Žiadna hymna, iba pesnička
To, že čo je štátna hymna, určuje väčšina v parlamente, a nie ministerka kultúry. Tak znie zákon.
Je už nepochybné, že to, čo odznelo v prvých minútach roka 2025 – STVR – ale aj na konci jeho prvého dňa – koncert Slovenskej filharmónie – nebola hymna, ale pesnička. S privretím očí možno povedať, že to bola ďalšia z viacerých doterajších úprav hymny, ale štátna hymna to naozaj nebola a faktom tak zostáva, že štátne boli iba peniaze, ktoré ministerstvo kultúry za úpravu minulo, ale nie aj nová štátna hymna.
Bez ohľadu na to, či sa niekomu páči alebo nie. Je jasné aj dobré, že názory na novú hudobnú verziu pesničky Kopala studienku, hoci aj na text J. Matušku, sú rôzne. Tak to má aj byť. Jedni ju chvália, iní hania. Niekto by pridal tamto, iný ubral hento. Čudné je len to, že na úpravu tejto pesničky dalo ministerstvo tak veľa peňazí, keďže automaticky vzniká rečnícka otázka, koľko by asi tak stála nová verzia Slovenských mamičiek alebo Prší, prší.
Možno iba zopakovať, že to, čo je hymna, je zakotvené v Ústave a podrobnejšie v zákone o štátnych symboloch a ich používaní. Rovnako, že s hymnou sa nemá žartovať, ale hymna sa má ctiť. Preto aj v prípade, keď sa hrá, treba sa postaviť – je to štátny symbol. Je pritom azda každému jasné, že nikto iný nemá v tomto prípade dbať na dodržiavanie zákona o štátnych symboloch a ich používaní viac ako ministerka kultúry M. Šimkovičová. Inými slovami, nová verzia hymny môže byť taká aj onaká, prosto hocijaká, ale kým nebude spĺňať zákonné požiadavky, hymnou nebude. Nehovoriac o pokútnom spôsobe, akým údajne novú verziu hymny ministerstvo kultúry pripravovalo. Alebo ešte inak, kým parlament neschváli novú verziu hymny, stále bude hymnou iba to, čo je uvedené v zákone, pričom si stačí porovnať notový zápis. Postačí len vizuálne, netreba byť odborník.
Nemôže niekto vojsť do obchodu, vziať si trebárs dva rožky a odísť bez zaplatenia, lebo tým poruší zákon, ktorý mu to zakazuje urobiť. Niekto môže robiť iba to, čo mu zákon nezakazuje, na rozdiel od štátnych orgánov, ktoré môžu robiť iba to, čo im zákon umožňuje. Jednoznačne teda platí, že kým nebude zákon o štátnych symboloch a ich používaní novelizovaný, hymnou zostane to, čo ňou je už 32 rokov. Z vecného uhla pohľadu je to jasné, neodškriepiteľné a postačujúce. Fakt. Podobne ako to, že čo je štátna hymna, určí väčšina v parlamente.
Iný je politický uhol pohľadu – ide totiž o nečakanú a neočakávanú skúšku prezidentom. Pod vedením P. Pellegriniho jeho úrad totiž práve pripravuje scenár udeľovania štátnych vyznamenaní. A súčasťou tejto štátnej ceremónie by mala byť, prirodzene, aj štátna hymna. Nedá sa vopred odhadnúť, či odznie štátna hymna alebo len pesnička – záleží to totiž výlučne od rozhodnutia prezidenta P. Pellegriniho. Ale má pritom iba tri možnosti – 1. buď bude rešpektovať zákon, 2. alebo sa prispôsobí novej dobe, 3. alebo urobí oboje. Počkáme a uvidíme.
