O padlom anjelovi
„Pokladám za správne, aby každý jeden politik, každý jeden verejný činiteľ, akonáhle je podozrenie z čokoľvek, aby sa postavil, vysvetlil, povedal svoj názor a odpovedal na otázky,“ vyhlásil prezident A. Kiska po zverejnení informácie, že mal opletačky s účtovníctvom v jeho firme.
Samozrejme, ani on na otázky novinárov neodpovedal, nie je predsa v politike už žiadny amatér. Ako bol v čase, kedy sa predmetná udalosť – náklady na jeho prezidentskú kampaň boli dané aj do účtovníctva jeho firmy – stala.
A to, že sa stala je neodškriepiteľné. Finančné náklady tejto operácie vyčíslil samotný prezident, otázne zostávajú náklady takpovediac spoločensko-politické. Nikto iný ako spoločnosť o nich totiž nemôže a nedokáže rozhodnúť. Presnejšie to, čo a v akej miere je pre ňu ešte akceptovateľné a čo už nie.
Nebude to ľahké rozhodovanie, to vidno už teraz. Nielen z titulkov médií, ale najmä z rozdielnych prístupov a delenia na „našich“ a „ich“ ľudí. Časť spoločnosti stojí za tým našim, časť za tým ich a ďalšej časti, známej pod názvom mlčiaca väčšina, sú naši aj ich úplne fuk. Čo je azda najhoršie.
V daných možnostiach je iba správne, že zákon platí rovnako tak pre prezidenta Kisku ako aj podnikateľa Bašternáka. Obom im umožňuje sa z daňových nezrovnalostí „vykúpiť“. Možno sa síce domnievať, že jeden z nich na rozdiel od druhého konal úmyselne, ale vylúčiť úmysel ani u toho druhého nie je zatiaľ dosť dobre možné. Neexistujú na to aspoň žiadne fakty ani argumenty. Iba viera, čo je však málo.
