Dobrá správa
Takto nastavenú latku nedokáže preskočiť ani A. Duplantis.
V záplave negatívnych udalostí a správ sa celkom stratila jedna pozitívna – parlament má opäť kompletné vedenie. Teda nielen riadne zvoleného – a nie iba zastupujúceho – predsedu, ale aj podpredsedu. Ide o značný úspech, veď celá operácia ich voľby trvala zhruba rok. A mať personálne obsadené a poslancami riadne zvolené kompletné vedenie parlamentu je jednoducho fajn.
Politické patálie so zvolením predsedu parlamentu po odchode P. Pellegriniho do prezidentského paláca si riešila a vyriešila vládna koalícia vlastným spôsobom a vo vlastnej réžii. Iná vec bola obsadenie miesta podpredsedu, ktoré podľa zvykového demokratického práva patrí najsilnejšej mimovládnej strane, v tomto prípade PS. Na ustanovujúcej schôdzi sa tak aj stalo a do funkcie bolo zvolený jeho predseda M. Šimečka, ktorého však neskôr koalícia z funkcie odvolala. Pri takejto príležitosti – či sa to niekomu páči alebo nie – treba vždy zopakovať, aby sa nezabudlo: bezdôvodne a násilným spôsobom a iba preto, lebo ho odvolať mohla, keďže má v parlamente väčšinu žetónov. Bolo to neslušné, nevkusné, nedemokratické, a s prepáčením politicky sprosté – takéto precedensy sa totiž zvyknú meniť na pravidlá. Spôsobom, keď vy našim, po výmene moci aj naši vašim. Čo je priama cesta do politického pekla. Mimochodom, iba preto môže byť podpredsedom parlamentu T. Gašpar, ktorý je obžalovaný z činnosti v organizovanej zločineckej skupine, lebo v predchádzajúcom volebnom období predchádzajúca vládna koalícia posadila do funkcie špeciálneho prokurátora osobu nie obžalovanú, ale právoplatne odsúdenú. A takto nastavenú latku nedokáže preskočiť ani A. Duplantis, ktorého na celom svete nedokáže preskočiť nikto.
Po odvolaní z funkcie sa šéf strany M. Šimečka rozhodol ísť nie politickou, ale detskou cestou – trucovaním. Teda neobsadením kresla novým kandidátom. Až po roku uvidel, že tadiaľ cesta naozaj nevedie a tak PS navrhlo do funkcie podpredsedu parlamentu dovtedajšieho predsedu poslaneckého klubu M. Dubéciho. Ide o osobu s jednoznačne najväčšími politickými skúsenosťami v PS, tzv. straníckeho turistu, keďže v krátkom čase vystriedal viacero partají – od OĽaNO cez Sieť, Most-Híd až po PS. A pre časť vládnej koalície bol akceptovateľný, keďže ho volilo 79 a zvolilo 78 poslancov. Či preto, lebo iba vďaka nemu a poslankyni SaS M. Bajo-Holečkovej parlament schválil uznesenie, ktorým zaviazal vládu, aby už viac nehlasovala za prijatie sankcií a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii nevedno a špekulovať sa nepatrí.
Tak alebo onak, parlament má po roku opäť kompletné vedenie, čo je skvelá správa. Najmä pri poznaní, že napríklad Ústavnému súdu chýba dlhodobo sudca alebo, že guvernér NBS nadsluhuje a nadsluhovať ešte bude. V poznámke pod čiarou tak možno uviesť, že ide zatiaľ o najväčší politický úspech súčasnej vládnej garnitúry. Niekomu sa to môže zdať málo, ale iné jej politické úspechy ani v zahraničí a ani na Slovensku zatiaľ vskutku veľmi nevidno.
