Staršia generácia politikov sa nepoučila a nová generácia nepreukázala, že sa už politiku robiť naučila.
Mnohým sa to nepáči, ale to, čo R. Fico za tie roky neriešil, si vyriešila si poslankyňa sama.
Aby to nevyzeralo tak, ako to je, príbeh okolo odvolania ministra T. Tarabu má aj poučenie. Pre všetkých.
Zostáva faktom, že k možnosti skrátiť volebné obdobie z vôle ľudu, malo najbližšie referendum, ktoré vyhlásila prezidentka Z. Čaputová.
Prípad bol jasný od začiatku okrem jednej podstatnej záležitosti.
Išlo vskutku o historické, a nie hysterické stretnutie, pričom je žiaľ faktom, že na dnešné pomery to nie je naozaj málo.
Hoci si to premiér R. Fico nepripustí, v Číne bol ako ten povestný kôl v plote.
Jasné, zatiaľ nešli tak ďaleko ako I. Matovič pred voľbami v roku 2020.
Taká možnosť – porátať sa nežne s Nežnou revolúciou – sa ani premiérovi R. Ficovi nevyskytne každý deň.
R. Fico sa po atentáte zásadným spôsobom zmenil – už neovláda moc, ale moc ovláda jeho.
Chýbajú racionálne argumenty za, všetky sú proti.
To, čo si premiér R. Fico vypýtal, to aj dostal a to, čo si nepýtal, dostane aj tak, lebo v politike všetko so všetkým súvisí.
Atentát zmenil R. Fica takmer na nepoznanie.
Takto robí súčasná generácia politikov na Slovensku politiku.
Dnešná amnestia je najmä poďakovaním voličom, ktorí volili a zvolili vládne strany.
Na politické strany, ktoré živia ľudia, konsolidačný balvan nespadol.
Úspech Smeru-SD má význam nielen vecný, ale tiež politický.
V zápale partajných zápasov sa celkom stratilo, že nejde o R. Fica, ale mandát poslanca, teda presne naopak, ako by to malo byť.