HORE

Brzdy a protiváhy

Uverejnené dňa 28.1.2019

Nevedno presne, kto všetko radí predsedovi parlamentu, ale neradí mu veru dobre.

Predseda parlamentu A. Danko je nespokojný s rozhodnutím ústavnoprávneho výboru v súvislosti s voľbou kandidátov na funkciu ústavných sudcov. Nepáči sa mu, že k uchádzačovi  na funkciu sudcu ústavného súdu R. Ficovi výbor neodhlasoval – ľudovo povedané – ani také ani makové  stanovisko, ale dve hlasovania sa skončili patom. Ani jeden z oboch návrhov totiž nezískal podporu väčšiny poslancov výboru.

Tzv. vinníkom je podľa predsedu parlamentu poslanec P. Kresák, keďže sa hlasovania nezúčastnil a výbor má bez neho párny počet poslancov. P. Kresák sa uchádza o post ústavného sudcu a v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu sa rozhodol nezúčastniť na hlasovaní, presne tak, ako sa R. Fico – taktiež v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu ­– rozhodol nezúčastniť na hlasovaní o uchádzačoch v pléne. Faktom je, že P. Kresák sa mohol verejného hlasovania vo výbore zúčastniť, ale aby zostala zachovaná ústavná rovnosť podmienok, musel by pri sa pri všetkých uchádzačoch, aj o sebe samom, hlasovania zdržať. Aj v takom prípade by bola rovnosť podmienok zachovaná.  Inými slovami, aj keby sa P. Kresák hlasovania zúčastnil, neskončilo by sa inak, ako sa skončilo. Teda remízou. Pričom platí, že aj to je riadny výsledok hlasovania výboru – poslanci, vrátane hlasovania, vykonávajú mandát slobodne, a nie na príkaz niekoho. A. Danko to predsa dobre vie, veď aj jemu Ústava takéto právo zaručuje.

Odhliadnuc od toho, že stanovisko výboru – nech je akékoľvek, teda kladné, záporné alebo patové  – nie je pre parlament záväzné a poslanci ho v pléne môžu prelomiť alebo aj úplne zmeniť. Inými slovami a na rozdiel od výboru: 148 poslancov (mínus uchádzači R. Fico a P. Kresák) nemá právo uchádzačov vypočúvať, ale má právo o nich rozhodnúť. Ešte inak: ak výbor nedokázal o uchádzačovi rozhodnúť, že spĺňa, ale tiež, že nespĺňa ústavné podmienky, rozhodne o tom plénum. Ak výbor rozhodol, že niektorý uchádzač podmienky spĺňa, plénum môže rozhodnúť inak. A naopak. Samozrejme, parlament by tak mal urobiť v súlade, a nie v rozpore s Ústavou.

Hlavné brzdy a protiváhy rozhodnutia parlamentu sú v tomto prípade dve:



Zvyšok článku a diskusia k nemu je možná iba po registrácii:

Ak ste sa už registrovali, prihláste sa:
Získajte plný prístup ku všetkým článkom, komentárom, videám a privátnemu obsahu tejto stránky.
Získať prístup

V očakávaní 3

Prezident nemá právo diktovať premiérovi, koho smie alebo nesmie navrhnúť do funkcie ministra, ale má povinnosť o jeho návrhu rozhodnúť.

6. novembra 2026
Fakty a argumenty

V menšine

Staršia generácia politikov sa nepoučila a nová generácia nepreukázala, že sa už politiku robiť naučila.

4. novembra 2026
Fakty a argumenty

V očakávaní 2

P. Pellegrini: Vyjadrujem obavy, či je zodpovednosť predsedu vlády za konkrétny personálny návrh reálna a existujúca.

30. októbra 2026
Fakty a argumenty

V očakávaní

Prezident nemá ústavné právo ani povinnosť zistiť, aké je stanovisko štátneho orgánu pred vydaním svojho rozhodnutia.

28. októbra 2026
Fakty a argumenty

Staňte sa fanúšikom a zdieľajte


Facebook Juraja Hrabka Twitter Juraja Hrabka Linkedin Juraja Hrabka Google+ Juraja Hrabka Napíšte mi