Vstali noví bojovníci. „Naši“
Udalosti majú v týchto dňoch veľmi rýchly spád a menia sa nielen zo dňa na deň, ale oveľa častejšie. Zdravý rozum sa kamsi úplne vytráca, slová strácajú obsah aj zmysel a na politickom trhovisku sa hašteria slovenské aj jeden európsky žetón o to, kto častejšie prečíta alebo povie nejaké nové rozprávky pred novinármi.
A tí sú na ne zvedaví, hoci nie rovnakým metrom: odvážia sa po vyhlásení kričať iba na odchádzajúceho premiéra, ale v totožnej situácii na odchádzajúceho prezidenta alebo predsedu parlamentu si už pokrikovať netrúfnu. Nezaujíma ich napríklad ani dôvod, prečo prezident A. Kiska uprednostnil lyžovačku v zahraničí pred tragédiou, ktorá zasiahla Slovensko.
Taká prázdnota či nevkus vo vyjadreniach politikov a správania sa viacerých médií tu nebola ani za vlád Vladimír Mečiara. Ani za jednej a ani po tých troch vládach spolu. A to si – pamätníci vedia o koho ide a ostatní nemusia, keďže je už mŕtvy – napríklad taký Pozorovateľ a ďalší nedávali naozaj servítky pred ústa.
Viacerí si budú skôr pamätať na éru kubišovcov, kapustovcov, mjartanovcov a spol. vo verejnoprávnych médiách. Boli to „ich“ redaktori, po nich však vyrástli ďalší hrdinovia, tí „naši,“ ktorí ale idú v ich stopách smelo vpred. Vedelo sa o tom dlho, ale teraz je to už aj verejné, aj nespochybniteľné:
