Zostáva faktom, že k možnosti skrátiť volebné obdobie z vôle ľudu, malo najbližšie referendum, ktoré vyhlásila prezidentka Z. Čaputová.
Prípad bol jasný od začiatku okrem jednej podstatnej záležitosti.
Išlo vskutku o historické, a nie hysterické stretnutie, pričom je žiaľ faktom, že na dnešné pomery to nie je naozaj málo.
Hoci si to premiér R. Fico nepripustí, v Číne bol ako ten povestný kôl v plote.
Jasné, zatiaľ nešli tak ďaleko ako I. Matovič pred voľbami v roku 2020.
Taká možnosť – porátať sa nežne s Nežnou revolúciou – sa ani premiérovi R. Ficovi nevyskytne každý deň.
R. Fico sa po atentáte zásadným spôsobom zmenil – už neovláda moc, ale moc ovláda jeho.
Chýbajú racionálne argumenty za, všetky sú proti.
To, čo si premiér R. Fico vypýtal, to aj dostal a to, čo si nepýtal, dostane aj tak, lebo v politike všetko so všetkým súvisí.
Atentát zmenil R. Fica takmer na nepoznanie.
Takto robí súčasná generácia politikov na Slovensku politiku.
Dnešná amnestia je najmä poďakovaním voličom, ktorí volili a zvolili vládne strany.
Na politické strany, ktoré živia ľudia, konsolidačný balvan nespadol.
Úspech Smeru-SD má význam nielen vecný, ale tiež politický.
V zápale partajných zápasov sa celkom stratilo, že nejde o R. Fica, ale mandát poslanca, teda presne naopak, ako by to malo byť.
Keď je porušené právo jedného, je porušené právo všetkých: aj keď ide o záchranárov a aj keď sa volá – horribile visu aj horribile dictu – R. Fico.
R. Fico stále dokáže opantať časť ľudí, hoci každý kto chce tak vie, čo je zač aj o čo mu ide.
R. Fico poslancov domotal. Úplný kráľ, povedal by exminister J. Počiatek.