Dobre aj zle
Na podstate veci, že vláda rozhodla o tom, o čom rozhodnúť nemohla a nemala, to však nič nemení.
Keďže príležitostí oceniť politickú prácu E. Hegera je ako šafranu, nemožno ju vynechať. Obzvlášť, keď na celom politickom spektre zavládla spokojnosť s rozhodnutím jeho vlády o zákaze dovozu viacerých „vybraných poľnohospodárskych produktov a potravín z Ukrajiny alebo z pôvodom z Ukrajiny“. Pre úplnosť, vláda zároveň schválila aj zavedenie „osobitného režimu tranzitu“ zásielok týchto produktov a potravín cez územie SR.
Bodaj by aj spokojnosť nezavládla, keď viacerí mimovládni politici vyzývali vládu, aby tak urobila, pričom podaktorí jej tiež vytýkali, že tak mala urobiť už skôr. Jedným z hlavných dôvodov bolo to, že obilie z Ukrajiny, ktoré nakupovali aj obchodníci na Slovensku, nebolo také kvalitné ako byť malo. Na Slovensku sa pôvodne síce nemalo vôbec predávať, ale obchod je obchod, ceny sú ceny a každý – či už obchodník alebo spotrebiteľ – rád nakúpi lacnejšie. A že sa to nepáči slovenským poľnohospodárstvom, zaujíma prevažne len slovenských poľnohospodárov.
Faktom je, že nejde iba o obilie, čo z vládneho materiálu aj zreteľne vyplýva. Keď sa rúbe les, lietajú triesky a tak sa medzi vybranými produktami ocitli napríklad aj cukor, chmeľové šištičky, ovocie, zelenina, konope, víno, včelí vosk či materská kašička a propolis – jedlé aj nejedlé. A to je už z pohľadu obchodných dohôd celkom iná káva ako iba zákaz dovozu obilia, ktoré nespĺňa požadovanú kvalitu.
K zákazu dovozu komodít z Ukrajiny pristúpili ešte pred Slovenskom aj Poľsko, aj Maďarsko.
Hlavné rozdiely sú dva:
