HORE

Desať dní, ktoré zmenili Česko a Slovensko

Uverejnené dňa 17.11.2019

Tridsiate výročie Nežnej revolúcie prinieslo nebývalý počet až niekoľkých stoviek spomienkových akcií po celej krajine. Rovnako tak v Čechách a na Morave, ale po nadobudnutí účinnosti slovenskej Ústavy v októbri 1992 sú to už ich oslavy. My máme svoje. Hoci na najvyššej štátnej úrovni bývajú stále prepojené vzájomnými návštevami politickej reprezentácie.

Udalosti zo 16. novembra 1989 v Bratislave – pochod študentov – nemá s novembrovými udalosťami nič spoločné. To treba opakovať, keďže prepisovanie histórie patrí k slovenským špecifikám a toto je ďalší pokus. Isto, bol to prejav odvahy, značnej odvahy, ale v súvislosti s udalosťami po 17. novembri 1989 to neznamenalo nič (tu).

Komunistický režim, ktorý bol zákonom uznaný a označený za  totalitný a zločinecký, padol za desať dní  od udalostí v Prahe.  Krk mu nezlomil štrajk študentov ani umelcov, ale generálny štrajk –povedané vtedajším slovníkom ­– „robotníkov, roľníkov a inteligencie“. Teda pracujúci ľud, ktorému  aj podľa Ústavy patrila „všetka moc“ a ktorý viedla Komunistická strana. Tvrdiac, že k lepším zajtrajškom.   Až kým jej státisíce bezmenných ľudí na námestiach po celej krajine oznámilo, že stačilo, odíďte, neďakujeme.

Inými slovami, študentov zase nebolo až tak veľa, aby si s nimi režim nedokázal poradiť a umelcov bolo ešte menej. Vymeniť či nahradiť „pracujúci ľud“  však nešlo. Ešte inak: Komunistická strana dostala 27. novembra 1989 od pracujúceho ľudu okamžitú dvojhodinovú výpoveď.

Všetko, čo nasledovalo potom, bolo už len dôsledkom generálneho štrajku. Počiatočný strach a obavy opadli a do popredia začali prichádzať ľudia z druhého sledu a po nich aj samotní komunisti. Ktorí sa zahodením straníckych knižiek ako šibnutím čarovného prútika, žiadnej trstenice, dokázali nežne premeniť na demokratov. To je však už iný príbeh.

Desať dní, ktoré zmenili Slovensko, prinieslo aj hlavný odkaz Nežnej revolúcie: tým je, že zmena je možná, aj keď sa zdá byť nemožná.

Na tridsiate výročie Nežnej revolúcie bolo spomienkových udalostí naozaj veľmi veľa. Najlepšie pritom je – a o to aj v novembri 89 išlo – že každý si mohol vybrať, na ktorú z nich pôjde alebo nepôjde na žiadnu z nich. Jednoducho mohol si slobodne vybrať, mohol robiť to, čo robiť chcel.

Napokon, nezáleží na tom, čo a kde robili občania počas sviatočného víkendu, spojeného s okrúhlym výročím Nežnej revolúcie.  Záleží na tom, čo a ako budú robiť od pondelka a to až do ďalších osláv v novembri 2020. A mimoriadne na tom záleží už teraz, keď je navyše krátko pred parlamentnými voľbami. Už od prvých slobodných volieb v roku 1990 totiž platí, že vládnu iba tí, ktorých si zvolili.

Získajte plný prístup ku všetkým článkom, komentárom, videám a privátnemu obsahu tejto stránky.
Získať prístup

Týždeň v skratke

Čím ďalej tým viac sa búra mediálny mýtus o ministerke M. Kolíkovej, že je reformnou ministerkou.

18. októbra 2021
Kaviareň

O úlohe premiéra

a guvernérovi P. Kažimírovi

16. októbra 2021
Fakty a argumenty

O úlohe premiéra

a guvernérovi P. Kažimírovi

Fakty a argumenty

Vysoká hra o pôdu

Ministrovi zahraničných vecí I. Korčokovi neoddá veľmi veriť.

15. októbra 2021
Fakty a argumenty

Staňte sa fanúšikom a zdieľajte


Facebook Juraja Hrabka Twitter Juraja Hrabka Linkedin Juraja Hrabka Google+ Juraja Hrabka Napíšte mi