Úspech Smeru-SD má význam nielen vecný, ale tiež politický.
V zápale partajných zápasov sa celkom stratilo, že nejde o R. Fica, ale mandát poslanca, teda presne naopak, ako by to malo byť.
Keď je porušené právo jedného, je porušené právo všetkých: aj keď ide o záchranárov a aj keď sa volá – horribile visu aj horribile dictu – R. Fico.
R. Fico stále dokáže opantať časť ľudí, hoci každý kto chce tak vie, čo je zač aj o čo mu ide.
R. Fico poslancov domotal. Úplný kráľ, povedal by exminister J. Počiatek.
R. Fico opäť raz nie slovami, ale skutkami ukázal, čo je zač a o čo mu ide.
K przneniu Ústavy stačí, že parlament kandidátov nezvolil naraz, ale ich volí kedy chce, ako chce a koľko chce.
Prezidentku Z. Čaputovú nemôže Ficov vzorec nijako prekvapiť – je vymyslený, nie ústavný.
Čo povedal tamten, čo henten, čím chcel byť onen a prečo je s ďalším amen, sú obyčajné politické intrigy.
R. Fico ako jediný zo všetkých uchádzačov, postupuje do ďalšieho kola so stratou kvetinky. A s pochybnosťami.
Čo sa týka odbornosti a morálky – podmienok A. Kisku – R. Fico nie je od sudcov J. Laššákovej a M. Mamojku o nič horší. Skôr naopak.
Iná vec by bola, ak by bol P. Pellegrini už pripravený prevziať moc v Smere-SD alebo existovala reálna alternatíva k vládnej moci.
To nie je strieľanie od boku, ktoré predvádza exslužobník strany M. Maďarič, ale priamy nálet.
Samozrejme, od prezentovanie návrhu po jeho schválenie vedie ešte dlhá cesta.
Robert Fico si nezaslúži iný osud ako V. Mečiar či M. Dzurinda, teda prehru v slobodných voľbách a odchod do minulosti.
Boli to také fofry, že minister Kaliňák ani nestihol podať demisiu.
Pán prezident Kiska poslúžil a všetky tri podmienky premiéra Fica poslušne rešpektoval a garantoval.
Ak sa premiér Fico chce v kresle zachrániť, musí buď sám pustiť nejaké perie alebo mu ich B. Bugár zopár vyšklbne.