločenského i politického diania, že voči nemu osobne, ale aj voči jeho rodinným príslušníkom, pribúdajú podozrenia rôzneho charakteru. Inými slovami, jeho záverečného rozhodnutie – zotrvať vo funkcii –nebolo správne.
Prirodzene, uvedené platí iba takpovediac z celospoločenského hľadiska. A neplatí, pokiaľ ide takpovediac o osobné záujmy Tibora Gašpara. Inými slovami, ide o to, čo policajný prezident uprednostnil. Spoločnosť, ktorej sa rozhodol slúžiť, pomáhať a chrániť, to nie je.
Na to poukazuje jednoduchý, ale neodškriepiteľný fakt:
