Ústava a politici
Je interesantné, že zo 7 návrhov sa až 4 týkajú možnosti zavedenia skrátenia volebného obdobia parlamentu voličmi.
Ódy politikov k výročiu schválenia Ústavy SR sa skončili, a tak možno spomenúť aj nie deklarovaný, ale reálny stav. Súvisí s nadchádzajúcou schôdzou parlamentu, v ktorom už leží viacero návrhov na novelu tzv. matky všetkých zákonov.
Predseda parlamentu R. Raši po rokovaní koaličného politického grémia ubezpečil, že schôdza sa normálne otvorí. „Najdôležitejšou informáciou teda je, že ideme rokovať a parlament nebude 15. septembra zablokovaný,“ vyhlásil. Dôveryhodnejšie by to síce znelo, ak by to vyhlásil predseda SNS A. Danko, keďže to bola jeho strana, ktorá donedávna hrozila zablokovaním začiatku schôdze. Na druhej strane, keďže voči interpretácii R. Rašiho neprotestoval, zrejme by to malo platiť.
Takže – na septembrovej schôdzi čaká parlament prerokovanie niekoľkých návrhov na jej zmenu. Ide o jeden vládny návrh, po jednom návrhu predložili Hlas-SD a SNS a dva návrhy PS. K tomu treba pripočítať dva návrhy hnutia I. Matoviča, ktoré vládna koalícia odsúva zo schôdze na schôdzu. Ich obsah nateraz nie je dôležitý – uviesť ho bude vhodnejšie až vtedy, keď prídu v parlamente na rad. Dôležitejšie je pripomenúť, že na ich schválenie je potrebný súhlas najmenej 90 poslancov, ktorých vládna koalícia nemá k dispozícii. Samozrejme, k dispozícii ich nemajú ani mimovládne strany. Tie však – na rozdiel od vládnych strán – nemajú ani to, aby ich návrhy boli posunuté do druhého čítania.
Je interesantné, že zo 7 návrhov sa až 4 týkajú možnosti zavedenia skrátenia volebného obdobia parlamentu voličmi. Dva takéto priame zásahy do Ústavy predkladajú strany vládne a dva strana mimovládna. To už samo o sebe naznačuje, že sa parlamentné voľby blížia závratnou rýchlosťou. A rovnako, že stranám z oboch spektier nejde o ich schválenie, ale iba o ich predloženie. V opačnom prípade by sa totiž správali inak, ako sa správajú, keďže na ich schválenie je potrebná dohoda medzi vládnymi a mimovládnymi stranami. Prirodzene, tá dodnes neexistuje, inak by nebolo predložených toľko návrhov na zmenu Ústavy.
Ústavu za 34 rokov od jej schválenia zmenili politici s Ústavným súdom už viac ako 20 krát. To dostatočne poukazuje na to, ako si ju ctia. A desiatky rozhodnutí Ústavného súdu o rozpore zákonov s Ústavou zase poukazujú na to, ako si ju nectia. Možno tak uzavrieť, že ide o značný rozpor medzi slovami a skutkami. Sedem návrhov na zmenu Ústavy na nadchádzajúcej septembrovej schôdzi parlamentu to iba potvrdzuje.
