Politické básničky
Politickou odpoveďou mimovládnych strán mal byť okamžitý návrh na vyslovenie nedôvery premiérovi R. Ficovi.
Na konci tohto škaredého roku sa krátko pred Vianocami odohrala partia, ktorá dokonale vyzliekla špičku politickej scény na Slovensku – návšteva premiéra R. Fica v Moskve a jeho rokovanie s ruským prezidentom V. Putinom.
Bez ohľadu na to, akým spôsobom bolo ich stretnutie oznámené. Bez ohľadu na medzinárodnú situáciu. Bez ohľadu na to, že Rusko stále označuje Slovensko za nepriateľský štát. Bez ohľadu na to, že na V. Putina je vydaný medzinárodný zatykač. A bez ohľadu aj na to, čo a či vôbec R. Fico na stretnutí s V. Putinom niečo dohodol a za akú cenu, možno povedať, že ich stretnutie – ľudovo povedané – vyrazilo politikom poistky a politickým stranám zastúpeným v parlamente na Slovensku dych.
Poukazujú na to najmä ich prvotné vyjadrenia a stanoviská. Koaličná strana Hlas-SD vydala správu v znení: „Nebudeme reagovať.“ A druhá koaličná strana SNS verí, že „rokovaním premiéra R. Fica s ruským prezidentom V. Putinom získa Slovensko informačnú výhodu pri riešení plynovej krízy po 1. januári 2025“.
Druhá časť politického spektra reagovala, prirodzene, inak. PS oznámilo, že konanie premiéra považuje za „hanebné a úplne zbytočné“. SaS zase zverejnilo, že premiér R. Fico sa „správa nie ako predseda suverénnej krajiny, ale ako obyčajný kolaborant“. KDH vyhlásilo, že „predseda vlády R. Fico ohrozuje svojimi skutkami ľudí na Slovensku i ukotvenie krajiny v EÚ a NATO“. A hnutie I. Matoviča ohlásilo, že je „neprípustné, aby si premiér demokratickej krajiny potriasal ruku s človekom zodpovedným za státisíce obetí“. Teda obvyklými politickými básničkami, podobne ako vládna koalícia.
No. Z vecného hľadiska nie je známe, o čom všetkom sa R. Fico a V. Putin rozprávali, čo bolo vyrokované a dohodnuté, tobôž, či to nebude pozmenené alebo porušené. Politické hľadisko je omnoho jednoduchšie, keďže jedinou správnou politickou reakciou a odpoveďou na uvedené stretnutie – a to aj vzhľadom na citované reakcie – bolo okamžité podanie návrhu na vyslovenie nedôvery premiérovi R. Ficovi. Vianoce-nevianoce, sympatie-nesympatie, jednoducho iná politická odpoveď neexistovala. Samozrejme, za predpokladu, že mimovládne strany vedia, čo tvrdia a nevedia, čo robia. Nie slová, ale skutky sú dôležité. Napríklad, občianski aktivisti boli ochotní a schopní zareagovať okamžite nielen slovami, ale aj demonštráciou.
Každému je pritom jasné, že premiér by odvolaný z funkcie nebol. A schôdza by sa pravdepodobne ani nezačala. „Opravné“ reakcie mimovládnych strán už naznačovali, že sa budú rozprávať aj o tejto možnosti, že podanie návrhu zvážia, ale to už je jedno – príležitosť prepásli. Nadnesene povedané, dejiny prišli k nim, ale nevšimli si to. Totiž – podať návrh na odvolanie v januári 2025 za to, čo sa stalo v decembri 2024, je už len také slovenské. Takto však robí súčasná generácia politikov politiku na Slovensku a to nie je žiadna výčitka, ale holý fakt.
