Výnimočný prejav
Slovensko má za sebou ďalší prejav prezidenta Andreja Kisku o stave republiky. Tak ako každý iný rok, aj teraz za neho zožne prezident od niekoho chválu a od iného hanu, pretože každý si z neho zoberie to, čo si vziať chce.
Hodnotiť správy prezidenta A. Kisku je vždy ošemetné: ide totiž hlavne o to, čo kto od správy očakáva. Ak očakáva veľa, môže byť sklamaný, ak málo, zase prekvapený. V dobrom i zlom, príjemne či nepríjemne, pričom netreba zabúdať ani to, že existuje tiež veľa ľudí, ktorých žiadny prejav prezidenta vôbec nezaujíma.
A tak rovnako ako každý iný rok, v ktorom prezident A. Kiska predniesol správu o stave republiky, budú z nej niektorí nadšení, iní sklamaní a ďalší voči nej ľahostajní. Ako každý iný rok ju budú analytici analyzovať, komentátori komentovať a politici politizovať. Tak sa to každému hodí. Zvykom to býva aj preto, lebo ani teraz správa o stave republiky neobsahovala žiadne vážne a ľudsky porozumiteľné posolstvo. Spomínať vraždu dvoch mladých ľudí jednoducho nestačí, ani keď tak prezident A. Kiska urobil opakovane.
A predsa bol tento rok prejav v niečom výnimočný:
