Prezidentka
Slovensko má historicky po prvý raz vo funkcii hlavy štátu ženu. To je zatiaľ azda aj jediné, čo je zaznamenania hodné aj vhodné.
Všetko ostatné – hlavne to, ako sa Zuzana Čaputová bude vo funkcii správať – totiž ukáže až čas. Videli sme to tiež u prezidenta A. Kisku počas piatich rokov vo funkcii: najskôr nádej, potom sklamanie. Snáď to bude mať prezidentka neustále na pamäti a snáď sa z jeho príbehu aj niečo naučí a poučí.
Samozrejme, neplatí to vo všeobecnosti, zďaleka nie všetci sa v A. Kiskovi sklamali. Niektorí preto, lebo v nich nevzbudil ani nádej, takže nebolo o čom. Iní preto, lebo sú presvedčení o tom, že funkciu vykonával najlepšie ako to bolo možné. A ešte o kúsok viac.
Isto, pri predchodcoch A. Kisku neexistovala ani nádej, že sa budú správať inak, ako sa dovtedy politicky správali. Z. Čaputová je však rovnako politicky nepopísaný papier ako A. Kiska: bez reálnych politických skúseností a čo je ešte dôležitejšie, bez reálnych skúseností s politikmi. To sú pritom dve základné veci, ktoré bude pri výkone funkcie najviac potrebovať. A v ktorých prezident A. Kiska nehral prvé husle, hoci ich hrať mohol a aj mal.
Možno povedať, že Z. Čaputová výkon prezidentskej funkcie nezačala zle. Slová sú aj v súčasnosti dôležité, keďže čoraz častejšie strácajú váhu aj význam. Inauguračný prejav však nie je iba o slovách, ide aj o akúsi cestovnú mapu, podľa ktorej mieni hlava štátu krajinu viesť a reprezentovať.
Je úplne jasné, že hodnotenia inauguračného prejavu Z. Čaputovej boli podľa toho, aké médiá ho prezentovali. Médiá, ktoré ju podporujú a adorujú, híkali od úžasu, médiá, ktoré jej odporujú a spochybňujú, hľadali chyby a nedostatky.
Takže:
