Amnestie
V parlamente sa blíži ďalšie hlasovanie v poradí už o desiatom predloženom návrhu na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií. Debata o právnych a politických aspektoch možnosti zrušenia amnestií udelených v roku 1998 zastupujúcim prezidentom V. Mečiarom nikam nevedie ani po mnohých rokoch – časť právnikov a politikov je stále za ich zrušenie, časť právnikov a politikov je proti. Zhoda je azda iba na tom, že nemali byť vôbec udelené. Podstatné je tak niečo celkom iné a síce, že na Slovensku viditeľne neplatia pravidlá dané Ústavou, ale mocou, presnejšie vládnou koalíciou. Nič na tom nemení, že raz vládne koalícia taká a inokedy onaká, keďže spôsoby nakladania s mocou zostávajú podobné. Aj preto je Slovensko viac právnickým ako právnym štátom.
_____________________________________________________________________
Parlament už svoju prácu urobil, keď zmenil v Ústave podmienky udeľovania amnestií tak, aby sa svojvôľa prezidenta už viac nemohla opakovať. Navyše, ide o principiálnu a kľúčovú záležitosť – ak si totiž parlament privlastní možnosť spätne rušiť rozhodnutia súdnej a výkonnej moci, hranica deľby a vyváženosti jednotlivých mocí bude zmazaná. Ak to súčasný parlament urobí, neexistuje žiadna záruka, že budúci parlament nezruší napríklad milosť, ktorú prezident udelil M. Martikánovi. Alebo hocičo iné, čo si zmyslí. Samozrejme, parlament môže funkciu prezidenta aj zrušiť, avšak tiež nie spätne. Je jednoducho neprípustné, aby si parlament uzurpoval moc, ktorá mu podľa Ústavy nepatrí, navyše spätne. Áno, poslanci majú hlasovať podľa svojho svedomia a vedomia, ale majú pritom tiež dodržiavať Ústavu SR. Majú moc ju zmeniť, ale nie ju porušovať.
_____________________________________________________________________
Tak či onak, zrušenie amnestií by bolo zásahom zákonodarnej moci do rozhodnutí mocí výkonnej aj súdnej. V praxi by to znamenalo, že amnestie, vydané výkonnou mocou neplatia a rozsudky vydané mocou súdnou neplatia tiež.
