Do väzby nemusí, do väzenia môže
Z tzv. kajúcnikov sa stali za pomoci spolupracujúcich médií novodobé celebrity, ktorých slová sú predávané a vydávané – bez akéhokoľvek overenia – za fakty a argumenty.
Rokovanie parlamentu o (ne)vydaní súhlasu na vzatie poslanca R. Fica do väzby sa skončilo, na rad prichádza hlasovanie. Výsledok bude rozhodne zaujímavý aj preto, lebo vôbec nejde o to, či sa poslanec ocitne vo väzbe. Áno, isteže, samozrejme, rozhodnúť o tom môže iba súd a nikto iný, ale na to, aby súd mohol rozhodnúť, potrebuje najskôr rozhodnutie parlamentu. Bez neho rozhodnúť nemôže a nesmie.
Parlamentná debata napokon nebola taká dlhá, aká mala pôvodne byť. Nočné rokovanie vystriedala politická dohoda na hlasovaní o (ne)vydaní súhlasu v stredu podvečer. Bude to doteraz zrejme najdôležitejšie hlasovanie, keďže sa bude rozhodovať ani nie tak o osobe poslanca, ale najmä o mandáte poslanca. Hoci mnohí to vidia naopak – teda, že ide najmä o R. Fica. Netreba sa tomu čudovať – výčiny R. Fica v politike sú predsa dostatočne a všeobecne známe – ale tak to v skutočnosti nie je. Podstatou rozhodovania parlamentu je poslanecký mandát, nie R. Fico. Ešte inak – či si R. Fico mandát poslanca bude uplatňovať alebo nie.
Aj výsledok hlasovania – teda či parlamentná väčšina súhlas vydá alebo nie – bude dôležitejší ako ďalší osud R. Fica. Ak parlament súhlas vydá, rozhodovať o vzatí či nevzatí do väzby bude rozhodovať súd, ak ho nevydá, R. Fico bude stíhaný na slobode. Rovnako ako bol stíhaný, žalovaný a odsúdený exposlanec M. Kotleba, čo znamená, že nemožno vopred vylúčiť ani to, že na konci dňa skončí podobne a teda mandát poslanca mu – právoplatným odsúdením – zanikne.
Zánik mandátu je však ešte iba v diaľavách. Teraz je to vecne aj politicky o inom, keďže platí, že poslanec vo väzbe byť môže a mandát mu nezaniká, iba sa neuplatňuje. Faktom je, že poslanecká imunita sa od jej zavedenia totiž naozaj rapídne zmenila: na jej začiatku – napríklad – nastupovali náhradníci za poslancov v rámci vládnej koalície aj preto, aby sa vyhli trestnému stíhaniu. Navždy. Neskôr platilo, že keď bol vo väzbe poslanec, bol v nej aj jeho mandát, takže z parlamentu mu boli doručované materiály priamo do cely. Potom zase platilo, že navždy už nebude navždy, ale treba so stíhaním počkať na ukončenie mandátu, pričom sa automaticky predlžovala aj premlčacia doba. A dnes platí, že stíhať možno každého: poslanec-neposlanec. Samozrejme, bolo toho viac, ale v súvislosti s aktuálnym rozhodovaním parlamentu je uvedené podstatné a postačujúce.
Ako bolo povedané a napísané už minulý týždeň – vecné rozhodnutie o žiadosti generálneho prokurátora má urobiť mandátový výbor, politické rozhodnutie plénum parlamentu. Výbor posudzuje dôvody vecne, plénum politicky rozhoduje či vydá súhlas na vzatie poslanca do väzby alebo nie. V tomto duchu tiež treba vnímať napríklad stranícke rozhodnutie poslancov SaS, že budú hlasovať za vydanie súhlasu s väzbou R. Fica, hoci žiadosť generálneho prokurátora ešte nebola ani len na vrátnici parlamentu. Povedané po lopate: dôvody-sem, dôvody-tam, argumenty sú nanič – podstatné je stranícke rozhodnutie. Čo je v poriadku, hoci ide o neveľmi predvídavé rozhodnutie aj preto, lebo krvavé oči do politiky nepatria.
V civilizovanej krajine a v rámci parlamentnej demokracie mandát poslanca nie je žiadna hračka. Ale rovnako ňou nie je – alebo by aspoň nemala byť – žiadosť generálneho prokurátora o vydanie súhlasu na vzatie poslanca do väzby. Na Slovensku je to inak – doterajšie ochkanie vládnej koalície, koho to do funkcie generálneho prokurátora zvolila a ako mu treba osekať právomoci, vystriedala očividná radosť. Nad tým, že im umožnil držať R. Fica za pačesy až dovtedy, kým nebude oznámený výsledok hlasovania o vydaní súhlasu na jeho vzatie do väzby. V zápale partajných zápasov sa celkom stratilo, že nejde o R. Fica, ale mandát poslanca, teda presne naopak, ako by to malo byť.
Je jasné:
