Odídený
Odchod podpredsedu parlamentu z funkcie je nepochybne politicky významnou udalosťou. Obzvlášť, keď ide o odchod menej dobrovoľný a viac vynútený, čo na Slovensku reprezentuje výraz „odídený.“
Aj Matin Glváč bol z funkcie podpredsedu NR SR odídený. Hoci sa dlho sa odchodu vzpieral (tu), situáciu aj tak neustál, pretože ju ustáť ani nemohol. A neustál by ju nikto, najmä keď vznikla tak krátko pred parlamentnými voľbami. Bolo to skrátka politicky neúnosné aj neudržateľné zároveň.
Isteže, mimovládne strany môžu v tejto súvislosti jasať, faktom však zostane, že aj vďaka im zostal M. Glváč vo funkcii dlhšie, ako zostať mal. Koalícia sa s nimi pohrala, keď neschválila program schôdze, na ktorej chceli navrhnúť odvolanie M. Glváča z funkcie podpredsedu. Na takýto mocenský postup – kedy väčšina valcuje menšinu – existuje v rámci pravidiel iba jediná správna odpoveď – podanie opätovného návrhu na zvolanie schôdze. Ihneď, a nie až na opakované výzvy koaličného Mosta-Híd, ktorý zreteľne inzeroval, že ak príde ďalší návrh na odvolanie M. Glváča z funkcie, bude už hlasovať inak, ako hlasoval.
„Samooslavné“ ódy mimovládnych strán po oznámení odchodu M. Glváča z funkcie, boli aj preto takpovediac mimo misu. Bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči alebo nie, faktom zostane, že M. Glváč bol z funkcie podpredsedu parlamentu odídený viac zásluhou politiky Mosta-Híd, ako mimovládnych strán. Pochopili to aj v Smere-SD, aj preto M. Glváč v rozlúčkovom stanovisku zaútočil na B. Bugára, lebo na rozdiel od mimovládnych strán vie veľmi dobre, odkiaľ vietor zafúkal.
To, že k nemu M. Glváč pridal aj ďalšie osoby, na veci nič nemení. Preto B. Kollár, preto I. Matovič, preto R. Sulík. Odhliadnuc od toho, že príbeh každého z nich s obžalovaným M. Kočnerom je iný, iné je aj ich postavenie – ani jeden z nich nereprezentoval v týchto dňoch vedenie parlamentu. A o to ide.
Presnejšie povedané:
