Detaily a spôsoby
Malý krok pre ministra vnútra, ale veľký krok pre Slovenskú republiku.
V utorok schválil parlament okrem iných noviel aj novelu zákona o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v oblasti zdravotníctva. Nevyvolala síce väčšiu pozornosť, ale aj práve preto môže dobre poslúžiť ako príklad chaosu a zmätku vládnych rozhodnutí. Novela je totiž pre ľudí už úplne zbytočná, naopak, potrebná bola oveľa skôr. Presnejšie, odkedy začala fungovať tzv. smart karanténa.
V jej rámci bolo totiž prikázané, že používateľa aplikácie – keď sa nedokáže domov dopraviť sám – môže ho tam doviezť motorovým vozidlom osoba, ktorá však „musí byť chránená bezventilovým respirátorom FFP2“. Problém bol iba v tom, že vláda jeho predaj na Slovensku zakázala. Povinnosť chrániť sa respirátorom FFP2 bola stanovená koncom mája 2020, zákaz predaja respirátorov FFP2 však platil už od začiatku marca 2020. Ako vtedy povedal minister vnútra c, bol to R. Mikulec: „Je to malý krok pre ministra vnútra, ale veľký krok pre Slovenskú republiku. Som veľmi rád, že tu môžem stáť. Nastupuje inteligentná karanténa“. Takže ešte raz – povinnosť chrániť sa respirátorom FFP2 bola stanovená koncom mája 2020, zákaz predaja respirátorov FFP2 platil už od začiatku marca 2020.
Vláda to myslela dobre, dopadlo to ako vždy. Mimochodom, ani odvolanie zákazu predaja respirátorov FFP2 nesúvisí s tým, že ich ľudia potrebujú na prevoz navrátilcov, ale vláda ho prijala z dôvodu, že „táto úprava má za cieľ predísť hospodárskym škodám podnikateľov, ktorí disponujú veľkými množstvami týchto ochranných prostriedkov bez možnosti ich predaja“. Inými slovami, to, čo špekulanti nakúpili za málo peňazí a za veľa chceli predať, nevyšlo, ale možno vyjde teraz. Také niečo si verejne nedovolil priznať ani Smer-SD, faktom však je, že dnes je iná doba a vláda bojuje proti korupcii. Vraj.
Je to niečo podobné, ako keď vláda povolila nemať rúško, ak je vzdialenosť medzi cudzími osobami väčšia ako päť metrov, pričom ešte predtým im povolila bez rúška sedieť na terasách vo vzdialenosti dva metre. Opäť inak a ak by sa rozhodnutia vlády mali rešpektovať: prejsť okolo iného bez rúška sa nesmie v menšej vzdialenosti ako päť metrov, ale sedieť v kaviarni vedľa neho na terase vo vzdialenosti dva metre sa môže aj celé hodiny.
Logiku ani iné v tom netreba hľadať, nie je v tom vskutku nič, okrem toho, že vláda tak rozhodnúť môže. Platí však, že nielen spôsoby, ale aj detaily vládnutia bývajú dôležité.
