Mečiarove amnestie
Prejav Pavla Demeša na pohrebe exprezidenta Michala Kováča považujem za dobrý aj vhodný. Na rozdiel od prejavu prezidenta Andreja Kisku. Aj keď sa zdá, že obaja hovorili o tom istom – myslím tým časti o Mečiarových amnestiách – nebolo to vôbec to isté. Dôvody dnes nebudem bližšie rozoberať, pretože text bude o inom. Zatiaľ iba uvediem, že od A. Kisku som pri poslednej rozlúčke s M. Kováčom očakával prejav, ktorý by bol hodný prezidenta, a nie iba herecké vystúpenie.
V roku 2000 som napísal knihu Amnestovaní. Jej podstatou sú rozsudky a iné rozhodnutia súdov, týkajúce sa Mečiarových amnestií, ale tiež návrhov na ich zrušenie v parlamente. Poukazujem v nej aj na to, ako verziu „samoúnos“ bola vtedajšia štátna moc nútená zmeniť na „samoamnestiu“. Od tých čias sa však verejná ani stranícka debata nikam neposunula, iba sa raz za čas recykluje. Iné je, pochopiteľne, prostredie, ktoré však dnes viac posilňuje argumenty proti zrušeniu amnestií ako za ich zrušenie. Tu je jeden z nich.