Zatvorené! Až do odvolania
Prevádzka ÚŠP je zatvorená a zrušená. Nie z hygienických, ale rýdzo mocenských dôvodov.
Prevádzka je zrušená, aj tak by mohol znieť od včera nápis na dverách Úradu špeciálnej prokuratúry. Bývalého úradu, keďže už nie je, neexistuje. A to, či jestvovať niekedy v budúcnosti bude, má až do straty väčšiny v parlamente v rukách R. Fico, ktorý môže kedykoľvek zriadiť napríklad Úrad špecializovanej prokuratúry. Podobne, ako po zrušení Špeciálneho trestného súdu zriadil Špecializovaný trestný súd. A nastaviť jeho parametre tak ako chce alebo potrebuje, vrátane personálneho obsadenia.
Prirodzene, to, že tak môže vládna väčšina urobiť, automaticky neznamená, že to aj urobí. Bude to záležať aj od množstva iných okolností. Napríklad, ak by na tom trvala Európska komisia alebo by Slovensko mohlo prísť o balík europeňazí. Alebo ak by Ústavný súd napokon rozhodol, že práve kvôli záväzkom Slovenska bolo zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry v rozpore s Ústavou. Napríklad. Faktom však zostáva, že ak nový ÚŠP nezriadi súčasná vládna väčšina, môže to v budúcnosti urobiť iná.
Hodnotením pôsobnosti a skutkov špeciálnych prokurátorov za bezmála 20 rokov fungovania ÚŠP sa zaoberali mnohí – počnúc súdmi, ktoré prijímali alebo odmietali ich návrhy, cez vládne aj mimovládne strany až po skupiny rôznych aktivistov. Takže postačí uviesť základné fakty, ktoré sú v tejto súvislosti prinajmenej dva – jedným je, že tí, ktorí dnes vehementne protestujú proti zrušeniu ÚŠP, neurobili v predchádzajúcom volebnom období nič, aby tomu zabránili alebo jeho postavenie posilnili – opäť iba napríklad – zakotvením špecializovaných inštitúcií do Ústavy. Podobne ako do nej dokázali vrezať jeden volebný obvod, právo na platbu v hotovosti a iné, keďže mali k dispozícii historicky najvyššiu ústavnú väčšinu 95 poslancov. Ich dnešný nárek je tak v prvom rade nárekom nad vlastným zlyhaním – nezasiahli, keď zasiahnuť mohli a teraz už zasiahnuť nemôžu a ani nedokážu. Aj tak sa dá.
Druhým faktom je, že ani z personálneho hľadiska nemôže byť na ÚŠP nikto naozaj hrdý. Z dvoch šéfov ÚŠP bol prvý odsúdený krátko po odchode z funkcie a druhý bol odsúdený ešte pred zvolením do nej. Takže v čase, kedy vykonával funkciu hlavného prokurátora ÚŠP, bol ešte stále pod dohľadom a dozorom probačného úradníka. Mimochodom, práve jeho zvolením do funkcie bývalá vládna väčšina otvorila také nečakané možnosti aj pre akúkoľvek inú väčšinu v parlamente, ktoré boli dovtedy nemysliteľné. Nedá sa tak vylúčiť, že raz možno bude aj podmienkou, aby bol šéf štátnej inštitúcie podmienečne odsúdený a vo výkone trestu, inak do nej nebude môcť byť nainštalovaný. Nasmerované to je.
Dosť však bolo sarkazmu aj kreativity, aby sa uvedené dva fakty nestratili. Takže ešte raz a naposledy:
