Už je to tu!
Hoci posledný májový deň tohto roka sa vyrojili v jeden deň až traja pravdepodobní kandidáti na funkciu prezidenta, ešte stále to nie je koniec. Okrem toho, že sa môžu na scéne objaviť aj tzv. praví občianski kandidáti, posledné slovo ešte nepovedali ani tí falošní. Teda takí, ktorí budú mať za chrbtom politickú stranu. Medzi nimi je totiž podstatný rozdiel: hoci aj tí druhí budú zrejme kandidovať s podporou voličov, a nie poslancov, asi každý uzná, že je omnoho jednoduchšie zbierať podpisy za podpory straníckeho aparátu ako jednotlivcov. Nehovoriac o peniazoch.
Zhrnuté a podčiarknuté – predsedovia, podpredsedovia a ďalší členovia strán, ktorí aj keď vstúpia do volebného zápasu na základe petície občanov, občianskymi kandidátmi nebudú. Je to iba finta na voličov.
Je prirodzené, že každým ubiehajúcim dňom sa pre občianskych kandidátov znižuje možnosť stať sa verejnosti známejším. Teda vo voľbách aj uspieť a nielen sa ich pre vlastné potešenie zúčastniť. Za úspech pritom netreba považovať iba postup do druhého kola, ale získanie na svoju stranu a podporu významnejšej časti voličov, povedzme nad 5 percent, čo je prah potrebný na vstup do parlamentu. To sa, prirodzene, týka aj falošných občianskych kandidátov. Ak sa uvedené percento niekomu zdá veľa, možno podotknúť, že v predchádzajúcich voľbách hlavy štátu to znamenalo podporu iba necelých 30 tisíc hlasov. Takže veľa to naozaj nie je.
V každých doterajších voľbách prezidenta voleného priamo voličmi sa objavili aj pozoruhodné osôbky a zdá sa, že inak to nebude ani v tých budúcoročných. Možno tak usúdiť podľa už zverejnených mien ľudí, ktorí verejne prejavili záujem zbierať podpisy pod kandidatúru. Zároveň platí, že ak všetci, čo prejavili verejný záujem sa na voľbách naozaj aj zúčastnia, pôjde o doteraz v súvislosti s voľbami hlavy štátu o najvyšší počet kandidátov. Rekord zatiaľ držia voľby v roku 2014, ktorých sa zúčastnilo 14 kandidátov.
Bez urážky, ale:
